Ešte šťastie, že túto knihu Martinus ponúkal spolu s nikdy nedočítanym Mestom osamelosti. Zmätenosť touto ,,náhodou" odporúčam všetkými desiatimi. Krásne čítanie či o vzťahu otec a syn, muž a žena, človek a environment alebo človek a veda... Perfektné.

Keď som začala čítať túto knihu, hneď ma rozcítila. Toľko nádherných myšlienok na pár stránkach... Bohužiaľ, bolo to iba na začiatku. Potom sa to uberalo smerom, ktorý sa mi nepáčil. Theo je astrobiológ, a keďže je zároveň rozprávačom príbehu, tak sa pozeráme aj na jeho prácu. Je to zaujímavé, no mala som pocit, že to čitateľa len rozptyľuje. Environmentálne problémy sú dôležité témy, no ja som si knihu kupovala preto, lebo som čakala druhého Algernona. Chápem, že oboch hrdinov bavila veda, no ja som mala pocit, že si uzurpuje až priveľa miesta. Neodhadla som charakter knihy. Aj to sa stáva.

Táto kombinácia osobných a svetových drám mi nebola po chuti. Je to nevšedný spisovateľský počin, no niektorým sa nebude páčiť. Musíte si vytvoriť vlastný názor. Ja som očakávala, že dej sa bude viac zameriavať na vzťah otca so synom a emocionálne ma to vyšťaví. Na začiatku to malo presne takéto tendencie, no tie rýchlo vymizli a objavili sa už iba na konci. Mrzelo ma tiež to, že nás situáciami nesprevádzal aj Robin. Nadobudla som dojem, že mi niečo chýba. Videla som, ako sa mení, ale to boli len vonkajšie prejavy. Chcela som nahliadnuť do jeho vnútra. Dokážete si predstaviť, že by si napríklad Charlie nerobil správy o pokroku a všetko by sme sa dozvedali od vedcov? Nemysliteľné, však? Toto je zásadný rozdiel medzi Zmätenosťou a Kvetmi pre Algernona.