Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Colleen Hoover Neľutujem nič

Novela od americkej autorky ma zaujal najmä spôsobom písania príbehu. Striedali sa kapitoly jedna z pohľadu matky (matka = rozprávač), ďalšia z pohľadu dcéry (dcéra = rozprávač)...
Matka je Morgan, dcéra sa volá Clara.
Príbeh zachytáva život Morgan od jej 17 rokov. Študentka, ktorá randí s rovesníkom, ktorý sa volá Chris je stále do určitej miery slobodná. Chodieva s ním niekedy na párty (aj keď nie je práve flámový typ človeka) a nie je viazaná. Tiež vychováva svoju mladšiu sestru Jenny. Morgan vie, že jej život nebol vždy prechádzkou ružovou záhradou a dopustila sa v ňom niekoľkých zásadných chýb, ale svoju sestru chce od podobných úletov ušetriť, nechce, aby zopakovala jej chyby, pretože chce pre ňu to najlepšie.
Je tu však niečo zvláštne, čo ma už od začiatku príbehu privádzalo do rozpakov. Jenny chodí s Jonahom a oba páry Morgan a Chris, a Jenny a Jonah spoločne trávia veľa času. Zväčša sa však na párty a podobných udalostiach zaujíma Jonah o Morgan a Chris je pri Jenny. Chris a Jenny sa radi zabávajú, zatiaľ čo Jonah a Morgan sú pokojné typy. Jonah má šiesty zmysel a dokáže vycítiť, kedy sa s Morgan niečo deje. Ona sa pri ňom cíti akosi inak... Tak, ako sa nikdy necítila s Chrisom. Napríklad: Morgan je smutná príde Chris a ženie ju na tanečný parket, pričom vôbec nevidí, že jej nie je dobre. Jonah? Ten ju zoberie bokom, prípadne intuitívne vyhľadá a nájde, a snaží sa zistiť, prečo je nesvoja, lebo vidí, že nemá náladu. Osobnostne a povahovo si sedia naopak. Nie Chris a Morgan, Jonah a Jenny, ale Jonah a Morgan, a Chris a Jenny.
Morgan má zodpovednosť za dve osoby za seba a za svoju sestru, až do momentu, kým zistí, že je zodpovedná za nový život. Prírastok do jej študentského života. Je tehotná s Chrisom. Vtedy sa jej život celkom mení. Rozmýšľa, komu to povedať ako prvému. Samozrejme, chce to povedať prvému Chrisovi, lenže ten je preč s Jenny. Je tu len ona a Jonah. No nie však mlčanlivý Jonah, aký je väčšinu času, keď je v spoločnosti Chrisa a Jenny, no zvedavý Jonah, ktorý zisťuje, čo sa jej deje. Napokon tajomstvo odhaľuje práve jemu. Po tomto zistení na jeho výraze tváre badať smútok a bolesť, ako by ho tým ranila práve tak ako meč zasiahne srdce po útoku súpera. Napriek tomu nie ten, ktorý jej nejako prekáža, zabraňuje... Vždy, keď mala hádku s Chrisom, nevyužil tú hádku, ako príležitosť dať sa s ňou dokopy (pretože je viac ako zjavné, že u nich dvoch chémia dokonale funguje, čo sa pri nej a Chrisovi povedať nedá... tam je slovíčko chémia iba bezvýznamným slovom skladajúcim sa z piatich písmen), práve naopak, snažil sa ich udobriť a prikloniť ju na Chrisovu stranu a potrebný kompromis.
Jeho slová neladia s jeho skormúteným a bolestným výrazom v tvári. „Budeš dobrou matkou, Morgan.“
„Možno sme si to prehodili.“ Morgan netuší význam tejto vety, keď ju vysloví Jonah, ale o pár rokov neskôr začína chápať. Vtedy ešte nevie, že sa s ňou lúči. Odchádza. Na druhý deň od zistenia, že je Morgan tehotná sa Jonah sťahuje na opačný koniec zeme. Sprvu tomu nechápe, prečo to urobil, no rokmi prichádza k príčine. Nechce im zavadzať. Každý deň sa s ňou stretávať a pritom vedieť a vidieť, že sú obaja s nesprávnym človekom.
