For readers of Im Glad My Mom Died by Jennette McCurdy and The Glass Castle by Jeanette Walls, a candid and heart-wrenching memoir about child abuse, family secrets, and the... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
For readers of Im Glad My Mom Died by Jennette McCurdy and The Glass Castle by Jeanette Walls, a candid and heart-wrenching memoir about child abuse, family secrets, and the healing that begins once the truth is revealed and the past is confronted.... Číst víc
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do šesti dní.
Tato kniha se k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den, odešleme ji ještě tentýž den. Jinak ji odešleme nejpozději následující pracovní den.
For readers of Im Glad My Mom Died by Jennette McCurdy and The Glass Castle by Jeanette Walls, a candid and heart-wrenching memoir about child abuse, family secrets, and the healing that begins once the truth is revealed and the past is confronted.Andrea is four and a half the first time her father, David, gives her a bath. Although she is young, she knows there is something strange about the way he is touching her. When her mother, Marlene, walks in to check on them, she howls and crumples to the floorand when she opens her eyes, she is blind. Marlenes hysterical blindness lasts for weeks, but her willful blindness lasts decades. The abuse continues, and Andrea spends a childhood living with a secret she cant tell and a shame she is too afraid to name. Despite it, she survives. She builds a life and tells herself she is fine. But at age thirty-three, an unwanted grope on a New York City subway triggers her past. Suddenly unable to remember how to forget, Andrea is forced to confront her pastand finally begin to heal. This brave debut offers honest insight into a survivors journey. Readers will feel Andreas pain, her fear, and her shameyet they will also feel her hope. And like Andrea, they will come to understand an important truth: though healing is complicated, it is possible to find joy and even grace in the wake of the most profound betrayals.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Na tomto obrázku nič krásne nie je. Je to obraz otca, ktorý nie že prekročil hranice, on ich prerazil tankom, štyrikrát precúval a potom ešte zadupal kombajnom. Je to obraz matky, ktorá si vytvorila vlastnú verziu reality a radšej nevidela nič, než by mala vidieť pravdu. Je to obraz Andrey, štvorročného dievčatka, ktoré sa nechalo výnimočne okúpať ockom, veď o nič nejde. Akurát že išlo, išlo o koniec jej detstva a začiatok pekla, ktoré sa s ňou tiahlo až do jej dospelého života.
Celá kniha je extrémne náročná, ale najťažšie pre mňa boli tie prvé kapitoly o maličkom dievčatku, ktoré nechápe, čo sa vlastne deje, iba že je to zlé a že za to môže ona. Lebo tak povedal ocko. Ci pána, ja pre neho nemám krajšieho výrazu, než že je to zdegenerovaný, chorý, zvrátený kus kokota! Muž, ktorý mal stáť v prvej línii, aby ju mohol chrániť, ju vsotil do života neschopnú rozoznať vlastné hranice. A mama? Iba netvor dokáže milovať netvora, bez ohľadu na to, čo sa vám snaží nabulíkať každá druhá romantasy so svojím heslom I can fix him. Niektoré veci opraví iba lopata po lebeni, alebo aspoň rozvod. Marlene však postavila svojho manžela na piedestál, z ktorého ho nedokázala zhodiť ani do očí bijúca pravda. Bolo pre ňu ľahšie uveriť, že jej dcéra je psychopat, než si priznať, že sa za toho psychopata sama vydala.
Andrea je neskutočne obdivuhodná žena. Nechápem, ako to dokázala, ale svoje traumatizujúce zážitky opisuje vecne, objektívne, bez obvinení. Kurnikšopa, aj keby na každej strane štyrikrát spomenula, že jej foter mal v hlave viac bordelu než je v pivnici na Luníku IX, bolo by to málo. Ale ona skrátka opisuje otcove konanie a spôsob, akým narušilo jej integritu. Agresor nezničil len jej vlastné vnímanie svojho tela a osobnosti, ale znemožnil jej vytýčiť si pevné hranice. V túžbe po normálnom živote sa potom dostávala do situácií, ktoré robili zo začarovaného kruhu nekonečnú špirálu utrpenia.
Táto kniha je hrozná, príšerná a otrasná a zároveň jedna z najsilnejších, aké som kedy čítala. Prečítajte si ju,ale opatrne. Dlho vám z nej ešte bude nevoľno.
Michaela Zamari
Neověřený nákup
8.7.2026
Pred touto knihou som mala rešpekt, o to väčší, keď sa na internete objavili prvé recenzie o tom, že je to naozaj silná kniha. Netušila som, o čo presne pôjde, veď formy SN môžu byť rôzne, no knihu som prečítala za dva dni. Pretože...
"Oboch rodičov som bezvýhradne ľúbila. Chcela som, aby aj oni ľúbili mňa. Urobila by som pre to hocičo. Aj keby to znamenalo robiť s otcom veci, ktoré robiť nechcem."
Potrebovala som sa dostať na koniec. Zistiť, ako sa autorka vysporiadala s tým, čo ju poznačilo na celý život a kde je dnes. Zároveň je kniha napísaná tak pútavo, autenticky, otvorene, bez vaty, bez prikrášľovania, bez odbočiek, že stačilo jedenkrát ponocovať a na druhý deň som knihu bezodkladne dočítala.
