Nadherne pocuvanie o Afrike pohladom velmi vnimavej zeny. Karen ma uputala svojim pohladom na svet a jej otvorenost a entuziazmus mozu byt inspiraciou pre viacerych. Je to rozpravanie zeny bez predsudkov o jej milovanom mieste a toto srsi z kazdej strany. Číst víc

Marcela Kurajdová

Ověřený zákazník

13.5.2021

Presne takýto príbeh mi chýbal!

Ako keď sa po rokoch stretnete s kamarátkou z detstva, ktorá sa vám (nie naschvál) na „chvíľu“ vzdialila - odcestovala do Afriky za dobrodružstvom a zabitím európskeho stereotypu a nudy. Konečne prišla domov a ponáhľala sa k vám na čaj plný energie a k poldňovým babským vykecávačkam – v tomto sme predsa najlepšie :)
Bažili by ste po každom jej prežitom dobrodružstve a nad všetkými dramatickými udalosťami by ste od vzrušenia cupitali nožkami - tak, ako to bežne robievam ja. Presne takýto pocit som mala, keď som čítala túto úžasnú knihu, nad ktorou budem ochkať ešte pár dni a teraz aj pár riadkov.

V mojom čitateľskom svete to chcelo zmenu – niečo akčnejšie, vzrušujúcejšie a horúce. Plné nových poznatkov a vzplanutí, niečo iné vo svete romantiky. Nemusí ísť predsa vždy iba o vzťah medzi mužom a ženou (ehm, v dnešnej dobe by som skôr mala napísať „medzi ľuďmi“).
Romantiku ako takú nájdeme aj v prírode, aj v láske k inej mentalite, k inej národnosti a k inej krajine. K divokej krajine, ktorá nás priťahuje, pretože jej exotika nám nekoluje v krvi. Nepoznáme ju, ale chceme. Pre niekoho je takáto zem magnetom – bola pre barónku Karen Blixenovú. S pánom Hemingway-om môžem iba súhlasiť, keď o knihe povedal, že nič lepšie o Afrike nečítal. Kúzlo novely totiž tkvie v úžasných a pre tú dobu autentických opisoch exotickej prírody, vzťahov medzi beloškou a domorodcami Kikujov a Masajov a ostatnými kmeňmi navzájom a tiež v opisoch rôznych problémov každodenného života, ktoré autorka na horúcom kontinente prežívala. Píše tak pútavo, že som si počas čítania googlila Nairobi, hlavné mesto Keni v Afrike a nevedela sa vynadívať. Doteraz som nemala potrebu osobne vidieť africký kontinent (som skôr európsky typ), ale po prečítaní tejto poloautobiografickej prózy by som si najradšej hneď kúpila letenku do Kene.
•
Vzpomínky na Afriku sú jeden zo starších príbehov napísaných okolo r. 1937 dánskou spisovateľkou, aristokratkou Karen Blixenovou. Jej meno je v Kodani uznávane ako samotný Hans Christian Andersen. Až po dočítaní som si začala zháňať bližšie informácie o spisovateľke, pretože mi nešlo do hlavy, prečo každý vraví o jej ľúbostnom vzťahu so šarmantným Denysom Finch Hattonom. Tento vzťah je totiž v knihe opisovaný ako vrúcne a vzácne kamarátstvo dvoch Európanov, ktorí k sebe majú blízko. Žiadna romanca, ani milostné opisy. Aj pre toto sa mi kniha veľmi páčila. Išlo hlavne o lásku ku krajine a to bolo pre mňa výnimočné.

