An engrossing, “completely fascinating” (Cosmopolitan) memoir revealing the author’s struggle to come to terms with her own sociopathy and shed light on the often maligned and... Číst víc
An engrossing, “completely fascinating” (Cosmopolitan) memoir revealing the author’s struggle to come to terms with her own sociopathy and shed light on the often maligned and misunderstood mental disorder.Patric Gagne realized she made others... Číst víc
Toto je nejnižší cena titulu v internetovém knihkupectví za posledních 30 dní před zavedením této slevy.
Na objednávku Dodání může trvat více než 30 dní
Tento produkt je na objednávku a jeho dodání může trvat i více než 30 dnů. Uděláme ale všechno pro to, abychom vaši objednávku odeslali co nejdříve a o její cestě vás budeme včas informovat.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 30 dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 18 dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 19 dní.
Tato kniha se k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den, odešleme ji ještě tentýž den. Jinak ji odešleme nejpozději následující pracovní den.
Tento produkt je na objednávku a jeho dodání může trvat i více než 30 dnů. Uděláme ale všechno pro to, abychom vaši objednávku odeslali co nejdříve a o její cestě vás budeme včas informovat.
An engrossing, “completely fascinating” (Cosmopolitan) memoir revealing the author’s struggle to come to terms with her own sociopathy and shed light on the often maligned and misunderstood mental disorder.Patric Gagne realized she made others uncomfortable before she started kindergarten. Something about her caused people to react in a way she didn’t understand. She suspected it was because she didn’t feel things the way other people did. Emotions like fear, guilt, and empathy eluded her. For the most part, she felt nothing. And she didn’t like the way that “nothing” felt. In college, Patric finally confirmed what she’d long suspected. She was a sociopath. But even though it was the very first personality disorder identified—well over 200 years ago—sociopathy had been neglected by mental health professionals for decades. She was told there was no treatment, no hope for a normal life. But when Patric reconnects with an old flame, she gets a glimpse of a future beyond her diagnosis. If she’s capable of love, it must mean that she isn’t a like the madmen and evil villains in pop culture. With the help of her sweetheart (and some curious characters she meets along the way) she embarks on a mission to prove that the millions of Americans who share her diagnosis aren’t all monsters either. This is the inspiring story of Patric’s journey to unlock the true nature of sociopathy and build a life of love and hope against all odds.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Toto bola riadne ťažká kniha. Životopisný príbeh ženy menom Patric, ktorá už v detstve zistila, že je v niečom iná, ako ostatné deti.
Jej cesta bola ako horská dráha. Najhoršie čo sa mohlo stať bolo, že v čase, keď sa snažila niečo o svojej diagnóze zistiť, neboli k dispozícii žiadne zdroje, štúdie ani pramene. A tak sa stalo, že Patric sa rozhodla ísť študovať psychológiu. Neskôr dokončila doktorát so zameraním na sociopatické správanie a jeho vplyvy na bežný život. Povedala si, že ak s tým zatiaľ nikto iný neprišiel, tak ona bude prvá.
A tak sa aj stalo. Jej celoživotným cieľom bolo a je to, aby sa sociopatickí ľudia necítili ako nejaký zbytkový materiál. Tak ako sa celý život cítila aj ona sama.
Myslím si, že svojimi štúdiami a literatúrou môže naozaj pomôcť ľuďom pochopiť, čo sa skutočne v hlave sociopata deje.
Bravúrne.
Zuzana Funtová, knihovníčka MK Vráble
Keby existovala súťaž o najextrémnejší ego tripik v literatúre, Patric Gagné by mala zlatú medailu. Autorka nám opakovane pripomína, ako jej všetci predpovedali geniálnu budúcnosť v psychológii, a pritom jej vlastná kniha slúži ako monumentálny dôkaz pravého opaku.
