Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Môj úplne naj najobľúbenejší autor je Mika Waltari. Keď už som pri starších klasikách, tak aj Daphne du Maurier. Z detektívneho žánru Robert van Gulik a Agatha Christie, nie som príliš na severské kriminálky, hoci aj tam mám čo to počítané, no nie sú to moje srdcovky (možno s výnimkou Cilla a Rolf Börjlindovcov, ich postavy so si obľúbila). A potom mám rada napr. Ian McEwan, Kazuo Ishiguro, Elizabeth Strout, Bernhard Schlink, Erin Morgenstern či Samanta Schweblin. Sú to výnimoční rozprávači. Z poézie Rupi Kaur (ale aj domácej kvalitnej poézie máme dosť) a zo slovenských autorov mám najradšej Petra Holku a Pavla Rankova, samozrejme je ich veľa dobrých, ale tu píšem o tých mojich srdcovkách :-)
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kúpené na základe dobrých recenzií, a keďže mám rada formát poviedok, dala som tomu šancu. Je to umelecké, netradičné dielo, dobre sa čítalo. Ale väčšina postáv mi bola dosť nesympatická, akoby všetci ľudia len fajčili, fetovali a nevedeli, čo so sebou a so životom. Vidieť, že to bolo písané v roku 1998, vtedy bolo fajčenie očividne "super cool". Jediný sympatický človek mi je z daných postáv Hunter Tompson.
Knižka má určite umeleckú hodnotu, ale nie je to nič povznášajúce alebo nejaké top čítanie pre mňa. Úprimne sa mi ale páčili poviedky 1. Hudba Huntera Tompsona, 2. Sonja, 3. Letný dom, neskôr. Presne v tomto poradí. A ešte Camera Obscura.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Knižka má zaujímavú tému. Osobne mi už ale ide trochu na nervy, že sa v mysterióznych dielach pána Kariku neustále opakuje ten istý popis hlavného zlovoľného javu - väčšinou je reprezentovaný entitou, ktorá sa fyzicky popisuje ako dvojmetrový prízrak s elektronickým hlasom. Trochu invencie hlavného záporáka by nezaškodilo.
Samotná téma je fajn, spánková paralýza je dosť nepríjemná. Pred pár rokmi som mala asi dvojmesačné obdobie, kedy som mala spánkovú paralýzu takmer každý spánok, až som sa bála zaspať, že to opäť príde. Našťastie, tá "moja" nebola sadistický psychopat vyžívajúci sa v nechutných spôsoboch mučenia (opäť autorov obľúbený motív), úplne mi stačilo, že ma "len" škrtila. Vždy to bolo rovnaké, neschopnosť pohybu a pocit, že niečo si mi ľahlo na hrudník a nemôžem dýchať, potom mi to zapchalo ústa aj nos a krk a musela som vyvinúť extrémne úsilie, aby som niečím pohla a vtedy som sa dokázala zobudiť. Našťastie už roky mám spánkovú paralýzu len raz za mesiac-dva, to sa dá.
Zo všetkých prečítaných autorových trilerov mám stále najradšej Tmu, pretože ide o premyslený psychotriler s nečakaným zvratom na samom konci, ktorý dáva deju úplne novú perspektívu a všetky javy v ňom sú prirodzené. V jeho dielach s nadprirodzenými prvkami sú tie fenomény vždy veľmi zlomyselné, akoby do nich koncentroval všetko možné zlo a úzkosť. Chápem, že nepíše o motýľoch a kvetoch, ale tá beznádej, ktorá z tých diel ide ma už odrádza. Aj túto knihu som dočítala len preto, že som chcela pochopiť nejaký motív/dej, ale teda aspoň som ju dočítala, nie ako Strach, ktorý mi prišiel tak beznádejne desivý, že som ho radšej ani nedočítala...
Táto knižka, hoci jej názov znie krásne, je o všetkom inom, len nie o krásnych veciach a vlastne vôbec nie je o láske. Je to zbierka poviedok, ktoré sú viac či menej znepokojivé. V človeku vyvolávajú pocit znepokojenia. Je to pre mňa asi tretia najlepšie kniha takéhoto žánru (neviem ho nazvať, možno znepokojujúca surrealistická próza z alternatívnej reality?). Zatiaľ je pre mňa na 1. mieste od môjho detstva kniha Návraty z neskutočna od Jozefa Viktora Schwarza a na 2. novšia kniha Mouthful of Birds od Argentínky Samanty Schweblin. Autor je rovnako skvelý a táto knižka sa dostala u mňa do pomyselnej top 3.
Michal Tallo píše veľmi dobre, hoci občas trochu vulgárne, ale má v sebe tú kvalitu ako vyššie menovaní, dokáže človeku predostrieť zaujímavé témy spôsobom, že v ňom občas vyvolávajú zimomriavky. Akoby stieral predel medzi normálnou realitou a človek sa nenazdá, kde vlastne nastala odbočka do nejakého alternatívneho vesmíru.