Až po prečítaní autorkinho životopisu som lepšie pochopila niektoré situácie a tiež umocnil môj záverečný srdcabôl nad nešťastným osudom letca Denysa, ktorého tak milovala. Oscarový film s úžasnou Meryl Streep a Robertom Redfordom je v porovnaní s knihou dosť odlišný a prezrádza viac zo súkromia a intimity Karen Blixenovej. Vieme, že jej život v Afrike nebol celoživotný (žila tam cca 18 rokov) a že aj spomínaná farma, na ktorej prežila najkrajšiu časť svojho života, neexistovala večne. Hospodárska kríza spôsobila veľké dlhy. Cena kávy klesla a nevedela uživiť celú farmu. Samotná pôda, na ktorej sa farma nachádzala nebola vôbec vhodná na pestovanie kávy. Aj keď Karen začala pestovať zeleninu a iné plodiny, ktorým sa darilo, stále sa nedarilo farme. Ako to už v živote chodí, treba sa vzdať toho, čo nás ďalej neživí a ťahá ku dnu, aj keď nám z toho puká srdce.
•
Jednotlivé kapitoly sú pravdivé spomienky autorky, ktorá žila so svojím manželom v Keni (najprv randila s jedným bratom, no nakoniec si vzala jeho dvojča), neďaleko hl. mesta Nairobi (britská kolónia v r. 1914). Kúpili tam farmu s kávovými plantážami, do ktorej sa Karen hneď zamilovala. V knihe sa jej manžel nespomína, čomu som tiež veľmi nechápala. Až zo životopisu som sa dozvedela, že manželstvo nedopadlo dobre – manžel, barón, bol lovec nie len africkej zvery, ale aj afrických žien, s ktorými Karen podvádzal a nakazil ju syfilisom. Podľa historikov sa táto choroba s autorkou ťahala celý život. Veľmi trpela. Rozdielne boli aj ich povahy, keďže Karen bola umelecká duša. Mala vyštudovanú výtvarnú školu a chcela sa stať maliarkou. Tento dar a vnem pre krásu vložila do dokonalých a detailných opisov prírody a prostredia, v ktorom žila a ktoré opantali myseľ nie jednému čitateľovi (hlásim saaaa - me too, me tooooo)
•
Teraz už viem, prečo mala celý chod farmy vo vlastných rukách. S manželom sa rozviedli. Jeho farma netrápila. Mala nezvyčajne pekný vzťah k domorodému obyvateľstvu. Ctila ich tradície, brala ohľad na ich zmýšľanie a snažila sa ich pochopiť. Bola empatická a okolité kmene si ju obľúbili. Veľmi ma dojala snaha o záverečný africký tanec na rozlúčku. V tej dobe bol už vládou zakázaný, ale domorodci kládli veľký dôraz na činy. Mali svoju hlavu a nerozumeli niektorým vládnym nariadeniam a pokračovali vo svojich zaužívaných činnostiach. Počas čítania jej spomienok zisťujeme, že sme ešte nikdy nepočuli o tak krásnom vzťahu bielej Európanky s domorodcami. Bola ženou, ktorú považovali za lovkyňu levov a samotní Masajovia ju volali, keď bolo treba nejakého zastreliť, lebo im v noci požieral dobytok. Chvályhodná odvaha a tvrdohlavosť. Obdivovala som ju za to, čo všetko dokázala a s čím musela bojovať, aby prežila farma, od ktorej závisel jej život. Príbeh nie je románom, v ktorom dej plynie a rozvíja sa, no aj tak máte pocit, že ste tam s Karen boli a tak ako rozprávala príbehy svojmu Denysovi, rozpráva ich stále aj vám. Cítili ste rozpálene slnko na pokožke, vôňu piesku, dozrievajúcich kávovníkov, návalového dažďa a malých teliatok, pot, ktorý patril k životu v tejto krajine – to všetko vás robilo šťastným. Autorka nevynechala ani bolestivé a smutné príhody až vám zovrie srdce. Ťažko sa mi opisuje táto kniha. Najkrajšie precítenie nastáva počas jej čítania.
•
Veľký obdiv patrí tiež za to, že aj napriek vyhlásenému bankrotu a dražbe o farmu, tvrdohlavo apelovala a komunikovala s britskou koloniálnou správou, aby jej domorodým zamestnancom zabezpečila nový domov, o ktorý prišli predajom farmy. Nevedeli pochopiť, prečo sa musia odsťahovať. Veď sa tam narodili, nechápali, že celých 3000 hektárov pôdy sa predalo majiteľovi, ktorý ich mal v pláne rozparcelovať a predať ako stavebný pozemok. Našťastie jej UK správa prisľúbila, že sa o pôvodne domorodé obyvateľstvo postará a darovala mu kúsok od farmy novú pôdu pre nový život.
•
Občas som dosť náročná a aj v tejto knihe som sa na predposledných stranách trošku nudila. Išlo o kratšie spomienky, niektoré neboli opísane ani na jednej strane, ale vedela som, že Karen ich chcela mať v tomto príbehu. Boli pre ňu dôležité a preto som to rešpektovala. Neupútali ma ale natoľko, že by som si ich chcela opäť prečítať. Nevadilo by mi ani, keby tam neboli. Záverečné slová lúčenia všetko napravili. Kniha pre mňa končí veľmi smutne. Ostáva však vo mne láskavá nostalgia za nádhernou, tichou, no predsa divokou krajinou, ktorú som vďaka Karen spoznala a ktorú by som raz rada navštívila. Český preklad bol na mňa trochu ťažší (starší preklad), kniha sa čítala pomalšie. Číst víc