Kniha sa tvári ako introspektívna výpoveď o živote so sociopatickou diagnózou, no v skutočnosti ide o 408 strán lamentovania a samospasiteľských ospravedlnení. Patric sa sťažuje, ako spoločnosť považuje sociopatov za nebezpečných, a pritom nás s úsmevom detailne oboznamuje so svojimi krádežami, fyzickými útokmi a prenasledovaním bez jediného náznaku poučenia alebo sebareflexie.
Najlepšie na tom je, že očakáva, že všetci budeme pokojne prijímať jej činy len preto, že „má diagnózu“. Kradne, klame, ohrozuje a my budeme tlieskať.
P.S.: Koľko vôbec môžeme veriť človeku, ktorý s rovnakou hrdosťou priznáva, že pravidelne klame?
Toto bola riadne ťažká kniha. Životopisný príbeh ženy menom Patric, ktorá už v detstve zistila, že je v niečom iná, ako ostatné deti.
Jej cesta bola ako horská dráha. Najhoršie čo sa mohlo stať bolo, že v čase, keď sa snažila niečo o svojej diagnóze zistiť, neboli k dispozícii žiadne zdroje, štúdie ani pramene. A tak sa stalo, že Patric sa rozhodla ísť študovať psychológiu. Neskôr dokončila doktorát so zameraním na sociopatické správanie a jeho vplyvy na bežný život. Povedala si, že ak s tým zatiaľ nikto iný neprišiel, tak ona bude prvá.
A tak sa aj stalo. Jej celoživotným cieľom bolo a je to, aby sa sociopatickí ľudia necítili ako nejaký zbytkový materiál. Tak ako sa celý život cítila aj ona sama.
Myslím si, že svojimi štúdiami a literatúrou môže naozaj pomôcť ľuďom pochopiť, čo sa skutočne v hlave sociopata deje.
Bravúrne.
Zuzana Funtová, knihovníčka MK Vráble
Jana Lenarthova
Neověřený nákup
6.11.2025
Sociopatka
Velmi zaujimava, putavo napisana kniha o zene s absenciou citov a jej vysporiadavanim sa s tym. Odporucam precitat.
Keby existovala súťaž o najextrémnejší ego tripik v literatúre, Patric Gagné by mala zlatú medailu. Autorka nám opakovane pripomína, ako jej všetci predpovedali geniálnu budúcnosť v psychológii, a pritom jej vlastná kniha slúži ako monumentálny dôkaz pravého opaku.
Kniha sa tvári ako introspektívna výpoveď o živote so sociopatickou diagnózou, no v skutočnosti ide o 408 strán lamentovania a samospasiteľských ospravedlnení. Patric sa sťažuje, ako spoločnosť považuje sociopatov za nebezpečných, a pritom nás s úsmevom detailne oboznamuje so svojimi krádežami, fyzickými útokmi a prenasledovaním bez jediného náznaku poučenia alebo sebareflexie.
Najlepšie na tom je, že očakáva, že všetci budeme pokojne prijímať jej činy len preto, že „má diagnózu“. Kradne, klame, ohrozuje a my budeme tlieskať.
P.S.: Koľko vôbec môžeme veriť človeku, ktorý s rovnakou hrdosťou priznáva, že pravidelne klame?
Michaela Sabolčáková
Ověřený zákazník
30.9.2025
Vynikajúca kniha
Už dlho som nečítala tak dobre napísanú knihu.
Okrem iného mi pomohla lepšie pochopiť správanie niektorých ľudí z môjho okolia, ktorí sa zrejme pohybujú na istom sociopatickom spektre. Ktovie koľko ich medzi nami je :)
Vôbec som nemala problém s autorkou, že by mi bola nesympatická a a že by som jej neverila, ako úvádzajú niektoré recenzie. Môj problém bol, že tak ako sociopatka má nevýrazné emócie, táto kniha bola rovnako nevýrazná, taká meh. Nebolo to zlé, ale skôr by som to odporučila iným sociopatom, nech sa cítia pochopení, pre mňa to boli neustále sa opakujúce sa vety a myšlienky. Napriek tomu to bolo zaujímavé, ale za mňa by stačil polovičný rozsah knihy.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tento príbeh je naozaj fascinujúci, obzvlášť pre to, že je to autobiografia. Vydanie tejto knihy považujem za veľmi odvážny a dôležitý počin, ktorý dáva ľuďom s podobnými problémami nádej. Som rada, že má dobrý koniec.