Clara má 16 rokov a má krásny život. Otca, ktorý je lekár, a aj keď s ním netrávi mnoho času, čas, ktorý s ním trávi, naozaj stojí za to a vtedy sa venuje iba jej. Mamu, ktorá sa stará o domácnosť. Morgan sa však v deň svojich narodenín necíti tak, ako by oslavovala. Je unavená z jej monotónneho života, pričom sa dni nelíšia jeden od druhého, zlievajú sa dokopy a sú rutinou. Chce so sebou niečo urobiť. Ísť študovať do kolégia, pretože kvôli Clare nedoštudovala. Alebo urobiť svoj život niečím výnimočný. Vtedy prichádza Jonah. Na narodeninovú oslavu pozvala celú svoju rodinu. Teda Chrisa, Claru, Jenny a Jonaha. Z neznámeho dôvodu prichádza z konca zeme o sedemnásť rokov neskôr. Pár týždňov na to Jenny a Jonah spolu čakajú bábätko. Akoby znovu pokračovali vo vzťahu, ktorý si pred 17 rokmi vybudovali, odsťahoval sa, ale hneď, ako prišiel, nadviazali na starý kontakt, ako by sa nič neudialo a nikdy by ani neodišiel. Nie dlho pred Morganinou oslavou 34. narodenín. So všetkými členmi ich bývalej partie znovu obnovia kontakt, spozná Claru, no s Morgan si akosi nevedia prísť na reč. Príde mu to zvláštne a pýta sa jej, či nevie, prečo to tak je. V nej sa však búria city a pýta samej seba, prečo keď raz odišiel, vrátil sa po 17 rokoch? Pociťuje nespravodlivosť Jonaha voči Jenny, ktorú opustil. A preto sa s ním nerozpráva tak neviazane a slobodne, ako vtedy, keď mala 17...
Na jej narodeniny jej prináša darček... melónovú príchuť cukríkov... jej najobľúbenejšiu. Ako si to môže pamätať? On si spomína na to, keď mala 17 a veľmi ich obľubovala? Pýta sa ho na to... Ona si myslí, že on ich nemal rád a odkladal jej ich vtedy práve z toho dôvodu. On jej však odpovedá: „Mne tiež chutila melónová príchuť cukríkov, ale odkladal som ti ich preto, že som vedel, že ich máš rada aj ty.“ Chris ich nájde a začuduje sa: „Fuj, melónové cukríky? To vyhoď.“ Zabudol, alebo nevie, že tie sú jej obľúbené.
Ten pohľad, ktorým sa na ňu pozerá Jonah v nej vyvoláva pocity, ktoré by chcela cítiť iba v blízkosti Chrisa. Pohľad, vďaka ktorému sa cíti taká živá a večne mladá. Svoja. Sama sebou. Nepáči sa jej, že niekto iný ako Chris v nej zanecháva takéto mätúce pocity. Akoby Jonah po dlhých 17 rokoch nezabudol na to, kým je Morgan Grant. Pozerá sa na ňu úplne rovnako. Nič v jeho pohľade sa nezmenilo. A toto vedomie Morgan zožiera. Vedomie, že je s neprávnym človekom. Býva s ním a zdieľa s ním VŠETKO. Má s ním dieťa. Preto sa snaží vyhýbať Jonahovi tak dlho, ako to ide, pretože on jej pripomína pravdu a to, čo je skutočnosť. Pretože druhá vec je to, čo si sama sebe NAHOVÁRA po celé tie roky. A sama vie, že je to všetko lož. Že to, čo si nahovára nie je skutočné. Že len uteká od reality do bláznivých ošiaľov tým, že si nahovára sladké rečičky o jej „perfektnom živote“. Ona vlastne ani nevie, aké by to bolo žiť ozajstný naplnený život.
Štve ju, že niekto jej ukazuje pravdu. A fakt, že je to Jonah Sullivan to moc neuľahčuje.
Už doteraz sa to zdá dosť napínavé, však? Ani zďaleka to však nie je zápletka príbehu... Ani zďaleka. Chcete vedieť viac? Prečítajte si knihu!

