Ing. František Šťastný (1935) patrí medzi autorov literatúry faktu. Je profesiou stavbár, a tak aj knihy, ktorých je autorom, sú v prevažnej miere zo stavbárskeho prostredia. Vychádzajú z jeho životných, hlavne stavbárskych skúseností, resp. aj z výskumov, ktoré pri príprave nejednej publikácie robil, no opäť takých, ktoré sa priamo či sprostredkovane týkali stavieb a stavebníctva, napr. Kostol na konci sveta a odsun Nemcov z horného Spiša, Prešov 2011. No aj v nej sa zaoberal nielen osudmi ľudí, ktorí kostol postavili a ho navštevovali, ale aj osudmi samotného kostola, stavby, ktorá bez ľudí stráca svoj zmysel. Šťastného debutom však bola kniha o jednej prešovskej ulici – o Sabinovskej ulici. A tak aj knihu pomenoval, no opäť s akcentom na stavbárstvo – jej názov znie Sabinovská padla, historky ostali, Prešov 2004. Kniha sa stretla s veľkým záujmom čitateľov a v krátkom čase sa minul celý tisíckusový náklad. Stavbárske epizódy, Prešov 2009, bola ďalšou jeho stavbárskou knihou, na ktorú bezprostredne nadväzuje posledná – s názvom Horúca stolička direktora. Kniha nie je len Šťastného výpoveďou o jeho skúsenostiach, o jeho bohatých zážitkoch, ale je predovšetkým holdom slovenským stavbárom, ktorí dokázali v najrozmanitejších a ťažkých podmienkach vybudovať stavby, ktoré, ak ich človek nezničil, i dnes plnia svoje poslanie. Pre Františka Šťastného je typický jemný humor, drobná irónia – prvky, ktoré jeho príbehy ozvláštňujú, robia ich čitateľsky príťažlivými a to aj vtedy, keď autor podáva zdanlivo čitateľsky nezáživné údaje. Jeho majstrovstvom totiž je premeniť čísla, mená, historické a geografické údaje, stavbárske normy a iné na napínavý rozprávačský príbeh. A to sa udialo aj v tejto knihe. A ešte niečo – vďaka autorovi, vďaka jeho knihe čitateľ – „nestavbár“ aspoň trochu nahliadne do stavbárskeho remesla a porozumie neľahkej, no krásnej stavbárskej profesii.