Mne sa najviac páčili poviedky Domy iných tvorov, Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc a K prameňom.
Po dočítaní knihy si však potrebujem ísť prečítať niečo ľahšie, optimistickejšie, naozaj to nie je žiadne "feel good" čítanie a asi neodporúčam ľudom s fóbiami či úzkosťou, resp. vtedy, keď majú lepšie obdobie.
Túto knižku som reálne čítala vo vlakoch :-) Je veľmi dobre napísaná, páčila sa mi, preto by som si rada prečítala aj prvotinu autorky. Občas som sa pri nej nahlas smiala, občas mi prišlo trápne aj za tých ľudí, naozaj pútavo vtiahne do deja. Také oddychové čítanie, ale príjemné, nie je to zas žiadna limonáda, proste kvalitná próza, pri ktorej čítaní má človek dobrý pocit.
Keďže ma kedysi p. Rankov chvíľu učil, bola som zvedavá na jeho diela. Je to sympatický charizmatický človek, ale jeho tvorba, to je teda niečo. Knižka mi náhodou nenáhodou skočila do ruky v kníhkupectve. Prvé čo ma zaujalo, prečo má odtrhnutú poslednú stranu? Tak som otvorila všetky - a všetky to mali rovnako. Pochopila som, že to je autorský zámer. Pomyslela som si, že vždy som si od autora chcela niečo prečítať, tak teraz je ten čas. A knižka nesklamala. Bola absurdne dobrá. Bolo z nej cítiť človečinu, hrdinom obyčajný človek milión, v ktorom sa občas nájde každý z nás. Miestami to malo pre mňa až prvky psychotrileru, ale takého láskavého. Mne sa neskutočne páčila, už dlho som niečo také nečítala. A rozuzlenie bolo naozaj na úplne poslednej strane, i keď, pochopiť sa podľa mňa dalo rôzne, ja som si z toho zobrala tú svoju verziu pochopenia.
Už teraz sa teším na autorovu asi najznámejšiu knihu Stalo sa prvého septembra, ktorú si už pár rokov plánujem prečítať. Medzitým sa mi do rúk dostala Klinika a bola to trefa do čierneho. Tak útla knižka a toľko som v nej "našla". Veľmi vydarené dielko, mne osobne neskutočne sadlo.
Čítala som ju ešte v januári, bol to vianočný darček pre mamu. Začiatok bol strhujúci, pohltil ma. Ale ako kniha postupovala ďalej... Miestami mi prišla až slabomyselná. Aby sa hlavná detektívka chovala tak diletantsky nelogicky? Ako detektívka je to dosť slabé. Ako nejaká psychologická dráma to má aspoň na tie tri hviezdy... Popis postáv a ich zvláštne charaktery sa mi práve dosť páčil. Čo sa týka samotného príbehu, boli v ňom značné logické chyby.
A za mňa bol úplne nezvládnutý záver. 1. Absolútne hlúpo sa nechala komisárka takmer zabiť vrahom. 2. Ten úplný záver úplne zabil celú tú knihu. Viem, že to malo vytvoriť priestor na pokračovanie... ale pre mňa osobne to bolo už príliš. Viem, že svet nie je ružová záhrada, ale takéto prekombinované spojenie s temným prostredím dark webu... Nie, ďakujem.
Takže, za rozprávačský talent by to bolo aj na 4 hviezdy, kniha ma vtiahla do deja hneď od prvej strany a udržovala v napätí, kto bude naozaj vrah. Čítala sa veľmi dobre. Samotné rozuzlenie je tak na 2 hviezdy a to, čo z toho vyjde nakoniec je za mňa ani nie na jednu hviezdu. Poviem rovno, keby som vedela, ako to skončí, nečítala by som ju vôbec. Po tom závere ostal vo mne miesto príjemného čitateľského zážitku pocit, že wtf? To naozaj som toľko strán prečítala, aby som dostala toto? O ďalší diel tejto série nemám záujem, hoci som ho v kníhkupectve už videla xkrát. A je to škoda, lebo som si zvykla na tie excentrické postavy vyšetrovateľov, ale ako toto fakt nie.
Takže 3 hviezdy dávam ako priemer, za dobrú čitateľnosť a zaujímavú psychológiu postáv. Ako detektívka je to veľmi slabé, dalo sa z toho vyťažiť viac a hlavne, vôbec to nespájať s tou osobnou detektívnou linkou, ktorá celý dojem z knihy úplne pokazila a stačilo jej vytvoriť vlastnú knihu (čo je vlastne druhý diel série) a nedávať to sem. Za mňa, po veľmi dobrom rozbehu - sklamanie.
