Moje lepší polovička

Win je takmer tridsiatnička, ktorá má pocit, že sa na ňu lepí len smola od hroznej práce a platu až po bývanie. Narodila sa s postihnutím jednej ruky (atypickou dlaňou a prstami), a hoci sa kvôli tomu musela v živote boriť s bolesťou aj predsudkami, zostala neskutočne ľudskou, empatickou a šikovnou ženou.
Po sérii neúspechov sa rozhodne nechať veci jednoducho plynúť. Na halloweenskej párty u svojej „akosegry“ Sáry a jej manžela Caleba, oblečená v kostýme pirátky, stretáva Boa. Bo je vysoký, vtipný a nesmierne sexy muž, ktorý má namiesto nohy drevenú protézu pamiatku na víťazný boj so silnou rakovinou. Títo dvaja si okamžite padnú do oka, zahodia zábrany a užijú si spoločnú noc, ktorá mala byť pôvodne len jednorazovou záležitosťou.
Osud to však zariadil inak...
O pár týždňov Win zistí, že je tehotná. Napriek strachu z vlastného krachujúceho života vie, že Bo má právo vedieť pravdu. S podporou Sáry a Caleba sa odhodlá k činu a reakcia Boa? Ten je jednoducho mužom snov. Od začiatku až do konca knihy som z neho mala povestné „motýliky v bruchu“ a úprimne dúfam, že takíto muži naozaj existujú.
Bo prijme otcovskú rolu s obrovským nadšením a navrhne Win, aby sa k nemu nasťahovala. Má to však jeden háčik: sú to v podstate cudzinci. Dvaja neznámi ľudia z jednej párty sa zrazu stávajú budúcimi rodičmi. Celý príbeh nás sprevádza ich vzájomným spoznávaním, prekonávaním strachu z rodičovstva a zdieľaním radostných aj náročných okamihov tehotenstva.
Medzi riadkami však neustále visí niečo, čo ani jeden z nich nedokáže vysloviť nahlas. Dokážu si priznať svoje skutočné city a nájsť odvahu na to, po čom obaja najviac túžia?

Tento príbeh je pohladením pre dušu. Ukazuje, že aj s hendikepom a v chaose sa dá nájsť láska, ktorá je čistá a podporujúca. Ak hľadáte niečo dojímavé, vtipné a hlboké, táto kniha je presne pre vás.

Po tých hviezdičkach som čakala niečo viac. Ale toto bolo slabé. Úvod bol veľmi sľubný, ale potom sa to strašne naťahovalo. Dala by som tomu o 100 strán menej, vyhla sa niektorým nasilu momentom a možno by som dala 3,5*.