Stendhalov román je zhmotnením toho, čo neskôr takmer k dokonalosti privedie Balzac a Dostojevskij. Autor diela Červený a čierny, podobne ako jeho mladší francúzsky súčasník, zobrazuje mravy svojej doby a detailne popisuje mašinériu francúzskej spoločnosti, ktorej fungovanie určujú nepísané pravidlá a ktorej štruktúru je takmer nemožné odhaliť. Stendhal nemá taký talent na povahokresbu, ako Balzac, no rozširuje svoje opisy postáv o introspekciu, ktorá v mnohom pripomína neskôr tvoriaceho Dostojevského. Hlavný hrdina si je vedomý svojich duševných vlastností, predstavujúcich prekážky na uplatnenie v tých kruhoch spoločnosti, do ktorých prirodzene nepatrí a v ktorých sa, vďaka súhre okolností, ocitol. Na strane druhej je natoľko ctižiadostivý nato, aby prekonal sociálnu determináciu, do ktorej sa narodil, že dokáže obratne využiť všetky možnosti, ktoré sa mu naskytnú. Tu zasa dokáže uplatniť tie vlastnosti, ktoré ho odlišujú od ľudí z prostredia, z ktorého pochádza. Dej má potrebnú dramatizáciu a záverečný psychologický boj hrdinu so sebou samým, je dostatočným dôkazom Stendhalovho majstrovstva.
Číst víc
