Táto knižka nie je o jedenástkových cestách v previsnutých stenách, ani o najstrmších zjazdoch, ba ani o neskutočných utrpeniach v mrazivej himalájskej stratosfére. Nespomína sa tu žiadny špičkový športový výkon a ani žiadny hrdinský čin. Lebo po svete behajú aj takí chalani a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo. Sám som taký.

Tatranská žula. Sitnianske lávy. Prívetivá Kalamárka. Iskrivý sneh. Modro-modrá obloha. Studené noci. Námraza na spacáku. Žeravé slnko. Vodorovný dážď. Blato. Stromy. Paprade. Tráva voňajúca po kamzíkoch. Pichľavé ľadové krúpky. Východ slnka. Obrovský okrúhly mesiac s krátermi a moriami. Mráz zájdený za nechtami. Vôňa mojich detí a mojej ženy. Cencúľ na fúzoch. Voda v topánkach. Ľad v rukávoch. Bolesť. Pot. Popukané pery. Týždňové gaštanky. Vietor. Vietor. Vietor. Ukrutný hlad. Mučivý smäd. Hviezdy. Belasý stokilometrový vzduch. Krvavé hánky. Opuchnuté brušká prstov. Voňavé lano. Batohy. Duralové haraburdy. Strach. Priestor. Čistá esenciálna radosť. Šťastie. Priateľstvo. Sloboda.

Skutočné veci. Skutočný svet. Drsný, studený, strmý. Horúci, prívetivý. Tichý. Biely, modrý, zelený. Mokrý. Suchý. Namáhavý. Ťažký. Ľahučký. Nebezpečný. Útulný.
Môj svet.

Tu sú niektoré príbehy z neho...