In_capture_of_books

Ach ja neviem

Na začiatku sme sa pozreli do minulosti čo ma hneď zaujalo a vtiahlo do knihy. Ako príbeh postupoval, mali sme možnosť sledovať život matky a dcéry, ktoré zasiahla rodinná tragédia.

Kiežby som mohla napísať, že ma tento príbeh nejako výrazne zasiahol. Bola to náročná téma a ja som čakala, že ma kniha pohltí omnoho viac. To boli moje očakávania od knihy CoHo. Nestalo sa tak.

Clara. Snažila som sa ju pochopiť a áno je to ťažké sa vžiť do situácie v ktorej sa ocitla, ak to nezažijete na vlastnej koži, prežívala zložité obdobie plné emócii, ale nedokázala som si k nej vytvoriť bližší vzťah.

Morgan. Mala svoje slabé stránky, nebola stelesnením dokonalosti. Napriek tomu som mala pocit, že jej konanie vychádzalo skôr zo strachu a snahy ochrániť dcéru pred bolesťou. Videla som v nej matku, ktorá síce nie vždy zvolila správny spôsob, ale jej motiváciou bola láska a ochrana.

Všetko by sa vyriešilo rýchlejšie, ak by sme sa vyhli zatajovaniu, boli k sebe úprimnejší…

Najviac sa mi asi páčil Miller a prišiel mi najdospelejší zo všetkých. Páčilo sa mi jeho oddané spravanie, jeho zmýšľanie, vzťah s dedkom…

Oceňujem rozprávanie z dvoch pohľadov, tentokrát pohľad matky a dcéry.
Bola to zmena, pretože tam nebol pohľad mužskej postavy čo by som tomuto príbehu dopriala.

Je to kniha, ktorú si asi neprečítam opakovane, ale neľutujem, že som po nej siahla Určite má mnoho čitateliek, ktoré oslovila viac ako mňa.

Pekný príbeh

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Recenzia

Nelituju ničeho som mala v knižnici už tak dlho a do čítania ma konečne presvedčila filmová adaptácia.

Knižka je rozprávaná z dvoch pohľadov: matky Morgan a jej dcéry Clary. Začalo sa to naozaj zaujímavo, ešte spred obdobia, keď bola Morgan stredoškoláčka. Ale to bolo len chvíľu, hneď sme skočili naspäť do prítomnosti.

Priznám sa, čakala som u seba väčšie emócie. Predsa len, kniha sa zaoberala naozaj ťažkou témou. Ale mňa to akosi celé nezobralo, dlho som ju mala rozčítanú a nemala som nutkanie vedieť, čo bude ďalej.

Začnem asi postavou Clary. Nevedela som sa do nej vžiť. Rozumiem, že trpela, že mala len šestnásť rokov, ale nedokázala som vidieť v nej nič pozitívne. Prišla mi sebecká, drzá a neskutočne odporná na svoju matku. Morgan tiež nebola bez viny, ale snažila sa ju chrániť.

Knižky od Colleen milujem, zatiaľ som sa do každej zamilovala, prežívala som s postavami ťažké chvíle. Neviem, čo sa stalo, nebola to moja šálka kávy, dej mi prišiel veľmi monotónny, opakovali sa udalosti - kino/scény doma/hádky...

Každopádne som rada, že som jej dala šancu, mala určite nejaké svetlé momenty, ako Miller a jeho značka, či dedko s odkázaním vzduchu.

Recenzia

Od tejto knihy som veľa čakala už len preto, lebo je od Colleen Hoover, a opäť nesklamala. Nádherne krutý príbeh ktorý vás neraz dojme

Recenzia

Čakala som od tejto knihy veľa už len preto, lebo je od Colleen Hoover, a opäť nesklamala. Nádherne krutý príbeh, ktorý vás neraz rozplače.

“Moja matka bola vystavená najšialenejšej, najbolestivejšej a najtragickejšej udalosti svojho života. Napriek tomu ma ako vždy postavila na prvé miesto.”

Knihy od Colleen Hoover milujem. Píše krásne, pútavo a dojemne. Príbeh má vždy všetko, čo k nemu patrí. Zaujme Vás od prvej strany až po poslednú a neviete ho pustiť z rúk. Vždy je tam skryté posolstvo, či hlboká myšlienka a vždy Vás to baví!

Neľutujem nič je rovnako výborná kniha ako všetky ostatné. Ukazuje na krásu nepredvídateľnosti života, či silu veriť a bojovať za svoje ciele. A v neposlednom rade je to hrdinstvo mladých matiek, ktoré obetovali všetko kvôli svojim deťom a pritom nikdy neľutujú nič.

Regretting You

Opäť raz Colleen nesklamala. Neviem kam na tie príbehy chodí. Táto kniha je znova tak trošku iná, a to ma baví, že každý príbeh od nej je jedinečný. Dvoj, priam až trojitá love story popretkávaná stratou, obetou a rodičovskou láskou. Veľmi pekne napísaný príbeh, kniha sa číta sama.

