Čierny lev
Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na nové výzvy ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus... Číst víc
Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na nové výzvy ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus... Číst víc
Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!
Podľa Goodreads je toto už moja 10. kniha od Michala. Patrí k mojim obľúbeným slovenským autorom napriek tomu, že žiadnej z jeho kníh som nedala viac ako 4 hviezdy. Vždy sa mi však páčili jeho kontroverzné a provokatívne texty plné dystopických obrazov a futuristických tém. V Čiernom levovi sa opäť stretneme s touto stránkou jeho tvorby. Z väčšiny poviedok dýcha doba, ktorú žijeme, je tu veľa odkazov na aktuálne problémy (hnusoba), hlavné postavy diania (premiér) i populárne témy dvíhajúce zo stoličiek tábory konzervatívcov i liberálov. A ako by to mohlo vyzerať, keby...
Kde je teda problém? To, čo pred 20 rokmi pôsobilo sviežo a originálne, je dnes známe a predvídateľné. Genetické inžinierstvo, roboty nahrádzajúce ľudí či idey rankingu sa nás, obyčajných ľudí, síce ešte bezprostredne netýkajú, ale nikoho neprekvapujú a už vôbec nešokujú. Sú to veci, ktoré nás pravdepodobne v istej podobe čakajú už za najbližším rohom. Čakala som, že budem vyvaľovať oči, no miesto toho som sa zmohla len na neurčité hmmm. Akoby som to všetko už niekde videla (Black Mirror?) alebo čítala (QualityLand?).
Druhý dôvod sa týka poviedok s kultúrno-politickými témami. Preniká ich prudká irónia, satira až cynizmus a je úplne jasné, na ktorej strane stojí autor. Lenže čo ak čitateľ nezdieľa rovnako vyhranený názor? A možno je to trošku aj o tom, že keď človek konečne zavrie fejsbuky a internety, chce si práve od týchto tém trochu oddýchnuť.
Napokon som pri všetkých poviedkach bojovala s tým, akoby som čítala len vypointovaný a dôsledne napísaný facebookový status či dlhší blogpost. Chýbala mi tiež nejaká väčšia literárna estetika, niečo viac ako len monotónne plynutie krátkeho príbehu, síce s použitím bohatej slovnej zásoby i bezchybnej štylistiky, ale v rovnakom tempe, štýle, forme.
Ešte aj tá obálka sa mi zdá taká všeobecne neatraktívna.
Myslím však, že napriek mojim výhradám túto novú zbierku poviedok viacerí ocenia a mnou udelené 2 hviezdy vyjadrujú viac subjektívne nesadnutie ako objektívne nedostatky knihy.
Knihomoľka <3 najradšej mám krimi detektívky alebo trillery a fantasy. Jednoducho to kde sa niečo deje a je to napínavé. Na margo toho ale čítam všetko za radom čo mi príde pod ruku. Od filozofických románov po detské knižky. Keby tak bolo viacej času cez ten deň na to. Moje naj top - Harry Potter a trilógia Atramentové srdce :)
„Intímna vzdialenosť je vynikajúca a zdrvujúca poviedka, v závere katarzná. Predstavila som si najhorší možný scenár, a potom ma prenikla nádej, že až také zlé to s nami nebude.“
Judith Hermann
„Druhý Dunaj je skvelý, vodnatý, šťavnato napísaný príbeh s úžasným nápadom: monológ mysliacej ryby. Ponoríme sa do jej ohrozeného sveta. Takto treba literárne písať na ekologické témy.“
Irena Brežná
Michal Hvorecký (1976) vystudoval estetiku. Píše povídky, romány a publicistiku. Jeho knihy vyšly v překladech do mnoha dalších jazyků. Pracuje v Goetheho institutu. Věnuje se i tvorbě pro děti a překládá z němčiny. Žije s rodinou v Bratislavě.
Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.
Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.
Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.
Na ktorú knihu ste najviac hrdý?
Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.
„Jestli někdy potkáte někoho, koho budete doopravdy milovat, nikdy ho nenechte odejít.“