Keby tak každý vedel písať ako Nicole... :-)

Túto knihu nemá zmysel porovnávať s Dejinami lásky. Ani od nej netreba očakávať nieco podobne Kraussovej úžasnej knihe o láske. Je to nieco uplne ine, Nicole ukázala, že rozhodne nebude opakujúcou sa autorkou. Moze si to dovoliť. Ma totiz obrovsky a jedinečný dar skladať vety, ktore vam idu hlboko do duše. Napriek tomu, ze sa cita s pôžitkom, nie je to kniha na jedno zhltnutie.
Velky dom ponuka mozaiku príbehov, ktore všetky nejako súvisia so záhadným, až strašidelnym stolom, plnú ponorov do vnútra jej “kúskov”, postáv. Na všetky ich pocity by asi nestačili ani tie jeho početné zásuvky. Asi málokto vie priblížiť kruté pravdy, ktoré si priznáme len zriedka (ak vôbec) tak dobre ako Nicole Krauss. Núti k zamysleniu a prežijete celú škálu emócií cudzích ľudí, až sa pristihnete, že vlastne takmer každému z nich tak nejako rozumiete.

Úžasná Nicole

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nicole Krauss Veľký dom

„Človek niekedy vidí tak jasne, že aj cez hrubizné múry zbadá inú dimenziu, na ktorú zabudol alebo sa ju rozhodol nebrať na vedomie, aby mohol žiť v najrôznejších ilúziách, ktoré robia život, najmä život s druhými ľuďmi, znesiteľným.“
Po Dejinách lásky som siahla po ďalšej knihe tejto talentovanej autorky. Hneď na úvod sa priznám, že tak ako Dejiny lásky, aj Veľký dom si ma úplne podmanil.
Veľký dom je román skladajúci sa zo štyroch zdanlivo nesúvisiacich príbehov. Postupne sa však cestičky z jedného príbehu rozbiehajú do druhého, tretieho aj štvrtého. Nicol zase využila prelínanie časových línií a načrtnutie osudov a príbehov niekoľkých ľudí v rôznych príbehoch naraz. Čitateľ má spočiatku pocit, že nič s ničím nesúvisí a háda, čo si na nás zase autorka vymyslela. Hlavnou „postavou“ celého románu je obrovský písací stôl. Sledujeme jeho cestu od majiteľa k majiteľovi a postupne nachádzame prepojenia jednotlivých postáv.
„Nazývať ho písacím stolom nestačí. Slovné spojenie písací stôl vyvoláva predstavu obyčajného, skromného pracovného alebo rodinného nábytku, nesebeckého a praktického predmetu. Tento písací stôl bol úplne iný: obrovský, zlovestný, ťaživo doliehal na všetkých v miestnosti, robil sa, že je živou vecou, ale ako muchárik bol pripravený kedykoľvek sa na nich vrhnúť a zhltnúť ich v jednej zo svojich strašných zásuviek.“
Na úvod sa zoznámime s Nadiou, spisovateľkou so smutným životom, ktorá hľadá odpovede na mnohé otázky, zamýšľa sa nad svojím písaním, nad pôsobením literatúry na ňu i na iných. Tak trochu pochybuje o zmysle písania a o práci spisovateľa. Nemá šťastie v láske a v partnerských vzťahoch. Vedie osamelý život presvietený niekoľkými svetlými okamihmi.
„Áno, verila som – a možno stále verím -, že spisovateľovi by nemali pristrihávať krídelká možné následky jeho diela. Nemusí dbať na predstavy rôznych ľudí o tom, „ako to bolo naozaj“. Pri písaní je oslobodený od akýchkoľvek zákonov. Zato v živote, vaša ctihodnosť, v živote slobodný nie je.“
