Starnutie a staroba

"Staroba –choroba!" "Proti veku nieto lieku!" Naozaj platia tieto príslovia (alebo, ak chcete, "ľudové sentencie")? Je v nich veľa pravdy, ale nemožno ich brať doslovne.

Totiž: Staroba nie je choroba, ale je to fyziologický stav istého (posledného) obdobia života človeka; no predsa býva spre­vádzaná mnohými ťažkosťami (ktoré majú „ráz ochore­ní“), ale i mnohými skutočnými chorobami. Preto, ak by sme chceli byť presní, mali by sme hovoriť: „Staroba je ako choroba“ (poprípade: „Staroba je samá choroba“).

Proti veku (starobe, resp. starnutiu) naozaj niet lieku. Kto sa domnieva, že ťažkosti, spôsobené degeneratívnymi a involučnými zmenami jeho orgánov a tkanív na­trvalo odstráni nejakým prostriedkom – chemickým (liekom) alebo fyzikálnym (ope­ráciou alebo fyzioterapeuticky), veľmi sa mýli. To však nezna­mená, žeby sa liečba mala úplne zavrhnúť. Mnohé lieky môžu napríklad pomôcť aspoň na krátky čas zmier­niť ťažkosti, iné dokonca dokážu zlepšiť funkciu orgánov (a ak ide o orgán životne dôležitý, napr. srdce, môžu i predĺžiť život). Zmierniť problémy (i keď tiež iba prechodne) môžu aj niektoré metódy fyzikálnej liečby. A niekedy je nevyhnutný aj operačný zákrok. Veľký význam má aj aktivita (nielen telesná, ale aj duševná), zdravá strava a iné zložky tzv. životosprávy (ktorú možno označiť za jedinú účinnú prevenciu starnutia – nie v tom zmysle, žeby azda zabránila starnutiu, ale celkom iste spomalí vývoj mnohých involučných (degeneratívnych) zmien (funkčných i morfologických), a tým zlepší kvalitu života starého človeka. Dôležitý je aj vzťah okolia (blízkych i cudzích ľudí): títo môžu urobiť starému človeku zo života peklo, alebo naopak – zmierniť mu ťažkosti (mnohé dokonca úplne odstrániť).

Publikácia, ako už napovedá jej titul, sa zaoberá príčinami starnutia, príznak­­mi staroby, problémami starých ľudí, ale i prevenciou týchto problémov (či aspoň niektorých z nich). Prevážna časť knihy je písaná odborným jazykom (pretože o istých veciach – ak nemá byť obsah zdeformovaný alebo zredukovaný – sa nedá hovoriť „kuchynskou“ rečou), ale vždy tak, aby im porozumel aj laik (napr. každý odborný výraz je preložený do slovenčiny, poprípade je podrobne vysvetlený jeho význam v danej súvislosti).