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Neľutujem nič Colleen Hoover

Novela od americkej autorky ma zaujal najmä spôsobom písania príbehu. Striedali sa kapitoly jedna z pohľadu matky (matka = rozprávač), ďalšia z pohľadu dcéry (dcéra = rozprávač)...
Matka je Morgan, dcéra sa volá Clara.
Príbeh zachytáva život Morgan od jej 17 rokov. Študentka, ktorá randí s rovesníkom, ktorý sa volá Chris je stále do určitej miery slobodná. Chodieva s ním niekedy na párty (aj keď nie je práve flámový typ človeka) a nie je viazaná. Tiež vychováva svoju mladšiu sestru Jenny. Morgan vie, že jej život nebol vždy prechádzkou ružovou záhradou a dopustila sa v ňom niekoľkých zásadných chýb, ale svoju sestru chce od podobných úletov ušetriť, nechce, aby zopakovala jej chyby, pretože chce pre ňu to najlepšie.
Je tu však niečo zvláštne, čo ma už od začiatku príbehu privádzalo do rozpakov. Jenny chodí s Jonahom a oba páry Morgan a Chris, a Jenny a Jonah spoločne trávia veľa času. Zväčša sa však na párty a podobných udalostiach zaujíma Jonah o Morgan a Chris je pri Jenny. Chris a Jenny sa radi zabávajú, zatiaľčo Jonah a Morgan sú pokojné typy. Jonah má šiesty zmysel a dokáže vycítiť, kedy sa s Morgan niečo deje. Ona sa pri ňom cíti akosi inak... Tak, ako sa nikdy necítila s Chrisom. Napríklad: Morgan je smutná príde Chris a ženie ju na tanečný parket, pričom vôbec nevidí, že jej nie je dobre. Jonah? Ten ju zoberie bokom, prípadne intuitívne vyhľadá a nájde, a snaží sa zistiť, prečo je nesvoja, lebo vidí, že nemá náladu. Osobnostne a povahovo si sedia naopak. Nie Chris a Morgan, Jonah a Jenny, ale Jonah a Morgan, a Chris a Jenny.
Morgan má zodpovednosť za dve osoby za seba a za svoju sestru, až do momentu, kým zistí, že je zodpovedná za nový život. Prírastok do jej študentského života. Je tehotná s Chrisom. Vtedy sa jej život celkom mení. Rozmýšľa, komu to povedať ako prvému. Samozrejme, chce to povedať prvému Chrisovi, lenže ten je preč s Jenny. Je tu len ona a Jonah. No nie však mlčanlivý Jonah, aký je väčšinu času, keď je v spoločnosti Chrisa a Jenny, no zvedavý Jonah, ktorý zisťuje, čo sa jej deje. Napokon tajomstvo odhaľuje práve jemu. Po tomto zistení na jeho výraze tváre badať smútok a bolesť, ako by ho tým ranila práve tak ako meč zasiahne srdce po útoku súpera. Napriek tomu nie ten, ktorý jej nejako prekáža, zabraňuje... Vždy, keď mala hádku s Chrisom, nevyužil tú hádku, ako príležitosť dať sa s ňou dokopy (pretože je viac ako zjavné, že u nich dvoch chémia dokonale funguje, čo sa pri nej a Chrisovi povedať nedá... tam je slovíčko chémia iba bezvýznamným slovom skladajúcim sa z piatich písmen), práve naopak, snažil sa ich udobriť a prikloniť ju na Chrisovu stranu a potrebný kompromis.
Jeho slová neladia s jeho skormúteným a bolestným výrazom v tvári. „Budeš dobrou matkou, Morgan.“
„Možno sme si to prehodili.“ Morgan netuší význam tejto vety, keď ju vysloví Jonah, ale o pár rokov neskôr začína chápať. Vtedy ešte nevie, že sa s ňou lúči. Odchádza. Na druhý deň od zistenia, že je Morgan tehotná sa Jonah sťahuje na opačný koniec zeme. Sprvu tomu nechápe, prečo to urobil, no rokmi prichádza k príčine. Nechce im zavadzať. Každý deň sa s ňou stretávať a pritom vedieť a vidieť, že sú obaja s nesprávnym človekom.
