Ľudské telo sa vyvinulo tak, aby prežilo a dokázalo sa rozmnožovať, a nie nevyhnutne na to, aby bolo zdravé. Mozog sa tiež vyvinul s cieľom prežitia a rozmnožovania, nie duševnej pohody.
Občas všetci zažívame psychické ťažkosti. Možno nás trápi mierny nepokoj. Niekedy nás úplne ochromí panika. Inokedy zažívame natoľko temné obdobie, že ledva vstaneme z postele. Je to zvláštne, lebo za očami každého z nás sa ukrýva biologické veľdielo, ktoré je natoľko vyvinuté, že by malo vedieť vo všetkom poradiť.
Náš mozog, ktorý je neuveriteľne dynamický a neustále sa mení, pozostáva z osemdesiatich šiestich miliárd buniek poprepájaných minimálne stotisíc miliardami bunkových spojení. Vytvárajú zložitú sieť, ktorá riadi orgány v tele a zároveň spracováva, interpretuje a udáva prioritu nekonečnému prúdu zmyslových vnemov. Mozog má schopnosť uchovať informácie, ktorých množstvo zodpovedá obsahu jedenásťtisíc knižníc plných kníh. To je reálna kapacita našej pamäti. Okrem toho má mozog schopnosť v zlomku sekundy vyloviť z pamäti tie najrelevantnejšie informácie – aj keď ich prijal pred desiatkami rokov – a dať ich do súvisu s tým, čo práve prežívame.
Keď náš mozog všetko toto dokáže, prečo by nezvládol zabezpečiť zdanlivo jednoduchú úlohu, aby sme sa stále cítili dobre? Prečo nášmu citovému životu neustále hádže polená pod nohy?
Kniha, ktorú držíte v rukách, sa zaoberá otázkou, prečo sa mnohí ľudia cítia tak zle napriek tomu, že sa nám žije tak dobre, a jej hlavnou témou je otázka duševného zdravia a pohody.
V knihe sa autor zameriava na to, čo sa v našom mozgu deje pri najbežnejších psychických poruchách, ktorými sú úzkosť a depresia, a prečo sú niekedy skôr znakom zdravia než choroby. Takisto približuje spôsoby, ako sa s nimi popasovať. Ďalej odhaľuje, či sa naozaj máme horšie ako v minulosti a ako nám môže pomôcť skúmanie našich pocitov z biologického hľadiska. Nakoniec však prezrádza, čo nám prináša pocit šťastia.
Brožovaná vazba
