Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Osobne som ostala veľmi sklamaná z tejto knihy. Všetko sa mi zdalo akosi nasilu písané. Hoci sa názorovo v mnohom zhodujem s navodenými ekotémami, bol mi príbeh a opisy cudzie a vyumelkované. Dej veľmi plytký, vzťah načrtnutý, no lacno podaný. Opisy prírody ma vôbec nepohltili. Nechcem nikoho uraziť, ale toto ma nielenže nudilo, ale až mi bolo trápne pri čítaní niektorých pasáží. Ešteže bola knižka útla, tak som jej dala šancu až do konca.
1* za obálku a celkový dizajn knihy. Oslovilo ma aj to, že išlo o moje dakedy veľmi obľúbené vydavateľstvo. Ale aj tu nastalo ďalšie sklamanie.
Ak túto knihu zaradil Martinus medzi Knihy roka 2024, tak oprávnene. Ja si ju kladiem medzi najvzácnejšie prečítané knihy v mojej knižnici všeobecne. Okúzľujúci príbeh s posolstvom sily rodinných i priateľských vzťahov ma neskutočne očaril. Motív zimy symbioticky obohacuje i dopĺňa dej. Radosť listovať v knihe, ktorá je po obsahovej i vizuálnej stránke hodnotným umeleckým dielom.
Jedinečný príbeh s prvkami tajomna a temnej strašidelnej atmosféry. Prostredie mlyna Na mokrine, zabudnuté hroby na Pustej pláni, Koraktor - kniha pekelných zaklínadiel v Čiernej škole temného majstra mlynára, ktorý si čiernou mágiou podmaňuje mladých tovarišov. Vychutnávala som si čítanie tohto príbehu čerpajúceho z lužickosrbských povestí. Konečne kniha, ktorej vzhľad a obsah sa kvalitne dopĺňajú.
Útla knižočka plná zaujímavých zamyslení. Celkom by som privítala pokračovanie. Ak autor plánuje tú Poľanu, tak ho srdečne pozývam, ukážem mu aj nejakého toho macka. Nuž a môžem mu zaručiť aj nejakú tu vedeckú konferenciu v krčmičkách stredného Slovenska.
Príjemné bolo aj zaspomínanie na lukavický mlyn a Hanu Ponickú, moju srdcovku v spisovateľskom nebi.
Úžasný postreh bol princíp náhody pri putovaní. Presne tak som to vždy cítila, len nedokázal pomenovať.
"Turistické značenie neprajem zamysleným." - to mi je také blízke. Často vďaka rozjímaniu zakufrujem a nedobrovoľne sa vraciam do reality.
Veľa takýchto knižiek si prajem čítať.
Ďalšiu Baričákovu knihu som prečítala už v lete, no trvalo to dosť dlho, aj napriek tomu, že som ju v podstate hltala a každý deň si našla čas na pár strán. Potom som sa čudovala, čím to mohlo byť (dočítaná asi až v októbri).
Došlo mi....formát knihy a typ písma. Ale nezľaknite sa, nečíta sa zle, hoci je tam ten text nahustený, to vôbec nevadí. Veď pri bežných typoch p. a formátoch ?. by mala možno aj cez 800 strán (popri súčasných 341).
A k obsahu??? Úžasná sonda do života, spočiatku spomienky na detstvo, zásadné životné momenty podané realisticky, a potom to išlo viac do hĺbky a bolo to ako klystír autorovou dušou. Úprimný. Taký súvislý....prerod rebela do rozumného uvedomelého ľudského tvora.... áno. Toto bola šupa, ktorá vás bude baviť, zaspomínate si na socík, v zlom, aj v dobrom (väčšinou bez trpkosti, všetko s mierou).
Autora som si obľúbila, hoci nikdy nesiahnem po jeho šlabikároch. Zato ďalšie cestopisy a romány sú na čakačke.
Predposledné 2 kapitoly (34., 35.) sú mi názorovo tak blízke a práve dnes sú tak nadčasové, že by sa patrilo z nich denne verejne citovať.
Dočítal niekto až sem?
Tak ešte myšlienka: "Ako Slováci sme naozaj nezávislý národ - nič od nás nezávisí." Ale aby som to neuzavrela pesimisticky, je tam aj dostatok humoru, niekomu možno ten humor vyznie prízemne, na mňa však pôsobil ako humor skúseného inteligentného človeka (to na gro predošlých recenzií, hoci nezvyknem takto reagovať).
Teraz čítam.Baričákovu hrebeňovku NT......no skvost.
Srdcom (miestami i alkoholom) písané roztomilé spomienky na túlačky a chatárčenie v slovenskej prírode. No smiať sa nahlas a užívať si príbehy akoby ste striehli kdesi za kríkom, pretože je to tak skvelo napísané, že sa cítite súčasťou týchto jedinečných zážitkov.
Ako som sa už pri istej knihe vyjadrila:
Len píšte, píšte, slovenskí horali, veď Vaše zážitky pretavené do kníh sú oslavou slovenskej prírody a trošku aj ódou na to naše slovenskuo genius loci.
Tak túto som už dávno dávno mala v pláne a nejak dozrel ten čas až toto leto. Toľko zážitkov počas výletov, čundrov, stanovačiek, lyžovačiek, bivakov, nevyspytateľných situácií, komentárov, smiechu aj smútku v kruhu priateľov.....
Budem sa k tomuto knižnému skvostu vracať asi tak rada a tak často ako k Satinského expedíciám. (A to ich vôbec nemienim porovnávať, každá je pre mňa jedinečná.)
A tak si hovorím: Len píšte, píšte, slovenskí horali, veď Vaše zážitky pretavené do kníh sú oslavou slovenskej prírody a trošku aj ódou na to naše slovenskuo genius loci.
Jemne a nenáročne vykreslený skutočný príbeh autorových rodičov, v ktorom bez akéhokoľvek pátosu vzdal úctu ich vzájomnej láske a túžbe po žití aj napriek ťažkým zážitkom v koncentračných táboroch. Sila vôle u Miklósa (autorovho otca) udivuje na mnohých miestach. Príbeh mal vďaka krátkym kapitolkám a dynamickémj striedaniu prostredí deja rýchly a jednoduchý priebeh. Najviac na oslovil vzťah Miklósa jeho priateľmi, také krásne gestá súdržnosti, spolupatričnosti a priateľskej podpory ma očaril. Nuž a na záver: preklad pani Satinskej je jednoducho literarny skvost.
Nikfy ma nelákali krajiny ako Taiwan a Čína a ešte aj po prečítaní tejto knižky som sa utvrdila v ton, že ich navštíviť teda vôbec nemusím. Avšak knižka je tak zaujímavo písaná, že ju v podstate rýchlo zhltnete a vychutnáte si to. Presne takouto formou osobných zážitkov najlepšie spoznáte reálie danej krajiny. A keď je to písané ešte aj perom srdečnej, a skromnej východniarky - o to väčší zážitok vás čaká.
Depresia je abstraktný pojem, ak by ste ju však chceli v hmotnej podobe, siahnite po knihe Listopad. Vyvolávala vo mne dosť nepríjemné pocity a návodená atmosféra tvrdého socíku po 89-tom mi pripadala veľmi umelo vytvorená. Ak mal príbeh chytiť za srdce, tak za mňa veľmi slabé. S predošlou knihou autorky sa to nedá ani porovnať.
A keby som mala tlačenú knihu, tak ju asi ani nedočítam, no ako audiokniha: tie herečky to podali bravúrne. Dopočúvala som to len vďaka ich kvalitným hereckým výkonom. Tie si zaslúžia potlesk.