Clara má 16 rokov a má krásny život. Otca, ktorý je lekár, a aj keď s ním netrávi mnoho času, čas, ktorý s ním trávi, naozaj stojí za to a vtedy sa venuje iba jej. Mamu, ktorá sa stará o domácnosť. Morgan sa však v deň svojich narodenín necíti tak, ako by oslavovala. Je unavená z jej monotónneho života, pričom sa dni nelíšia jeden od druhého, zlievajú sa dokopy a sú rutinou. Chce so sebou niečo urobiť. Ísť študovať do kolégia, pretože kvôli Clare nedoštudovala. Alebo urobiť svoj život niečím výnimočný. Vtedy prichádza Jonah. Na narodeninovú oslavu pozvala celú svoju rodinu. Teda Chrisa, Claru, Jenny a Jonaha. Z neznámeho dôvodu prichádza z konca zeme o sedemnásť rokov neskôr. Pár týždňov na to Jenny a Jonah spolu čakajú bábätko. Akoby znovu pokračovali vo vzťahu, ktorý si pred 17 rokmi vybudovali, odsťahoval sa, ale hneď, ako prišiel, nadviazali na starý kontakt, ako by sa nič neudialo a nikdy by ani neodišiel. Nie dlho pred Morganinou oslavou 34. narodenín. So všetkými členmi ich bývalej partie znovu obnovia kontakt, spozná Claru, no s Morgan si akosi nevedia prísť na reč. Príde mu to zvláštne a pýta sa jej, či nevie, prečo to tak je. V nej sa však búria city a pýta samej seba, prečo keď raz odišiel, vrátil sa po 17 rokoch? Pociťuje nespravodlivosť Jonaha voči Jenny, ktorú opustil. A preto sa s ním nerozpráva tak neviazane a slobodne, ako vtedy, keď mala 17...
Na jej narodeniny jej prináša darček... melónovú príchuť cukríkov... jej najobľúbenejšiu. Ako si to môže pamätať? On si spomína na to, keď mala 17 a veľmi ich obľubovala? Pýta sa ho na to... Ona si myslí, že on ich nemal rád a odkladal jej ich vtedy práve z toho dôvodu. On jej však odpovedá: „Mne tiež chutila melónová príchuť cukríkov, ale odkladal som ti ich preto, že som vedel, že ich máš rada aj ty.“ Chris ich nájde a začuduje sa: „Fuj, melónové cukríky? To vyhoď.“ Zabudol, alebo nevie, že tie sú jej obľúbené.
Ten pohľad, ktorým sa na ňu pozerá Jonah v nej vyvoláva pocity, ktoré by chcela cítiť iba v blízkosti Chrisa. Pohľad, vďaka ktorému sa cíti taká živá a večne mladá. Svoja. Sama sebou. Nepáči sa jej, že niekto iný ako Chris v nej zanecháva takéto mätúce pocity. Akoby Jonah po dlhých 17 rokoch nezabudol na to, kým je Morgan Grant. Pozerá sa na ňu úplne rovnako. Nič v jeho pohľade sa nezmenilo. A toto vedomie Morgan zožiera. Vedomie, že je s neprávnym človekom. Býva s ním a zdieľa s ním VŠETKO. Má s ním dieťa. Preto sa snaží vyhýbať Jonahovi tak dlho, ako to ide, pretože on jej pripomína pravdu a to, čo je skutočnosť. Pretože druhá vec je to, čo si sama sebe NAHOVÁRA po celé tie roky. A sama vie, že je to všetko lož. Že to, čo si nahovára nie je skutočné. Že len uteká od reality do bláznivých ošiaľov tým, že si nahovára sladké rečičky o jej „perfektnom živote“. Ona vlastne ani nevie, aké by to bolo žiť ozajstný naplnený život.
Štve ju, že niekto jej ukazuje pravdu. A fakt, že je to Jonah Sullivan to moc neuľahčuje.
Už doteraz sa to zdá dosť napínavé, však? Ani zďaleka to však nie je zápletka príbehu... Ani zďaleka.
V jeden deň Morgan volajú z nemocnice (z pracoviska jej manžela), aby prišla. Je to deň po jej narodeninách. Jej sestra má podľa všetkého nastúpiť po materskej dovolenke do práce ako zdravotná sestra, čo znamená, že ona a Chris budú kolegami. Morgan začína pociťovať paniku a šiesty zmysel jej hovorí, že niečo nie je v poriadku, keď jej telefón nezdvíha Chris, ani jej najlepšia kamarátka jej sestra Jenny. Predtucha sa začína napĺňať aj s príchodom Jonaha hovoriaceho o Jenny. Obaja nechápu. Sú zavolaní do nemocnice obaja pre iného človeka. Jonah pre Jenny, Morgan pre Chrisa. Sú zmätení... Až kým im neoznámia, že Jenny a Chris mali autonehodu.
