Raz aj v pekle vyjde slnko

Audiokniha

Kniha písaná zvláštnym preludným spôsobom, ktorý čitateľa prenáša z prítomnosti do sveta plného fantázie a halucinácii hlavného hrdinu. Napriek tomu, že v živote to až tak jednoducho, ako na konci tejto knihy nefunguje, mnoho strastiplných situácii je v živote stále prítomných, bohužiaľ, a táto kniha ich podáva čitateľovi v plnej dávke, bez servítok.

Túto knihu som si zakúpil v neďalekom kníhkupectve na základe dobrých až priam excelentných recenzií od mojich priateľov. Ako jeden z nich povedal: "táto kniha je ako vyšitá pre teba! Vždy som pri nej myslela na teba." Teraz sa pýtam sám seba, čo som im také strašné spravil, že sa mi takto odvďačili.

V prvom rade by som chcel popísať, čo sa mi na tejto knihe páčilo. Nemôžem vynachváliť kvalitu jej väzby. Strany sú tvrdé a netrhajú sa. Taktiež ilustrácie v knihe sú príjemným spestrením... a to je asi tak všetko to dobré.

Čo mi najviac prekážalo je autorov rukopis a štýl - "odfláknuté". Bez akejkoľvek rozvážnosti písal slová, ktoré ho napadli. Mám rád diela, ktoré boli písané štýlom automatizácie textu. Ale toto skôr pripomína obyčajnú, zdĺhavú správu, ktorú poslal kamarátovi cez sociálnu sieť alebo v smske kde opísal svoj zážitok zo včerajšej noci.
Niekedy sa mi zdalo, že chýbajú rôzne pasáže a tak postavy robili zvláštne veci, ako napríklad šli nakupovať do obchodu nahý so županom prehodením na sebe. Dialógy sú veľmi jednoducho napísané, akoby ich rozprávala stále a tá istá osoba. Nevidíte v ich vyjadrovaní rozdiel. Tým definitívne zabil jednotlivé osobnosti. Príbeh je nezáživný a príliš sladký na môj vkus, čo ma dosť nemilo prekvapilo.
Na druhú stranu som sa prikláňal k názoru, že možno autor nechcel ani tak zapôsobiť dejom ako svojimi vlastnými myšlienkami, či názormi na spoločnosť. Kritizuje dnešných ľudí, kapitalizmus, obrovské korporácie, slabosť jedincov a mnoho iného. V niektorých častiach som s ním súhlasil, v iných som mal zas iný postoj - ale to už je osobitná vec každého z nás. Avšak i tu by som mal výhrady. Niekde sa snažil svoje metafory nasilu vtlačiť, s čím pochoval rôzne scény. Väčšinou nejakú myšlienku začal ale nedokončil, čo ma dosť mrzelo.
Našťastie ale kniha skončila tak, ako som si želal a tým sa vysvetlilo pár absurdít.

Prvým paradoxom by som poznamenal fakt, že kniha, v ktorej hlavný hrdina v istom zmysle bojuje proti masovému zmýšľaniu, sa stala jej zdrojom alebo priam výplodom. Druhý paradox je, že akokoľvek sa mi kniha nepáčila mal som chuť sadnúť za môj počítač a písať scenár k celovečernému filmu podľa jej predlohy. A tú chuť mám doteraz.

Tak či tak, v nej je populárny potencionál ale neočakával by som od nej nič viac. A to bola moja chyba - mal som vysoké očakávania, ktoré mi realita zmenila na nechuť k nej. Bohužiaľ... je to len môj osobný názor.