Druhý príbeh je spoveďou starnúceho otca synovi, obžalobou seba samého, že nebol otcom, akým mohol a mal byť. Jeho srdcervúce rozprávanie som čítala so smútkom a pohnutím. Starý pán sa so svojím synom stretáva po dlhých dvadsiatich piatich rokoch na pohrebe matky a manželky. Syn mlčí a otec rozpráva. Ale len v duchu. Sú jeden druhému tak strašne vzdialení.
„Včera som ťa videl, ako stojíš v záhrade, stál si tam čudne meravo, akoby si niesol drevené vahadlo, ibaže vo vedrách nebola voda, ale city, a ty si nechcel, aby vyšplechli. Nechcel som ťa rušiť. Bál som sa, že poviem dačo nevhodné, a tak som radšej nepovedal nič.“
V treťom príbehu spoznávame obchodníka so starožitnosťami Weisza, jeho dve deti Leu a Joava a ich priateľku Izzy. Otec nevediac čo robí, pripútal svoje deti k nemu a k sebe navzájom až nezdravým spôsobom. V podstate im skoro zničil život. Nedokážu žiť tak, ako by si želali. Ale možno ich podcenil... Sám vedie život, v ktorom sa naháňa za duchmi minulosti.
„Už to takto ďalej nejde, lebo naozaj prestaneme žiť. Jeden z nás urobí niečo strašné. Otec akoby nás každým dňom silnejšie lákal k sebe. Čoraz ťažšie tomu odolávame.“
Posledné rozprávanie nás vovedie do domu bezdetných manželov. Lotte a Áron – dva protiklady, dve bytosti, ktoré sa celý život hľadajú, hoc spávajú vedľa seba mnoho rokov. Sám Áron tvrdí, že mlčanie jeho ženy je umelecké dielo. Po smrti manželky sa Áron rozhodne vypátrať jej tajomstvá. Je to šťastie, či smola? Aj Lotte, podobne ako Nadia, bola spisovateľka, svoju temnú a tragickú minulosť sa snažila vtesnať do príbehov.
„Nech boli jej príbehy akokoľvek bezútešné alebo tragické, už to, že ich vôbec vymyslela a snažila sa ich dať na papier, bolo prejavom nádeje, popretím smrti a výkrikom života čeliaceho smrti. Celý náš spoločný život som tvrdil, že je odo mňa závislá, lebo je slabučká, treba ju chrániť a potrebuje ustavičnú starostlivosť. Ale v skutočnosti som to bol ja, kto chcel mať pocit, že ho niekto potrebuje.“
Stotožnila som sa s niektorými postavami viac ako by som chcela. Naplno som prežila ich smútok, blúdenie v sebe samých, pocit beznádeje, sklamania i nenaplnenej lásky. Každá postava ma niečím očarila, rozosmutnila, nahnevala nelogickým konaním, potešila rozhodnutím, či len tak naplnila sympatiami.
Autorka napokon spojila zdanlivo nespojiteľné cesty a osudy hrdinov do uveriteľného záveru. Veľký dom je veľký román, ktorý je vhodné prečítať si dvakrát. Aspoň ja to tak vnímam. Po dočítaní vo mne zostalo niekoľko nezodpovedaných otázok. Uniklo mi niečo? Nechala nám autorka naschvál priestor na vlastné dokončenie príbehov? Naozaj som správne vyhodnotila konanie tej ktorej postavy? Čo sa stalo s ním? A čo s ňou?

Názor čitateľa

Knihu som dnes,pred chvilkou docital.No musim povedat ze to bola moja prva kniha od tejto talentovanej autorky.Kniha sa cita velmi lahko,cloveka priam vtiahne do deja.Podla mojho nazoru je to skor psychologicky roman,zachytava osudy ludi.V kazdom pripade knihu odporucam.

Krauss je talent!

