Tess of the D'Urbervilles

Přečtená

Petra Šenkárová

zaměstnanec/zaměstnankyně

5. srpna 2026

Táto kniha ma zničila a rozrušila natoľko, že som celý večer chodila po byte ako mátoha. Aj teraz, keď si na ňu spomeniem, sa mi tlačia slzy do očí. Hardy... prečo?

Tess z d'Urbervillovcov sa v mnohom podobá na Hardyho predchádzajúce diela. Tentoraz nám približuje život dojičiek a tvrdú realitu vidieka, ktorá núti rodiny sťahovať sa z miesta na miesto kvôli práci. Fyzická drina bez ohľadu na počasie a okolnosti neobchádzala ani ženy a kapitoly odohrávajúce sa vo Flintcomb-Ash sa veru nečítali ľahko. Hardy preniesol Tessino vyčerpanie a beznádej aj na mňa.

Avšak, najviac ma uchvátilo jedinečné budovanie atmosféry príbehu. To som v Hardyho predchádzajúcich dielach nenašla. Bola som doslova ako na ihlách. Ani osudný incident neopísal dopodrobna. Nechal priestor, aby si čitateľ všetko domyslel sám. Nasledujúca kapitola začala tak nenápadne, že mi aj chvíľu trvalo uvedomiť si, čo sa vlastne stalo.

Rovnako majstrovsky sa pohral aj s koncom. Už niekoľko kapitol predtým som tušila, že sa blíži niečo zlé. Niektoré udalosti Hardy zámerne nedopovedal, a to vo mne vzbudzovalo ešte väčšie napätie. Aj Tess mi zrazu prišla iná. Akoby sa zmierila so všetkým a úplne sa odovzdala osudu.

Najviac sa mi páčilo, ako Hardy vykreslil svoje postavy a poukázal na rozdiel medzi tým, čomu človek verí, a tým, ako napokon koná.

Aký paradox, že muž, ktorý sa považuje za „voľnomyšlienkara“, napokon sám nedokáže prijať Tessinu minulosť?

Aký paradox, že jeho otec farár a matka, obaja hlboko veriaci, sa po odhalení pravdy pozerajú na Tess oveľa vľúdnejšie ako ich vlastný syn?

Aký paradox, že obeťou Aleca a spoločenských predsudkov sa stáva práve dievča s tak čistým srdcom a dobrými úmyslami?

Aký paradox, že rodičia, ľudia, ktorí by mali svoje dieťa chrániť, mu svojimi rozhodnutiami nepriamo spôsobia najväčšie utrpenie?

Hardy tak otvára otázku: Podľa čoho vlastne ľudí súdime? A myslím si, že to je otázka, nad ktorou sa oplatí zamyslieť aj dnes.