Myslím, že v živote sa udejú situácie, ktoré by si človek nikdy nepripustil, že sa mu naskytnú. Toto je krásny príbeh, ktorý naznačuje, že nikdy nie je neskoro sa znovu zaľúbiť a pripustiť si do svojho života osobu, ktorú vôbec nepoznáte, aj keď máte obrovské záväzky.
Pri takýchto situáciách bohužiaľ trpia hlavne deti a rodič sa bojí ako to vyriešia a ako túto osobu príjmu. V tomto príbehu to skončilo dobre ale bohužiaľ vždy to tak nebýva.

Táto kniha mala všetky predpoklady na to, aby sa mi ako letná oddychovka páčila. Ale, žiaľ, nakoniec mi vôbec nesadla a ledva som ju dočítala. Škoda, čakala som od nej naozaj viac.
.
Kniha je zbytočne rozťahaná, plná nepotrebných scén o tom, čo postavy jedia a od polovice knihy aj veľa sexu, bez ktorého by som sa zaobišla. Keby mala kniha o minimálne dvesto strán menej, je aspoň svižnejšia. Táto jej dĺžka nakoniec nebol kameň úrazu.
.
Tým boli totižto obe hlavné postavy. Xavier je krásny, bohatý a ešte k tomu aj samaritán. A áno, toto sa dočítate takmer stále. Autorka neustále pripomínala všetky tieto veci. Ale ak čítate medzi riadkami, tak Xavier je jeden nevyrovnaný človek (a nie vôbec to nesúvisí so smrťou jeho ženy, ale treba zájsť ďaleko hlbšie) a hlavne je veľmi toxický. Ku hlavnej hrdinke sa správal ako k handre a ona mala nulovú sebahodnotu, pretože Xavier je predsa krásny a bohatý. Josie mala pôsobiť ako vzdelaná hlavná hrdinka, ale autorka veľakrát ukázala, že v skutočnosti to tak nie. Celému ich vzťahu chýbala hĺbka, ja vlastne ani neviem, kedy sa do seba zamilovali (áno, väčšinou to začína iba príťažlivosťou, ale tu naozaj nebol ten moment, kedy by som si povedala, že je v tom niečo viac a hlbšie). Autorka neustále cez postavy spomína akú k sebe cítia chémiu, ale nedokáže ju medzi ne pretaviť. Do toho je druhá polovica knihy len o sexe a jednej predvídateľnej zápletke, v ktorej sa Xavier zachová k Josie ako k poslednej chudere a pochovalo to pre mňa celú knihu. A ten presladený happy end sa ku knihe vôbec nehodil.
.
Autorka používa čudné prirovnania – skočím na teba ako na obľúbenú preliezku v detstve. Hm, to má byť hot? A rozpravy o jej krásnej a ružovej vagíne ma teda tiež nebrali. Okrem toho boli v knihe scény, ktoré boli neskutočne pritiahnuté za vlasy. Počnúc prvým sexom, alebo scénou v bare, atď.
.
Aby som nebola len kritická, tak sa mi v knihe veľmi páčila postava Xavierovej dcéry Dauphine. Zvyčajne malé deti v knihách nemusím, keď majú takú dôležitú rolu, lebo sú otravné, ale táto postava autorke vyšla a jej budujúcemu vzťahu s Josie som naozaj verila. Bolo to pekne spracované a uveriteľné. Takisto aj Xavierova mama bola veľmi sympatická (ako mohla vychovať takého syna, ach jaj?).
.
Mne táto kniha vôbec nesadla, ale videla som na ňu veľa pekných recenzií, keď vyšla v češtine a aj na Goodreads má dobré hodnotenia. Takže ak vás zaujala, určite si na ňu urobte svoj vlastný názor. Ešte na záver dodám, že sa mi viac páči originálna obálka.