Román Miláčik potvrdzuje teoreticko-literárne poznanie, ako sa francúzsky realizmus postupne vyvinul do naturalizmu. Maupassant sa venuje primárne opisu mileneckého života hlavného hrdinu – vďaka čomu stúpa po kariérnom rebríčku – no už to nie je hanblivé a opatrné naznačovanie týchto vzťahov, ako to bolo v klasickom realizme. Obľúbenou témou je i smrť: „Ja ju dnes vidím tak blízko, že mám často chuť natiahnuť ruky a odstrčiť ju od seba. Pokrýva zem a napĺňa vesmír. Nachádzam ju všade. Malé živočíchy rozdrvené na cestách, lístie padajúce zo stromov, biely chĺpok v brade môjho priateľa, to všetko mi pustoší srdce a kričí na mňa: Tu je!“ A hoci v čase vydania už nastupoval nový svet – fin du si?cle – z románu sa ešte stále ozýva i ten starý; i tak bezškrupulózny človek, akým je hlavný hrdina románu, sa „mechanicky prežehnal“ keď videl umierať svojho priateľa. Román Miláčik môžem teda odporúčať milovníkom klasickej literatúry – jeho opätovné vydanie svedčí o neutíchajúcom záujme. A to je jedným zo znakov kvality umeleckého diela.
Číst víc