Jonaha to zasiahne asi v najmenšej miere jeho život bol po dlhých 17 rokov inde. Teraz sa vrátil, ale jeho život nebol tu, ale na konci zeme, tak ho sa ho to nedotkne tak, ako Clary a Morgan, ktorých život bol tu a iný nepoznali. Bol to celý ich svet.
Morgan je zlomená. Prichádza o manžela a o otca svojej dcéry. Clara týmto zistením trpí a trápi sa, pretože Jenny bola jej skvelou kamarátkou a vždy jej dokázala poradiť, vyriešiť jej problémy. Nehovoriac o strate otca. Jediný muž v jej živote, ktorého milovala, zdieľala s ním najkrajšie momenty detstva, rozumel jej, v jeho objatiach sa cítila tak príjemne, takou milovanou dcérou... ODIŠIEL.
Je taká frustrovaná, že si nechce dovoliť mať z niečoho radosť čo i len na pár okamihov dňa. Na pohreb jej otca prichádza chalan, ktorý sa jej vždy páčil. Raz mu ponúkla odvoz domov v neznesiteľnom teple. To mal byť akože dôvod, prečo ho odviezla. Skutočný však bol... Začali sa kamarátiť, no jeho frajerke sa to nepáči, tak s ňou ukončil tento kontakt. Clarin otec Chris jej povedal, že nechce, aby sa s ním stretávala, pretože jeho otec predáva drogy a môže to mať nejaký vplyv aj na chlapca.
V momente, keď prichádza na pohreb Clarinho otca, Clara leží na lavičke. On sa jej pýta, ako sa má. Ona vraví, že by tam radšej nebola, tak ju odvezie tam, kde CHCE byť povedala, že by chcela skúsiť drogy. On jej teda nejaké poskytne, no on sám nefajčí a nedroguje. Ona to robí iba z rebelstva nie je taký typ človeka, ktorý by chcel drogovať, ale naozaj nevie, ako sa vyrovnať so stratou milovanej osoby... teda dvoch. Nikdy nič také neskúšala a po tejto skúsenosti ani nebude bolí ju hlava a je jej z toho zle. Morgan ju vyhľadá na základe aplikácie, ktorá pomáha rodičom zistiť polohu ich dieťaťa a Clara dostáva zaracha. Morgan je nahnevaná hlavne na to, že odišla z pohrebu jej vlastného otca. Navyše zisťuje, že sa zdrogovala.
Morgan volajú z hotela, aby si prišla po Chrisove veci. Jonahovi, aby prevzal Jennine veci. Nechápu... O aký hotel sa jedná? Veď mali autonehodu. A obaja v ten istý deň, čo je tiež celkom nepochopiteľná náhoda. Dovtedy im to nedochádza... Ale postupne po indíciách zisťujú, že v aute boli spolu. Bolo to Jennino auto, ale šoféroval Chris. Mierili do hotela. A pravdepodobne to nemalo nič spoločné s prácou...
Morgan a Jonah po stopách postupne odhaľujú, že boli Chris a Jenny spolu v jednom aute, v tom istom, v ktorom sa udiala autonehoda. Vôbec to nebol Jennin prvý deň v práci, ako im nahovorila. Nastúpiť mala podľa pracovníčky v nemocnici až ten nasledujúci. Čiže to bola lož. To, keď sa na Morganinej oslave Chris a Jenny rozprávali, nikto nepostrehol ich flirt.
„Tak čo, Jenny, tešíš sa na zajtra?“ spýtal sa Chris.
„Ani nevieš ako,“ odvetila Jenny.
To ešte nikto nerozumel OZAJSTNÝ kontext ich konverzácie. Všetci si mysleli, že rozprávajú o jej prvom dni v práci. Netušili, že predmetom bol hotel a ich spoločný deň strávený v ňom.
Keď Morgan a Jonah prichádzajú po ich veci do hotela, je tam odparkované Chrisovo auto, ktoré Morgan už v živote nechce ani vidieť. Nevie, ako sa má cítiť, či nekonečne SMUTNÁ alebo NAŠTVANÁ. Zanechali im tak veľa vecí, o ktoré sa musia postarať. Jonah o ich syna Elijaha. Psychicky je na dne... Nedokáže sa oňho postarať. Necháva ho u Morgan, pričom jej necháva aj vedomie, že je to len dočasné, no Morgan si začína uvedomovať to, čo spravil až potom, ako jej ho necháva na starosti akosi príliš dlho... Na to Clara ide za Jonahom a snaží sa mu dohovoriť, keď sa jej pýta, ako sa darí mame. Nech sa spamätá a vezme si Elijaha. Je to nezodpovedné nechať svoje dieťa v opatere niekomu inému len preto, že sa cíti na dne. On sa preberie a uchopí svoj život tentoraz za správny koniec. Ospravedlní sa Morgan za hlúposť, ktorú spravil a Elijaha si berie späť k sebe domov. Občas ju však navštívi, no ona si stále nechce priznať, čo k nemu v skutočnosti cíti. Veď ešte prednedávnom jej manžel bol nažive a ona by si teraz len tak začala s iným? Cítila by sa vinná a tak si ten pocit ani nepripúšťa. On je však trpezlivý a dáva jej slobodu, ktorú tak potrebuje.
