Kôstka

Přečtená

Môj prvý prečítaný grafický román - a určite nie posledný, keďže mi tento žáner predal dokonale. Páčilo sa mi hľadať v ňom nuansy, zamýšľať sa, prečo sú veci zobrazené tak, ako sú, a celú jemne ponurú atmosféru (čo na v knihách môže) veľmi umne dokresľovali (pun intended) použité farby.
Jediným mínusom, ktorý stál hodnotenie jednu hviezdičku, bola v niektorých prípadoch nedostatočne zdôvodnená motivácia postáv (Bron).

Na Kôstku som sa veľmi tešila.
Mala som problém potlačiť veľké očakávania, ktoré niekedy spôsobia, že je človek po dočítaní knihy sklamaný. Rozmýšľam, či sú vôbec komiksy pre mňa (aj keď sa mi mega páčia), lebo „niečo“ mi v Kôstke chýbalo. :/

Niečo, čo nájdeme v klasických knihách, v ktorých je všetkého viac – hĺbka, opisy, myšlienky..
Opisy v grafickom románe dotvárajú ilustrácie, ale moja fantázia očividne drieme (skrz horúčavy sa ani nečudujem), lebo mi to nestačilo a ani som z nich nepadla na zadok. Mohlo toho byť viac, chcela som viac.. myslím, že to takto cítim práve kvôli téme, ktorú Lee rozoberal a ktorá si posledné roky zaslúži pozornosť, aj keď, budem maximálne úprimná, bez ohľadu na to, že sa ma bytostne dotýka, už aj tá je miestami na hrane a človek je otrávený. :(

Autor však nič nehrotí a zameriava sa vyslovene na emočný dopad nefunkčných vzťahoch, ktorým už ani láska ako taká nedokáže pomôcť.
Je to môj prvý smutný komiks a neviem, ako s ním naložiť. :D Každopádne chválim vyrozprávanie bežných aj vo vlastnom vnútri uzavretých tém prostredníctvom obrazov, v ktorých fungoval smútok, skľúčenosť, samota a im podobné emócie. Počas celého čítania som bola smutná, ale chvála páááne trvalo to max. 2 hodiny. :)

Nemám potrebu po nej siahnuť druhýkrát a som rada, že som si ju nekúpila. Tá suma by ma, sakramentsky, štvala. Preto ďakujem jednej knihomoľskej kamarátke, že mi dala možnosť nazrieť do nej a spoznať príbeh dvoch žien ako queer páru, ich stereotypom chátrajúcu lásku, pozadie problémových vzťahov nie len s rodinou, a tiež je tu jedno malé rozkošné 6-ročné dievčatko Nessie, ktorej fantázia nemala hraníc a spájala všetkých dohromady. :)

Veď ako to už býva, kvôli deťom nájdeme aj poslednú silu prekonať sa a v tom najlepšom slova zmysle sa „pretvarovať“. :)
Práve šibalka Nessie robila posledné dni vzťahu dvoch ľudí krajšími, veselšími a radostnejšími. Po jašení v parku a návrate domov si však dievčatá Bron a Ray už nemali čo povedať. Prehlbujúce ticho a výčitky, ktoré nechceli byť nikdy vyslovené si vypýtali nevyhnutné odlúčenie. Poňatie rozchodu, vnútorných bojov, nevyriešených – lepšie povedané nevypovedaných rodinných nezhôd sú hlavnou témou a musím uznať, že sa s tým autor celkom dobre popasoval, len.. ako som už spomenula, téma si zaslúži viac. Videla som iba náčrt situácii, možných riešení, smútku v duši a občas úsmev vďaka neterke Nessie, ktorá rada rýmovala a vymýšľala básničky (zo začiatku som nechápala, prečo majú dievčatá počas hier také ohyzdné tváre ala príšery - sprvoti ma to zaskočilo, že o čom to vlastne bude). :D

Srdcervúcou by som Kôstku rozhodne nenazvala. Zlomenými srdcami sa zaoberá, ale ani zďaleka tým čitateľa nedrtí.
Ak sa vám dostane do rúk, skúste jej venovať pár minút a hneď zistíte, či je to niečo pre vás alebo ostanete nemastný neslaný, ako ja. :D
Aspoň som si pripomenula, že som viac textový tip čitateľa.