Dáma ve zlatém

"Ste zbehlí v maliarskom umení? Áno? Tak bude Dáma ve zlatém pre vás tým pravým orechovým. Nie? Aj v tom prípade vás táto kniha chytí za srdce, pretože to nie je iba príbeh svetoznámeho maliarskeho diela, ale životná dráma potomkov Adele Bloch-Bauerovej.
Kniha je rozdelená do troch častí. Prvá sa začína rokom 1898 vo Viedni, zoznámime sa s Gustavom Klimtom, jeho bohémskym životom, ženami, ktoré ho obklopovali (tie, ktoré mu stáli ako modelky a tie, ktoré boli jeho milenkami) a v neposlednom rade spoznáme aj krásnu Adele Bloch-Bauerovú. Jej skutočný vzťah s Klimtom doteraz nie je objasnený a zostávajú len dohady, či mu stála iba ako modelka, alebo bolo medzi nimi aj niečo viac. Každopádne, čakala som, že sa celá kniha bude venovať im dvom, ich zoznámeniu, maľovaniu Dámy ve zlatém, ale mýlila som sa. Kniha nesleduje osud Adele a Klimta, ale osud samotného obrazu.
Druhá časť sa už odohráva počas 2. svetovej vojny, kedy sú už Adele a Gustav po smrti. Na scénu nastupuje Adelina neter Maria a práve v tejto časti som sa do tejto knihy úplne ponorila a takpovediac zaľúbila. Stále cítiť Adelinu prítomnosť a nádych umenia, no to všetko zatienia vojnové hrôzy, vpád Hitlera do Rakúska a fakt, že rodina Bloch-Bauerových je židovská. Opis vojny a jej dopad na Židov bol tu podaný tak realisticky a dôveryhodne, že pokojne môže súperiť s mnohými knihami zo žánru vojnový román.
Autorka Anne-Marie O'Connorová sa stretla s Mariou (už starou vyše 80-ročnou pani) v čase, keď sa snažila získať späť rodinný majetok (maľby), ktoré im počas vojny skonfiškovali. A práve tejto snahe je venovaná tretia časť knihy. Bola to akási dohra, zadosťučinenie a bodka za trápením rodu Bloch-Bauerových. Síce horko-sladká, no aspoň sa o slovo konečne prihlásila spravodlivosť.
Zaradiť tento román do nejakej kategórie je priam nemožné. Je o umení, láske, vojne, utrpení, bezradnosti, nespravodlivosti, boji - o všetkom, čo sa svetom prehnalo v 20.storočí. Citovo som bola úplne vyžmýkaná, autorka nemala problém ani s opisom drsných scén a ak človek uváži, že ide o skutočný príbeh, má to potom na čitateľa o to väčší dopad. Postavy - teda skutočných ľudí - som si obľúbila a bolo takmer neznesiteľné sledovať ich deportáciu do koncentračných táborov, popravy a celkovo nezmyselné umieranie. Kniha je doplnená aj fotografiami (od samotnej Marie), takže vám títo ľudia ešte viac prirastú k srdcu.
Občas ma prepadol pocit, že je zo strany bohatých židovských rodín a hlavne Marie zbytočné lipnúť na maľbách, mala by sa skôr zaujímať o ľudí a o dôsledky vojny. No potom som si uvedomila, že jej veľmi krivdím, lebo som nezažila to, čo ona a už chápem, že tie maľby pre ňu znamenali pripomienku šťastných časov a prostredníctvom nich chcela dosiahnuť spravodlivosť.
Viem, že mnohých táto kniha nezaujme, pretože je na míle vzdialená dnes tak obľúbeným fantasy, dystopickým knihám, no aj všetkým knihám s ľahkým príbehom. Je to dielo pre milovníkov skutočných príbehov, umenia, vojnových románov a určite osloví aj všetkých citlivých čitateľov."
Catty (books-parts-of-my-life.blogspot.sk)