Keď sa Elijah po prvý raz usmeje, vyzerá celkom ako Chris... Chrisov úsmev, jamka v líci, jednoducho výraz tváre.
Toto zistenie je nepripustiteľné. To, že všetci žili v lži po dlhé roky... S tým sa postupne začala uzmierovať, ale toto? TOTO nemohli spraviť Jonahovi!
Jonah a Morgan prídu na to, že Elijah je synom zosnulých. Chrisa a Jenny. Nie Jonaha a Jenny. Ďalšia lož. Morgan čaká, že teraz jej Elijaha Jonah už naisto nechá, keď zistil, že to nie je jeho biologický syn. Opak je pravdou a toto vedomie Morgan ešte väčšmi pritiahne k Jonahovi a upevní v nej pocity, ktoré po celé tie roky v sebe preňho skrývala. Jonah povie: „Je môj a nikto ma nepresvedčí o opaku.“ Je to krásne vyjadrenie, pretože nikdy si nemôžete byť istejší, či má rodič rád svoje dieťa, ako keď to dieťa nie je skutočne ním splodené, ale je jeho práve tak, ako mu patrí. Charakteristikou duchovna. Patria k sebe otec a syn Jonah a Elijah, nech už ktokoľvek tvrdí opak.
Clara nečakane vojde do kuchyne, kde uvidí svoju matku a Jonaha, ako sa bozkávajú. Vtedy sa jej ešte väčšmi zrúti už dovtedy dosť zničený svet. Akoby nestačilo, že jej otec a teta zomreli, teraz sa tak skoro po ich smrti jej matka bozkáva s jej ujom, akoby si vôbec nevážili svojich bývalých partnerov, ktorí tu s nimi ešte prednedávnom žili.
Vtedy sa túži pomstiť. Pozve Millera toho chalana, ktorý sa jej páči a bavia sa spolu, dokonca spolu aj chodia k nej domov a strávia spolu noc. No on ju od toho prehovára, pretože cíti, že niečo nie je úplne v poriadku. Napokon sa pomsta uskutoční, a keď ju ráno nájde mama ležať s ním v posteli, rozhnevá sa. Po prvé, pretože je na to ešte mladá a po druhé pre to, že jej otec jej zakázal stretávať sa s ním. Clara vedela, ako svojej matke oplatiť pocit nazúrenosti, aký v nej vyvolala deň predtým...
V tejto knihe je nádherne vykreslený vzťah matky a dcéry. Nemajú sa o čom rozprávať po tom, ako odíde hlava ich rodiny. Niežeby sa dovtedy mali o čom rozprávať... Ale príde zlom, kedy dcéra otvára svoj vnútorný svet matke a zveruje sa jej so svojími problémami. Je to v dosť nepredvídanej situácii a neočakávanom kontexte. Je opitá, pretože zavolala kamarátku, aby si pozreli film... Namiesto toho sa opili. Bolo to tesne po zistení toho, že Jonah a Morgan sa bozkali. Nevedela to zniesť. Začala plakať. Opitý človek je úprimný. Priznáva sa mame s tým, prečo plače. Vraj preto, že je to jej vina, že jej otec a teta zomreli. Od tohto momentu sa s mamou opäť začínajú rozprávať v normálnejšej rovine. Clara: „Keď som si písala s tetou Jenny, naznačila, že šoféruje do práce. Takže to bola moja vina, že som si s ňou písala a týmpádom nedávala pozor na premávku a .... havarovali.“ Morgan vtedy odhalí celé nedorozumenie. „Clara, zlatko, vôbec to nebola tvoja vina, šoféroval ocko.“ Vtedy sa Clara postupne začína dozvedať skutočnú a celú pravdu. Nedokáže to vziať a uveriť tomu. Nedokáže uveriť tomu, že jej otec by dokázal podviesť jej mamu. Toto ich zblíži a odvtedy si hovoria všetko. Claru trápi, že bola voči svojej mame taká netolerantná, sebecká a nechápavá. Bolo to aj z nedostatku informácii. Jej matka ju chcela chrániť, pretože vedela, že vedomie, že jej otec podviedol jej matku by ju zničilo. Toto Clara na svojej matke obdivuje, že aj napriek všetkej zlosti, ktorú pociťovala voči jej otcovi, Clare nepovedala nič a stále ho pred ňou obhajovala. Podľa Morgan Chris bol mizerným kamarátom, mizerným manželom, ale čím bol výnimočný a skvelý? Otcom. Pre to sa v Clare snažila uchovať dobré spomienky na jej otca.