Čítala som veľmi dávno, ale za mňa najlepšia Karikova kniha doteraz. Nečítala som úplne všetko od neho, ale väčšinu áno.
V tomto trileri je atmosféra vyšpikovaná na neskutočnú úroveň a koniec, tak ten bol úplne super. Ako všetko od Kariku, zanechá to v človeku určité znepokojenie a pachuť, rozhodne to nie je autor, ktorý by človeka povzbudil či priniesol mu nejaké krásne myšlienky. Pre ľudí, ktorí sa radi boja, je toto asi top slovenská kniha. Práve preto, že v nej sú len prirodzené deje, nie je tu ani jeho povestná brutalita (Na smrť a knihy o mafii), ale atmosféra strachu je neskutočne vystavaná a plíživá, nakoniec vyvrcholí silným dejovým zvratom.
Táto kniha sa mi veľmi páčila, je pútavá, zaujímavá. Čítala som ju v angličtine, ale tak sa mi páčila, že som kúpila aj jej slovenský preklad mame, aby si ju tiež mohla prečítať. Je dojímavá a zároveň "rozumná", plná prekvapivých zvratov, pričom ten najväčší nás čaká na úplnom konci. A hoci som niektoré zvraty už predvídala z prečítaného, ten záverečný aj mňa prekvapil, a preto dávam plných 5 hviezdičiek, lebo málokedy ma autor dokáže tak dlho "vodiť za nos" :-)
Pre mňa má tak trochu čaro diel Bernharda Schlinka, z celej knihy ide veľmi podobná atmosféra a v človeku zanechá veľmi podobné pocity.
Poviem to tak. Knižku som si online objednala v čase karantény. Ak by som v nej listovala v kníhkupectve, nekúpila by som ju. Zaujala ma menom autora, popisom a tiež krásnou obálkou. A to je tak všetko. Nič vulgárnejšie som ešte nečítala. Vlastne, prečítala som asi 15 strán, viac som nedala. Knižku som dala čítať dvom ďalším osobám a ani oni ju nedokázali čítať. Tajne som dúfala, že ju niekto bude schopný dočítať, aby sme sa vlastne dostali k nejakej pointe, o čo v nej ide.
Cohenova hudobná poetika sa mi veľmi páči. Tento román, ktorý písal v ranej mladosti, je však pre mňa nečitateľný. Akoby sme sa celý čas (dobre, zvládla som len asi 15-20 strán, asi to je málo na celkové hodnotenie) nachádzali v mysli perverzného šialenca. Nie je tam akoby ani náznak deja, len choré vízie. Erotické pasáže sú tam podané veľmi vulgárne až perverzne, doslova nechutne a choro. Ono v podstate stále sú tam erotické pasáže, alebo erotické myšlienky, akoby autor nedokázal mať v hlave žiadnu inú myšlienku. Pri 15-ročnom pubertiakovi by sa to trochu aj dalo chápať, ale v mladej dospelosti by už človek mohol mať v hlave aj niečo iné...
Ide o jednu z mála kníh, ktoré som nedokázala čítať a ani si ju neodložila na neskôr. Nie som kultúrny barbar a preto knihu nehodím rovno do odpadu (aj keď by si to jej obsah podľa mňa zaslúžil, nie však chudák papier, na ktorom je vytlačená a tiež farebná krásna obálka), ale darujem niekde, nechcem ju mať vo svojej knižnici.
Jedna hviezda za krásnu obálku, inak je to, s prepáčením, brak.
PS: Teší ma, že som Cohena najprv zaregistrovala ako hudobníka. Áno, ide o vývoj, možno v daných časoch na niečom aj "fičal", alebo proste vekom sa u neho vyvinula aj vyššia mozgová činnosť. Skrátka, jeho hudobné texty a melódie obsahujú to krásne poetično a aj erotično vedel podať poeticky, ale v tejto knihe, to je naozaj pre mňa prisilná šálka, opakujem, akoby sme sa nachádzali v mysli šialenca.
Veľmi dobre sa čítala, mala výbornú atmosféru a páčila sa mi celkovo. Našla som tam aj zopár veľmi zaujímavých úvah a myšlienok, ale celkovo to bolo dosť smutné, resp. trpko-nostalgicko-existencionálne. Ale aj istá bohémska ľahkosť žitia a popis mesta i mora bol pre mňa veľmi príjemný a mne lahodiaci.
Je to pekná kniha, ktorá však nakoniec v človeku zanechá trpkú pachuť. Alebo si len pomyslí na nelogické konanie postáv a hlavne, ich neschopnosť úprimne medzi sebou komunikovať. Málokedy sa stane, že by som si nevedela obľúbiť ani jednu postavu z deja, tu to tak bolo. Hoci samotný Leo mi sympatický istým spôsobom určite bol. Keď už pre nič iné, tak pre jeho vzťah ku knihám a moru :-)