Nicole Krauss je jeden z najväčších talentov súčasnej americkej literatúry. V mojom prípade bol postup ako som sa k nej dostala takýto: Dejiny lásky (wau!) - Muž vejde do pokoje - J.F. Foer (jej manžel takisto Spisovateľ) a všetky jeho dostupné knihy - Veľký dom. Takže v čase, keď som Nicole už poznala, vyšiel u nás Veľký dom a ja som sa len potešila. Prostredníctvom kusu nábytku spriada Nicole príbehy jednotlivých postáv, celý príbeh (príbehy) je akoby zastretý niečím tajomným, hmlistým, čakáte v príjemnom napätí ako to teda vlastne celé bolo. Nie úplne všetko zostane úplne objasnené, ale tak to malo pravdepodobne byť. Keď som ju čítala sediac doma pri svojom stolíku, začala som mu vymýšľať príbeh tiež :)

Viac než dobré!

Po dlhej dobe konečne kniha, kvôli ktorej sa oplatilo ponocovať! Podobne ako v Dejinách lásky, aj tu je fabula príbehu postavená na prelínaní času, ide o rozprávanie, resp. spomienky štyroch rôznych postáv - dvoch mužov a dvoch žien, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, no postupne sa vzťahy medzi nimi vyjasňujú a jednotlivé príbehy do seba začínajú zapadať ako dieliky v puzzle. No na rozdiel od Dejín lásky, kde sa po prečítaním záverečných stránok odstránili všetky nejasnosti, vo Veľkom dome zostáva mnoho nedoriešeného. Po dočítaní mám v hlave viac otázok, ako odpovedí a množstvo teórii ohľadne vzťahov medzi postavami, čo mi určite nedá pokoja ešte minimálne pár dní. To bol pravdepodobne autorkin zámer, ale aj tak mám chuť hneď teraz začať čítať knihu ešte raz a pokúsiť sa nájsť chýbajúce časti skladačky, aby som sa presvedčila, či mi nejaká podstatná súvislosť neunikla. A tiež mi nedá nepochváliť skvelý preklad Otta Havrilu, ktorým sa blysol už v Dejinách lásky ale aj v iných knihách.

Dobrá kniha

Určite to nie je kniha pre bežného konzumenta. Zo začiatku som mal dojem, že nejde o román, ale zbierku nesúvisiacich poviedok, ale postupne sa mozaika dopĺňala, časová os zoraďovala a ku koncu bolo jasné kam to celé malo čitateľa priviesť. Po remeselnej stránke je to dobre napísané, prevládajú vnútorné monólogy, je tam dostatok akcie. Napriek množstvu postáv ich stihne autorka dobre vykresliť a zároveň dáva priestor čitateľovi na vlastné názory na ich konanie. Námet je zaujímavý, aj keď samotná téma "židovstva" je pre mňa trochu otravná. Stále rozmýšľam, prečo sa to ale volá veľký dom a nie veľký stôl.:-). Určite lepšia z kníh čo som našiel pod stromčekom.

V závere knihy rozprával Weisz príbeh Veľký dom. Veľký dom tu predstavuje ideu židovstva. Židia prežili vačšinu svojej histórie v rôznych zotročeniach. Roztrúsení po celom svete si však zachovávajú svoju identitu čítaním Tóry a Talmudu. To je ten Veľký dom. Podľa príbehu sa Veľkým domom nazývala škola rabína Ben Zakaja. Všetko je to opísané na strane 270 tohto vydania :-)

úžasná!

Skutočne geniálna kniha! Pred čítaním som nemala veľké očakávania, nakoľko nie vždy sa autorovi podaria dve skvelé knihy po sebe :-) Po Dejinách lásky som nečakala, že autorka môže napísať niečo, čo je ešte minimálne o jeden level lepšie. Krauss má neskutočný talent ako oblbnúť čitateľa a vyvolať zdanie, že nič s ničím nesúvisí...začnete čítať a ponoríte sa do tajomných príbehov ešte tajomnejších postáv...pre mňa jedna z najlepších kníh, ktoré som prečítala tento rok (2011).

404 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Veľký dom

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Vánoční skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Nakladatelství Artforum

Veľký dom

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Vánoční skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Nakladatelství Artforum

Víte o novém čtenářském profilu?

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu