V roku 2011 si dnešné krajské mesto Trnava pripomína pomerne vzácne a okrúhle jubileum osemsto rokov prvého písomného záznamu o svojom jestvovaní. Azda by sa zdalo, že v porovnaní s okolitými sídliskami, z ktorých mnohé sú zaznamenané už v zoborskej listine z roku 1113, ide o pomerne neskorý doklad, no súvislosti, v akých sa v roku 1211 vynára z dejín Trnava, sú natoľko pozoruhodné a významné pre samotné mesto, že vlastne ani neumožňujú porovnanie s inými sídlami na okolí či na juhozápadnom Slovensku. Je skutočne pozoruhodné, že vlastne v súvislosti s interpretáciou tejto najstaršej písomnej správy o Trnave sa dozvedáme veľmi podstatné údaje o jej najstarších dejinách, tiež o širšom regióne, ba aj medzinárodno–politických súvislostiach, v ktorých už v tom čase hrala Trnava svoju zaujímavú úlohu. O čom vlastne vypovedá táto zmienka? V roku 1211 ostrihomský arcibiskup Ján daroval majetkové a iné práva, osobitne desiatkové príjmy, svojho kostola sv. Mikuláša v Trnave. Už začiatkom nasledujúceho roka 1212 si ostrihomskí kanonici dali toto darovanie potvrdiť aj od najvyššej cirkevnej autority, pápeža, a to už je pomerne významná vec, pretože o Trnave a tunajšom kostole sv. Mikuláša sa rokovalo v samotnom Ríme. Nemôžeme sa však uspokojiť len s takýmto konštatovaním, lebo v konečnom dôsledku táto informácia ešte nie je kompletná. Historik sa totiž musí pýtať ďalej na všetky okolnosti týchto udalostí, ich pozadie – predovšetkým o aké príjmy a majetky vlastne išlo, aký bol pôvod kostola sv. Mikuláša, čo nám hovorí jeho patrocínium a aké mal postavenie v sídlisku a okolí. Veľmi dôležitá informácia je už aj tá, ktorá hovorí, že pôvodne išlo o arcibiskupský kostol, teda kostol pôvodne v správe prvého preláta v krajine, čo znamená, že musel mať v istom zmysle výnimočné postavenie. A v neposlednom rade je pre pochopenie prvej písomnej správy o Trnave dôležité dať odpoveď na otázku, aký veľký bol rozsah desiatkového obvodu kostola sv. Mikuláša. Odpoveď na túto poslednú otázku je natoľko významná, že vlastne bez nej ani nemožno poznať najstaršiu fázu vývoja trnavského sídliska. Ako sa dá dobre vidieť, môžeme sa dostať až do doby pred vznikom Uhorského kráľovstva, kedy sa sformovalo významné hospodárske a správne centrum na dôležitej medzinárodnej komunikácii. Inak ale vzťahy trnavských mešťanov a Ostrihomskej kapituly zostali pre celý stredovek veľmi dôležitou otázkou, nezriedka riešenou aj inak ako len v priateľskom tóne. Dejiny však vždy prinútili tak kapitulu ako aj mesto samotné nájsť kompromis a spôsob, ako ďalej koexistovať. Kapitula totiž v roku 1211 získala v Trnave významné majetkové zázemie, a to si podržala vlastne po celý stredovek. No už aj predtým tu mala svoje vlastné majetky a pozemky, ktoré trnavským mešťanom prenajímala. Asi nebudeme ďaleko od skutočnosti, ak skonštatujeme, že práve to bol jeden z najrozhodujúcejších dôvodov, prečo si v 16. storočí zvolil ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula za svoje nové sídlo práve Trnavu. Mali tu totiž už dávno svoje vlastné zázemie.
