Starnutie a staroba

"STAROBA - CHOROBA" a "PROTI VEKU NIETO LIEKU" Naozaj platia tieto príslovia (alebo, ak chcete, "ľudové sentencie")? Je v nich veľa pravdy, ale nemožno ich brať doslovne. Totiž: Staroba nie je choroba, ale je to fyziologický stav istého (posledného) obdobia života človeka; no predsa býva sprevádzaná mnohými ťažkosťami (ktoré majú „ráz ochorení“), ale i mnohými skutočnými chorobami. Preto, ak by sme chceli byť presní, mali by sme hovoriť: „Staroba je ako choroba“ (poprípade: „Staroba je samá choroba“). Proti veku (starobe, resp. starnutiu) naozaj niet lieku. Kto sa domnieva, že ťažkosti, spôsobené degeneratívnymi a involučnými zmenami jeho orgánov a tkanív natrvalo odstráni nejakým prostriedkom – chemickým (liekom) alebo fyzikálnym (operáciou alebo fyzioterapeuticky), veľmi sa mýli. To však neznamená, žeby sa liečba mala úplne zavrhnúť. Mnohé lieky môžu napríklad pomôcť aspoň na krátky čas zmierniť ťažkosti, iné dokonca dokážu zlepšiť funkciu orgánov (a ak ide o orgán životne dôležitý, napr. srdce, môžu i predĺžiť život). Zmierniť problémy (i keď tiež iba prechodne) môžu aj niektoré metódy fyzikálnej liečby. A niekedy je nevyhnutný aj operačný zákrok. Veľký význam má aj aktivita (nielen telesná, ale aj duševná), zdravá strava a iné zložky tzv. životosprávy (ktorú možno označiť za jedinú účinnú prevenciu starnutia – nie v tom zmysle, žeby azda zabránila starnutiu, ale celkom iste spomalí vývoj mnohých involučných (degeneratívnych) zmien (funkčných i morfologických), a tým zlepší kvalitu života starého človeka. Dôležitý je aj vzťah okolia (blízkych i cudzích ľudí): títo môžu urobiť starému človeku zo života peklo, alebo naopak – zmierniť mu ťažkosti (mnohé dokonca úplne odstrániť).

Publikácia, ako už napovedá jej titul, sa zaoberá príčinami starnutia, príznakmi staroby, problémami starých ľudí, ale i prevenciou týchto problémov (či aspoň niektorých z nich). Prevážna časť knihy je písaná odborným jazykom (pretože o istých veciach – ak nemá byť obsah zdeformovaný alebo zredukovaný – sa nedá hovoriť „kuchynskou“ rečou), ale vždy tak, aby im porozumel aj laik (napr. každý odborný výraz je preložený do slovenčiny, poprípade je podrobne vysvetlený jeho význam v danej súvislosti).