Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihomoľ. Času je málo, ale keď si ho ukradnem, vždy som znova a znova knihomoľ. :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
V prvom rade – pre vsetkych volicov SMERu. V prvom rade preto, lebo ak len kazdy desiaty z nich by sa do toho pustil a kazdy druhy z tej desatiny docital, a kazdy druhy z tych, co docitali aspon sam pre seba vo svojej makovej makovici si priznal, ze sa nechal zmanipulovat, tak autor neriskuje zbytocne (co vsetko? – vyhrazne maily, vypustene pneumatiky, rozbite okna...).
V druhom rade – pre vsetkych, ktorym sa nedari dotiahnut redukcnu dietu do uspesneho konca. Po tomto dotiahnu, velmi velmi lacno, nic viac len obnazena priamociara realita, cierna na bielom vyvolavajuca nutkanie na vracanie.
V tretom rade – pre vsetkych, ktori su v tejto vytrasenej krajine doma. Pretoze to, co sa deje doma, by nam nemalo byt lahostajne.
To bolo prvykrat, co som siahol po Nesbovi a nebol tam stary dobry komplikovany Hole. Clovek ma potom trochu malu dusicku a zaroven je este nedockavejsi... - ma totiz nieco zafixovane a zrazu to ma byt inak. Musim vsak povedat, ze som sa velmi rychlo zorientoval a nasiel v tomto pribehu svoje citatelske miesto. Pribeh ma kvalitnu zapletku, strhujuci dej, vyprofilovane postavy. Nemat okolo seba nieco, comu sa hovori realny zivot plny realnych dni, Syna by som istotne precital na jeden dlhy nedockavy dusok.
Vedomosťami napakovaná publikácia a pokiaľ sa človek zaujíma o históriu, nemôže si tu neprísť na svoje. Ono väčšia čítanosť takýchto diel by veľmi pomohla tomu, aby ľudia pochopili, že obludnosť tyrana z východu bola rovnaká ako obludnosť tyrana zo západu. Kým neustále zdôrazňované zverstvá nacistov sú dobre známe, milióny obetí stalinizmu (snáď okrem Katyne, kde už prebehla dostatočná medializácia; no ide iba o mini zlomok) zostali nespočítané, nepomenované a neoplakané.
Snyder nám ponúka strašnú knihu. Je to pamäť, ktorú oprášil za nás všetkých, na spomienku všetkých obetí.
14 000 000 krát jeden.
Je dobre, ze stihol podat svedectvo. A podal ho vecne a bez navodu, ako ho stravit. Ako holy vypocet dni, ktore v tom pekle prezil. Citatel sa musi popasovat sam a sukromne s faktom, ze je sucastou zivocisneho druhu, ktory ma monopol na pojem CIVILIZACIA a takto vyznamom toho slova lomcuje vo vetre...
Zaujímavé čítanie. Pán PhDr. Mrva, rád by som zareagoval na to, čo píšete. Knihu Zvi Aharoniho som nečítal, možno sa k nej raz dostanem. Podľa toho, ako poznámku formulujete, sa tam dočítam informacie, ktoré sú v rozpore s tými, ktoré som sa dočítal tu. A potom s tým naložím ako? Som mladší, cez vojnu som nežil, nemám osobnú skúsenosť. Nie som historik. Nepoznám osobne ani Zvi Aharoniho ani Guy Waltersa. Neviem vyhodnotiť, kto z nich má viac pravdu. Vy ste to ale vyhodnotil. Podelte sa, prosím, o kľúč...
Messner je obdivuhodný človek, pretože svoje túžby dlhodobo nielen túži ale aj realizuje. Chce to veľa odvahy, no rovnako aj rozvahy, aby sa zo životnej púte nestal šprint s tvrdým koncom. Prial by som mu, aby mohol pokračovať vo výpravách aj naďalej, napriek veku a aby o nich následne mohol hovoriť ostatným.