"Bola som primladá na to, aby som pochopila, čo sa stalo v kúpeľni, ale podvedome som chápala, že na mojom detstve sa niečo zmenilo. Rodičia a ja sme sa stali strážcami spoločného tajomstva."
Hoci ide o memoáre, nechcem vám prezradiť, ako presne tento príbeh začína. Poviem len, že zhruba v čase, keď má hlavná hrdinka (hrdinka s veľkým H) 4 roky. Teda v čase, keď ju majú rodičia, dopekla, chrániť a nie naopak.
„Buď dobrá a poslúchaj ocka. Rob, čo ti hovorí!“ civela pritom na mňa nevidomými očami.
Ocitnúť sa v hlave päť ročného dievčatka, ktoré sa ničím neprevinilo, mi lámalo srdce, keď...
"V ten večer som pochopila, že potrebujem u*rieť. Nebola som si celkom istá, čo to znamená, ale vedela som, že je to navždy, a to sa mi zdalo dostatočne dlho. Keby som bola preč navždy, možno by som matke začala chýbať. Možno by kvôli mne plakala. A keby sa na mňa usmialo šťastie, možno by ma dokonca začala mať znova rada."
Pripravte sa na memoáre naprieč desiatkami rokov, od detstva, cez školu, vysokú školu, prácu, až po dôchodok. Vďakabohu za to posledné.
"Až v 33 rokoch som si uvedomila, že bola jednou z mála dospelých v mojom živote, ktorí pochopili, že trpím. Napriek tomu, že jej meno znamená mocná, mi však nedokázala pomôcť."
Čítala som už pomerne dosť memoárov či skutočných príbehov, ale tento je opäť jedinečný a získal si ma. Je fascinujúce nazrieť do hlavy Andrei, pochopiť, prečo tak dlho mlčala, vnímať to z jej perspektívy a... snažiť sa nesúdiť.
"Začervenala som sa. Ešte nikdy som nebola v miestnosti sama s cudzím mužom. Myslela som na otca. Vedela som, že ma zachráni, keby sa niečo dialo. Jeho dcérkam nesmel nik ublížiť. Okrem neho."
Hoci nejde o oddychové čítanie, je písané naozaj priateľským štýlom a cez krátke kapitoly. Áno, názory na obálke veru neklamú, keď knihu vykresľujú ako umelecky pôsobivé, zdrvujúce, úprimné, bolestné a odvážne rozprávanie s podmanivou eleganciou a pozitívnym záverom, no nie je to dep*resívny text, je tak nejak... zvláštne nad vecou? Dostanete začiatok a vývoj traumy až cez snahu všetko zastrčiť do hĺbky duše a ísť ďalej, pokým to už neprekypí cez okraj...
"Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažila, už som si nepamätala, ako sa zabúda."
Musím povedať, že memoáre sú jedným z mojich obľúbených žánrov na čítanie..
Veľmi som sa tešila na túto knihu.. priniesla presne taký, šok ako som si myslela.
Andrea mala iba 4 roky, keď ju otec prvýkrát zneužil. Pokračovalo to celé roky, matka o tom vedela a nezasiahla. Andrea popisuje svoj celý život, svoje súkromie, ktoré incest veľmi vážne naštrbil. Svoje vzťahy, v ktorých sa nevedela orientovať, lebo bola zvyknutá zaťať zuby a držať.
Premýšľam nad tou knihou a uvažujem, ako sa vôbec niekedy v živote z takejto traumy vymaniť. Rozmýšľam nad tým, prečo sú muži tak zvrátení. Premýšľam nad tým, koľko chlípnych pohľadov za deň zachytím..a je mi zle.
Zuzana Funtová, knihovníčka MK Vráble
Kristina
Neověřený nákup
10.6.2026
Veľmi bolestivé čítanie
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Aký krásny je obrázok je veľmi silný príbeh o malej Andy, ktorá bola od 4 a pol roka znásilňovaná otcom. Dievčatko, ktoré sa pokúsilo o samovraždu ešte predtým, ako nastúpilo do školy, ktorého matka chlácholila slovami že “ockovi treba urobiť radosť” a nevidela alebo sa rozhodla nevidieť a ignorovať problém.
Bolelo to. Tak veľmi to bolelo. Žiadny krásny úvod v knižke nečakajte, doslova od druhej strany sa tu udejú dotyky, ktoré sa nikdy udiať nemali.
Andy je malé dievčatko, ktoré ešte úplne možno nechápe čo sa deje, ale ako vyrastá, začína si uvedomovať, že to nie je správne. Psychológovia, tajomstvo medzi otcom a jeho dcérou, neistota v živote a strašná ťažoba na duši urobili z Andy človeka, ktorý sa tak dlho nevedel a nemohol brániť.
Za mňa boli hrozní aj otec aj matka. Od klamstiev, zatváraním očí pred pravdou až po zneužívanie.
Autorka a zároveň hlavná hrdinka tohto príbehu musela byť neskutočne silná, že sa oň podelila so svetom. Napriek tomu podala príbeh so surovou realitou a zároveň veľmi “čtivo”. Nerobila zo seba obeť, ale hrdinku ale podala ho veľmi ľudskú. So všetkými pádmi aj s malým svetlom nádeje. Od túžby nebyť až po snahu o vyliečenie svojej duše.
Víte o novém čtenářském profilu?
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Pevná vazba
Pevná vazba s přebalem
