Mesto živých

„Obraz Ríma, ktorému Lagioia vdychuje život, je nádherný a hypnotický, melancholický a dojímavý, až do tej miery, že vyvoláva akúsi závislosť, ale zároveň je nemilosrdný a odpudzujúci, špinavý a vulgárny, chaotický a nemorálny. Desí, lebo robí nepredstaviteľné predstaviteľným, hovorí nám, aké mnohotvárne a nákazlivé môže byť zlo.“
Carlotta Vissani, Il Fatto Quotidiano

„Existujú knihy, ktoré – podobne ako udalosti, o ktorých rozprávajú – predstavujú mimoriadny čitateľský zážitok. Kniha Mesto živých je jednou z nich. Jej kulisou je rozpadajúci sa Rím, mŕtve mesto obývané živými, z ktorého Lagioia uteká (skôr psychicky a emocionálne než fyzicky) a ktoré je dokonalým symbolom tejto vraždy.“
Carlo Bonini, La Repubblica

„Než som začala čítať, pýtala som sa sama seba, ako dokáže Lagioia prerozprávať taký strašný, nejednoznačný a zamotaný príbeh bez toho, aby podľahol ťarche moralizovania. Ako sa vyhnúť tomu, aby z toho nevzniklo jedno veľké obžalovanie? Bolo to nesmierne ťažké. A jemu sa to podarilo. Rozprávať o najtemnejšej realite, nájsť presné slová, ktorými ju opísať, a vtiahnuť nás aj do myslí vrahov. Nie preto, aby sme im odpustili. To nie je na nás. Ale aby sme ich konečne dokázali vidieť.“
Antonella Lattanzi, Tuttolibri – La Stampa

„Vražda Lucu Varaniho bola veľkým mediálnym prípadom a Nicola Lagioia o nej napísal knihu, pohybujúc sa na tenkej hranici medzi reportážou a románom, s odkazom na Trumana Capoteho, pričom hľadal a našiel hypnotickú prózu. Výsledkom je ambiciózna kniha, ktorá oslovuje čitateľa bez lacných trikov, ale s rozprávačským talentom preniká do temnej duše protagonistov. Lagioia namiesto toho, aby oddeľoval dobrých od zlých, rozpráva o sebadeštruktívnych pudoch, ktoré tlejú v našej duši a sú pripravené všetko pohltiť.“
Francesco Musolino, Il Messaggero