Messner nie je spisovateľ a jeho štýl nie je ani zďaleka brilantný. Na druhej strane však opisuje niečo veľmi reálne a skutočne prežité a to jeho slovám dodáva punc betónovej dôveryhodnosti, ktorý tento hendikep vyvažuje.
Čiže pre čitateľa skutočne ľahké čítanie, čo však neznižuje veľkosť autorovej osobnosti a vážnosť jeho posolstva.
Túto knihu som bral do rúk s rešpektom, očakávaním prívalu nových informácií aj obavami. Keby som teraz po jej dočítaní mal výsledok veľmi zjednodušiť, poviem: Zobralo mi to dva mesiace života a dalo posledných 200-300 rokov histórie vyspelých národov na tanieri. Hybné sily všadeprítomnej diplomacie, ich pochopenie je atraktívnou témou, pre toho, kto by rád vedel PREČO. Tlieskam Kissingerovi a jeho schopnosti veľmi presne sa vyjadriť. Vysvetlil mi tu strašne veľa a to že sám nie som Američan, ma podľa môjho názoru ešte zvýhodňuje, pretože neprijímam jeho postoje ako dogmu, no prežúvam ich a postupne spracúvam po svojom. Som kritický voči tomu, čo kritizuje a som kritický aj voči nemu. Odporúčam túto krásnu knihu, nech neodradí hrúbkou a váhou, Kissinger má čo ponúknuť, bola by škoda, keby chcel byť stručnejší.
Pokial oddelíme vojnu od vojaka a pokial z vojaka vylupneme cloveka, osobnost, mozeme obdivovat Ericha von Mansteina, rozvaznu, inteligentnu a vodcovsku osobnost, nezatazenu politickymi intrigami a zlocinmi doby. Samozrejme robme to triezvo, kedze z Mansteinovho pera vychadza iba taky obraz, aky sam chce ukazat. Citatel sa moze lahko stratit v siahodlhych dennikovych zapisoch, v ktorych sa menuju a opisuju manevre a operacie nespocetnych divizii, zborov a armad. Cize byt doslednym citatelom znamena mat na stene velkorozmernu mapu bojiska a posuvat spendlikmi stranu za stranou. Pokial ale nie som fanatik do vojenskych dejin, pojde to aj bez mapy a postupne si vytvaram celistvy obraz o rychlo sa meniacej dramatickej situacii.
Suma sumarum: Tato kniha nie je taziskom informacii potrebnych pre vseobecny prehlad o 2. sv. vojne. Je ale jednym z mnohych subjektivnych, no zda sa ze vierohodnych pohladov, ktore nemozu byt nahradene inymi knihami z inych zdrojov.
Vypocet zivotnych pribehov znamych kanibalov posledneho storocia. Nic viac a nic menej. Pri kazdom z nich a nakoniec aj intenzivne a sumarne sa zamyslame nad tym PRECO a AKO JE TO MOZNE. Clovek je sokovany, co je samo o sebe dobrou skuskou spravnosti; pretoze ak je normalny, musi byt sokovany.
Je to bez debaty zaujimavy pohlad na druhu svetovu vojnu a to priamo z pera cloveka, ktory bol takpovediac na druhej strane barikady; nie prilis vysoko, aby tahal za nitky, no zaroven nie prilis nikto... Preslavil sa, dostal sa do kontaktu s tymi najvyssimi predstavitelmi doby, no nestal sa jednym z nich. Cize aj ked je to cisto osobna spoved, kde moze mat potrebu od A po Z obhajovat svoj postoj a spravanie vo vojne, nemusi mat potrebu hajit nacizmus a agresiu zmanipulovaneho germanskeho naroda (ak aj ano, tak len skrz nenavist citiacu voci bolsevizmu). Z tohto pohladu ma kniha velmi oslovuje. Beriem ju s rezervou, no zaroven ma uci brat trochu s rezervou aj diela historikov spojeneckych narodov, v ktorych hovoria o tom istom, no uplne inak.
