O Hlave XXII počul asi každý, kto dával v škole pozor, aj keď si nie som istá, či toto dielo patrí aj do tzv. povinnej literatúry. Pri rozvíjaní literárneho prehľadu som ju chcela prečítať aj ja – už dávnejšie – ale po pár stranách som to vzdala, zdalo sa mi to celé akési odveci. Na niektoré knihy asi musí človek dozrieť, a tak som tomu dala teraz druhý pokus.
Hlava XXII v podstate nemá dej, je to len množstvo rôznych historiek, ktoré sa odohrajú v jednej americkej bombardovacej jednotke, ktorá z ostrova v Stredozemnom mori útočí na talianske ciele počas 2. svetovej vojny. V centre stojí dôstojník Yossarian, ktorý sa po odlietaní potrebnej porcie náletov snaží dostať domov, no všade naráža na absurdné pravidlá držiace ho doslova v zajatí. Každá kapitola nesie názov niektorej z postáv, je to však viac grafické predelenie, ako významové – jednotlivé príhody nejdú postupne, ale rôzne sa miešajú, opakujú a niekedy sa na ne pozeráme pohľadmi rôznych postáv.
Mnohí označujú túto knihu za veľmi vtipnú, pravdou je, že to však nie je jednoduchý situačný humor, aký poznáte z MASHu. Mňa začala baviť napokon až cca po prvej tretine, keď som pochopila autorský zámer a zorientovala sa v postavách a vzájomných vzťahoch. Práve preto je to za mňa nakoniec na 5 hviezd, hoci začiatok knihy bol tak na dve: z literárneho hľadiska to bol skutočne skvost, až mám pocit, že takto sa už dnes knihy nepíšu – dôležité spoločenské výpovede, ktoré majú množstvo úrovní a fungujú ako nadčasová generačná výpoveď.
Číst víc
