Pád (český jazyk)

„Život je ako neustále sa krútiaci kaleidoskop stačí malá zmena a všetky vzory sa preskupia.“

Anna s Richardom nastupujú do večerného letu z Edinburghu do Bratislavy. Ako čerstvo zasnúbení majú dôvod na radosť, no tá sa rýchlo vytratí, keď si k nim napriek poloprázdnemu lietadlu, prisadne záhadný mladík, ktorý sa s nimi dá do reči. Nevinný rozhovor sa mení na zlovestné zneistenie a čoskoro aj na nočnú moru. A to na sebe nemá ani žltú bundu! Čitatelia Hladu a Smädu vedia na čo narážam.

V najnovšom mysterióznom románe Karika spracúva tému spánkovej paralýzy a pracuje s motívom zvláštneho kaleidoskopu, detskej hračky, do ktorej je v tomto prípade lepšie nepozerať. Z pohľadov troch rozprávačov autor postupne skladá obraz udalostí pred získaním kaleidoskopu aj strašidelných dôsledkov, ktoré jeho prítomnosť a vlastníctvo spôsobí.

Striedanie časových rovín a miest od úzkostlivého priestoru lietadla až po uličky Edinburghu dodáva príbehu dynamiku a umocňuje atmosféru, v ktorej sa neustále prechádza medzi snom a realitou. Karika opäť stavia na svojej charakteristickej atmosfére temnoty, paranoje a dezorientácie, pričom čitateľ nemá istotu, čo je skutočné a čo je len prelud.

Niektoré filozofické a odborné odbočky pôsobia pomalšie, hoci príbehu pridávajú zaujímavé vrstvy. Autor sa odvoláva na rôzne pramene a názory, čo môže časť čitateľov zaujať, no iným naruší tempo. Možno nie všetkým budú vyhovovať ani explicitnejšie momenty a celková pochmúrnosť, ktorá sa nad postavami vznáša prakticky nepretržite.

Napriek tomu ide o silný a typicky „karikovský“ napätý a psychologicky hutný mysteriózny román. Pád pre mňa Trhlinu neprekonal, no určite patrí k tým lepším knihám od autora. Ak máte radi temné príbehy, pri ktorých si nie ste istí, či vidíte realitu alebo len prelud, tento kaleidoskopový zážitok vás určite zaujme. A ak sa chystáte čítať knihu v lietadle, dobre si to rozmyslite.

Za knihu ďakujem autorovi a vydavateľstvu Ikar.

Máte od Kariku svoju obľúbenú knihu? A ktoré sny alebo nočné mory vám utkveli v pamäti?

Po prečítaní poslednej knihy mám pocit, že aj autor uviazol v nejakej osobnej slučke či opakajúcej sa špirále, z kt.sa nevie vymaniť. Rovnaké vety, slovné zvraty, dejové línie o entitach ako v predošlych knihách. Nezaujimave. Nič ma neprekvapilo, ani som nebola v napäti. Škoda