Clara sa mame zveruje s problémom. Pýta sa jej, či to nie je dedičné podvádzanie, pretože má zlé tušenie, že aj ona by sa nechala pobozkať, keby sa o to Miller vtedy pokúsil, aj napriek tomu, že mal priateľku. Veľmi sa jej totiž páčil. Morgan to mrzí, pretože nechce, aby sa cítila Clara vinná. A tak jej na zmiernenie bolesti povie, že keď chodila s jej otcom, tiež mala takú chvíľu s Jonahom, ale nikdy sa nepoddali tej túžbe a vždy boli verní svojim partnerom. Tento rozhovor ich zblíži natoľko, že k sebe pociťujú náklonnosť ako nikdy predtým.
Miller sa ospravedlní Morgan za to, že vtedy vliezol do ich domu (situácia, keď ich ráno pred Clariným odchodom do školy našla v jej izbe spať) a otvorene prizná, že mu na Clare naozaj záleží. Toto tvrdenie samozrejme Morgan berie s rezervou, pretože keď je niekto zamilovaný, je schopný urobiť pre to, aby bol s tým druhým všetko, avšak prelomí to v nej pochybnosti, ktoré v nej vyvolalo tvrdenie a úsudok o Millerovej rodine od jej zosnulého manžela. Už si viac nemyslí o ňom, že by chcel Clare ublížiť. Začína mu pomaly a opatrne, ale predsa dôverovať.
Clara a Miller majú spoločnú záľubu filmy. Miller natáčanie a Clara herectvo. V ich škole je možnosť natočiť film ako dvojica, a keď sa im podarí byť spolu v páre, začínajú natáčať... Ku koncu tohto príbehu sa aj čitateľovi podarí nahliadnuť na ich výtvor. Je to parodia na dokumentárny film. Témou je poukázať na zlý vplyv oranžovej farby. Kvôli tomu, že si pán obliekol oranžové tričko, nemohol sa viac ukázať na oči svojej priateľke, alebo potencionálnej partnerke, pretože je to katastrofálna farba a ona by sa mu vysmiala, tak sa napokon vydala za iného muža. Ďalší príbeh z filmu zachytáva ženu, ktorá navrhla svojmu mužovi, aby dali oranžovú farbu na steny obývačky a ten odpadol a zomrel.
Miller sa po skončení filmu mlčky prikradne k notebooku a pustí film, ktorý zachytáva jeho život odo dňa, keď sa zamiloval do Clary. Jeho dedko ho natáčal na školskom divadelnom koncerte, na ktorom Clara stvárňovala hlavnú postavu príbehu. Miller len zíral, a keď sa objavila na scéne, poznamenal: „Wow, je neskutočná. Pôsobivá.“ Vtedy jeho dedko komentuje: „Myslím, že si sa práve zamiloval.“ Tento film zachytáva momenty, kedy Clara vôbec netušila, že Miller natáča. Na každej scéne Miller zašepká do kamery: „Hej, Clara, myslím, že by si mala ísť so mnou na ples.“ Úsilie, ktoré si s tým dal, námaha a čas nikto to nečakal. A mňa, ako čitateľku, to dostalo. Je to najkrajšia časť tej knihy.

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Nelituju ničeho
Novinka
Audiokniha

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o audioknize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Nelituju ničeho NovinkaAudiokniha

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o audioknize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Víte o novém čtenářském profilu?

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu

Nelituju ničeho
Novinka
Audiokniha