nehanebný knihomoľ

Knižky som objavila ešte skôr ako som vedela čítať. Tie krásne obrázky... Príbehy o nich musia byť fascinujúce, myslela som si. A keď nás pani učiteľka naučila prvé písmenká, tie ďalšie už išli samé. :) V období puberty to nebola žiadna sláva... Knihy? Povinné čítanie? Veď samotný život je oveľa zaujímavejší! A teraz v zrelom veku opäť objavujem to, čo som si v istom období prestala ceniť. Tú múdrosť, ktorá je v nich, to posolstvo, ktoré v nich nachádzam... Na nezaplatenie. Pre mňa najlepší relax, keď čítam niečo oddychové a kopa vedomostí, keď čítam niečo výpovedné či odborné. A čím viacej múdrosti čítam, tým viac si uvedomujem, koľko toho neviem. Aké klišé a aké pravdivé.

Básnikove srdce a strom Strom vrastený v srdci básnika človek, čo sám pred sebou uniká. Vytvára si umelý raj na Zemi kričí potichu hlasnými prosbami. Niekto, kto si myslí, že mu život uniká... Taký je pocit samotného básnika!