Odvážna kniha, chváliť sa takou diagnózou nieje ľahké. Chápem potrebu napísať túto knihu. Niekto vidí len obhajobu, ja po prečítaní tejto knihy vidím a cítim oveľa viac. Vidim vedome sú uvedomovať chýbajúce emócie od detstva, nedokaže prežívať smútok ako dieťa tak ako jej sestra atď. Môžte si povedať, mne by to vyhovovalo,ale ak ste niečo malú radi, tie pocity na "konci" vám chýbajú. Uvedomelosťou však " netrpí" každý a musí byť ani Sociopat. Čo obdivujem je neustále hľadanie, študovanie niečoho čo jej chyba a snaženie sa o nápravu . OCD je ťažký oriešok aj cez sociopatickej poruchy. To že určite črty nikdy nezmení si je vedomá. Neodsudzujem aj ľudia s takou poruchou potrebujú pomoc. Určite je to študovanie do hĺbky a nemusí byť všetko obsiahnuté v tejto jej knihe ak sa dala na cestu obhajovatelky týchto ľudí... Nesúhlasím ak niekto píše, že je to len o obhajobe..
Na to že kniha je autorkinou prvotinou tak stojí za to si ju kúpiť a prečítať. Jediné čo by som vytkla sú strašne dlhé kapitoly ktoré mi liezli na nervy.
Veronika
Neověřený nákup
5.5.2025
Vyborna kniha, odporucam ako psychologom a psychiatrom, tak aj sirokej verejnosti. Ocenujem autorkinu odvahu a silu celit nelahkej zivotnej ceste so vzpriamenou hlavou.
Natália z nathalysreading
Neověřený nákup
10.3.2025
Výnimočne som si pred čítaním pozrela anotáciu a rozhodla som sa nemať predsudky a unáhlené závery. No hneď ako som začala čítať to bolo priam nemožné. Prečo?
Mom was never going to understand or accept who I was. And I could never change who I was. I would just have to hide my true self from her.
Autorka si spomína na zlé udalosti, ktoré zapríčinila v minulosti, bez sebareflexie. Stále sa len obhajuje, ostatní sú vinní, ona nie. Ona má predsa poruchu. Od retrospektívy dospelého človeka by som čakala viac. Avšak od sociopatky by som očakávala iba toto: klamstvá, narcizmus, stavanie sa do roly obete, presviedčanie čitateľa, že sociopatia nie je porucha, ktorej by sa mal báť (hlavne nám to dokazuje bytosťami, ktoré nejako napadla).
I knew that doing bad things to other people made me feel alive.
Bolo by dobré, ak by to nebolo napísané tak obhajujúco a keby to vydavateľstvo nepredávalo ako „inšpiratívny príbeh o tom, ako sa vyrovnať s osudom a vybudovať si život plný lásky a nádeje“. Tieto slová sú veľmi nebezpečné. Romantizujú celú knihu, ale ona je tomu na míle vzdialená. Pokladá totižto nebezpečnú odlišnosť za hodnú uznania. Viem, nikto nemôže za to, ako sa narodil, no velebiť niečiu poruchu osobnosti je už za čiarou všetkého, čo som schopná tolerovať. Chvalabohu, že aspoň na začiatku napísali varovanie, že to nemožno považovať za odborné poradenstvo.
Ak sa zaujímate o psychológiu, tak si knihu prečítajte, pretože ponúka výborný pohľad do uzatvoreného sveta. Musíte však zároveň niečo o sociopatii vedieť, aby vás Patric nedokázala oklamať. Jej vyjadrenia sa zdajú byť na prvý pohľad logické, no nie sú. Nie sú, lebo má predsa poruchu osobnosti. To, čo sa jej zdá normálne, je divné. Necíti ľútosť ani empatiu, ale od čitateľa to vyžaduje.
Veronika
Neověřený nákup
5.5.2025
Z vasho prispevku je evidentne, ze ste autorku odsudili skor, nez ste sa do knihy vobec zacitali. Vasa predpojatost voci sociopatii vam zabranila vnimat podstatne posolstva knihy.
1. Dieta nesmie zostat vo svojich problemoch osamotene, pretoze strata dovery v najblizsich pretrha jeho socialne zaclenenie.
2. Akceptacia seba sameho v ramci vaznej psychickej diagnozy je jedina cesta, akou je mozne dostat destruktivitu pod kontrolu.
3. Emocionalna zrelost a vysoka uroven sebareflexie je ten najpevnejsi zaklad pre menezovanie aj tych najnarocnejsich diagnoz.
4. Vyclenenie a demonizacia psychicky chorych ma negativne dosledky nielen pre danych jedincov, ale aj pre celu spolocnost.
Kniha je urcena pre dospelych. Ziadny zdravy prosocialny clovek si nebude po precitani knihy mysliet, ze kradnut auta, vlamavat sa do domacnosti a ublizovat zivym bytostiam je spravne a logicke.
Ak mame, ako citatelia, zdravy kriticky usudok, vieme, ze antisocialnym sa clovek nestane iba tym, ze si precita knihu, pri citani ktorej najde v antisocialnom spravani nejaky typ logiky.
Pride mi preto nevhodne vyzyvat inych- prosocialnych citatelov, aby sa nenechali oklamat pozlatkom logiky.
Ak sa co len troska vyzname do psychologie, vieme, ze je rozdiel v emocionalite prosocialnej vs antisocialnej osobnosti.
Prosocialna osobnost ma zabrany tam, kde ich ta antisocialna nevie uchopit.
Vnutorne emocie ako strach, vycitky svedomia, ci empatia nam brania konat amoralne, pricom sociopati tymito vnutornymi emociami v ziadnej miere neoplyvaju. Ak, dokazu sa ich naucit vylucne cez kogniciu.
Prosocialny clovek preto nema sancu vidiet antisocialne spravanie ako moralne, a teda nerozumiem vasej vyzve.
Co sa tyka destruktivnej pudovosti, zjednodusene, ak je sociopat pod kontrolou, dokaze robit uvazene rozhodnutia. Ak je sociopat mimo svojej kontroly, ublizuje zivym bytostiam a nie je schopny ovladat sa.
Cize, sociopat je schopny robit spravne a uvazene rozhodnitia, pokial ma veci pevne v rukach. Ak nema, trpia zive bytosti.
Autorka preukazala, ze vie jednak rozlisit spravne od nespravneho, zaroven, ze dokaze zodpovedne zakrocit, ked sa jej chovanie zacina vymykat spod kontroly.
Sociopatia nie je diagnoza, ktoru mozeme vnimat cierno-bielo. Kazdy sociopat sa bude do konca zivota nachadzat na palete sedej. Amoralnost je ich nezvratna predispozicia. To, co od nich spolocnost skutocne potrebuje, nie je prejst do "bielej", ale nadobudnut schopnost konat prosocialne a drzat sa v medziach zakona. A na to je dolezita ako socialna akceptacia, tak aj sebaakceptacia.
Člověk prochází přítomností se zavázanýma očima. Smí pouze tušit a hádat, co vlastně žije. Teprve později mu odvážou šátek s očí a on, pohlédnuv na minulost, zjistí, co žil a jaký to mělo smysl.
Brožovaná vazba
Pevná vazba
