Sú knihy...
--- ktoré sa jednoducho nedajú hodnotiť bez emócií. A pre mňa je toto jedna z nich. K medzivojnovej literatúre som sa dostala, ako všetci, na strednej škole. A tam som ju aj nechala s jej smútkom.
Traja kamaráti sa mi nejako dostali do rúk a už keď knihu vlastním nedá sa odmietať. Tak som ju otvorila prekvapilo ma, že to nie je také ťažkopádne opisovanie následkov vojny. Šlo to tak ľahko, ako chcenie žiť a vrátiť sa do normálneho života. Žiť normálne po vojne nie je ľahké, ostanú stopy... Písať o živote po vojne ľahko, sa tiež vždy nedá, preto občas (často:)) som si knižku pokropila slzami.
Chcem vidieť toho frajera, čo by pri Troch kamarátoch neplakal.
Osudy troch kamarátov odrážajú vojnu tak silno, ako silno sa oni tomu bránia. A ja to každý raz tak silno prežívam s nimi...
Číst víc