Sú knižky, ktoré k nám prichádzajú s fanfárami, bombastickou kampaňou a promo plagátmi na každom stĺpe. Väčšinou za veľa nestoja. A sú knižky, ktoré k nám podídu váhavým, plachým, skromným krokom a my ich vezmeme do rúk len zo slušnosti, aby sme autora neurazili. Potom sa zrazu začítame, nevieme sa od textu odtrhnúť a nestačíme sa čudovať. To je prípad útlej knihy s čistým bielym prebalom a polonaivnou, polosatirickou ilustráciou na obálke i vnútri v knihe. Stelesnená nevinnosť. Ak však obrátite dielko zadnou stranou nahor, zistíte, že je to omyl. Autor vás vtipne upozorňuje, ako máte čítať jeho knihu, čo pritom konzumovať, zároveň však varuje pred možnými negatívnymi následkami. O Viktorovi Gálikovi sa veľa nevie; iba ak to, že je autorom knihy Pominuteľnosť času. Ani sám názov, neveľmi objavný, nenapovedá, aké mimovoľné a hlboké pravdy sa skrývajú vnútri. Jednotlivé poviedky sú z bežného života, ktorý v istom momente prestáva byť bežný, alebo čerpajú z akejsi snovej reality, akoby mimochodom a s ľahkým humorom vypovedajú o tragickej sile závislosti od cigariet a alkoholu, o pominuteľnej ženskej kráse a trvanlivosti svetských právd. Všetky sa vyznačujú svojským pohľadom na svet, nenásilným humorom a poetikou. Gálik neohuruje frázami, nepoužíva klišé, je svoj, svojský a zaujímavý. Titulná poviedka Pominuteľnosť času predstavuje jemne parodickú štúdiu o ľudských predsavzatiach. Hlavný hrdina sa po celý čas v práci teší na oddych doma s pohárom čaju. Keď sa konečne dostane domov a začne si ho pripravovať, ako podmaz vníma vysielanie z televízie, kde znalci hovoria o škodlivosti istých surovín. Ako môže škodiť med, aký nebezpečný je citrón a napokon aký zákerný je čaj. Je zákonité, ako napokon hrdina skončí. Zaujímavým literárnym experimentom je preklad tejto poviedky do angličtiny, nasledujúci v knihe hneď po slovenskej verzii. Jeho autorom je autorov autor, teda otec. Keď sa začítame do ďalších poviedok, pochopíme, prečo si autor zvolil názov obsahujúci čas. Každá myšlienka, každý skutok, každá chvíľa v ľudskom živote je rozhodujúca práve len v tom momente, keď vznikne. O minútu neskôr je pohľad na vec i vec samotná celkom iná. Úbožiaci, ktorí si to neuvedomujú, sú trápni, pretože sa berú príliš vážne. Život však treba brať s rezervou, pretože čas beží. Meno Viktora Gálika si treba zapamätať napriek pominuteľnosti času. A práve pre Pominuteľnosť času.
Martin Grbjar
Knižná revue