Názor čtenáře

Knihu jsem si koupil na základě osobní návštěvy Afriky a na základě filmu Vzpomínky na Afriku. Ze všech těchto tří zkušeností s jedním tématem považuji knižní formu za nejslabší. Zvolená ich vyprávěcí forma postrádá dynamičnost a vnitřní sílu Afriky, které na návštěvníka i na filmového diváka doslova tlačí. Základní srory filmu v knize téměř zaniká. Číst víc

Názor čitateľa

Myslím, že takmer každý videl film S.Pollacka natočený podľa tejto knihy . Alebo by som skôr povedala : na motívy knihy Karen Blixenovej, ktorá sa pôvodne volá Africká farma. Pretože kniha ponúka oveľa viac, od opisov pôsobivej africkej prírody a domorodcov , cez každodenné farmárske starosti európskych osadníkov,ktorí sa tu usídlili začiatkom 20.storočia až po vzťah k Denysovi /a to bez jediného ,,milujem Ťa´´v celej knihe,čo veľmi oceňujem/. Už len samotné opisy svojráznych osadníkov - susedov stoja zato. Opisy ľudí,ktorí sa vzdali života v civilizovanej Európe /často to boli absolventi Etonu, Harvardu ap./a odišli ,,podnikať´´do neprebádanej zeme a bojovať s podnebím,byrokraciou...a zjavne tam boli šťastní...Darmo Afrika ,,vlezie človeku pod kožu´´- viem to z vlastnej skúsenosti,keďže som tam niekoľko rokov sama žila.
Plusom tejto knihy je ,že je autentická, opisuje zaujímavý úsek života nevšednej ženy, k tomu napísaný vycibreným .jazykom, o čom svedčí aj to, že spisovateľka sa po návrate z Afriky venovala /pod mužským pseudonymom/ ďalšej literárnej činnosti a to veľmi úspešne... Číst víc

Názor čitateľa

Hemingway mal pravdu, naozaj je to jedinečná kniha o Afrike, Karen Blixen(ová)mala výnimočný pozorovací talent, Afrika a jej obyvatelia, každodenný život s domorodcami, "boj" s vtedajšou britskou koloniálnou byrokraciou to všetko je opísané tak, že každého kto len trocha chce zacítiť vôňu africkej divočiny neodolá a prečíta si túto knihu. Neviem síce aký je český preklad ale predpokládam, že vynikajúci.
Mimochodom základom pre scenár rovnomenného filmu bola jej kniha ale pochopiteľne film sa dosť líši od knihy a preto všetkým čo už videli film odporúčam prečítať aj knihu. Číst víc

151 Kč

Top autoři

Top série

Vzpomínky na Afriku

Kniha

Audiokniha

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze