Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihomoľ. Času je málo, ale keď si ho ukradnem, vždy som znova a znova knihomoľ. :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Super. Spokojnosť. Nesbo nesklamal. A napriek tomu, že séria je už fakt dlhá, aj tentokrát dokázal šokovať – v postave vraha. Ako príbeh pokračuje, postupne si autor míňa muníciu, no zároveň ju priebežne dokáže aj nesilene dopĺňať.
Nedá sa s ničím porovnať okamih, keď si človek uvedomí, že prijíma život so všetkým, tak ako je, vrátane vlastnej smrti.
Zároveň pretvoriť vlastnú myseľ znamená obohatiť všetkých.
Čo dá čitateľovi táto kniha? Možno mu pomôže k sebe samému.. ak čitateľ sám chce (stáť nahý sám pred sebou nemusí byť samozrejmé).
Jedno je isté: Nikdy nie je neskoro pokúsiť sa pochopiť najzákladnejšie duchovné pravdy.
Prečítané na niekoľko hlbokých nádychov a výdychov.
Aký strašne veľký je rozsah možností, ktoré nám môžu byť ale aj nemusia byť dané! A v bežnom živote, pri bežných situáciách si s každým spájame niečo konkrétne – to, čo mu bolo nadelené – a je to status quo plus mínus. Tu je to jedna jediná osobnosť, ktorá, ako sama hovorí, nastúpila do výťahu, prefrčala nahor okolo všetkých a potom, neskôr, sa rovnako okolo tých istých všetkých vrátila dolu do suterénu.
Pri prvých a pri posledných stranách zdieľame toho istého Charlieho. Pri prvých stranách čitateľ dobre že nepodlieha pokušeniu knihu zavrieť s pochybnosťou, či bolo správne sa do nej púšťať (ten jazyk je skutočne strašný), no a posledné strany (s tým istým jazykom) v ňom vyvolajú nefalšované dojatie. Čo dodať?
Kontinuálne z "Mnícha, ktorý predal svoje Ferrari" som prešiel k „Juliánovej ceste“.
Čitateľ tu má možnosť doplniť si informácie a rozšíriť si poznatky, ktoré mu už nie sú celkom neznáme.
Na margo negatívnych reakcií:
1, Nejde o povinné čítanie.
2, To, že si autor prišiel na veľké peniaze, vo mne závisť vyvolať nedokáže.
3, Pojem „Motivačná literatúra“ nie je treba vyslovovať s dešpektom. Ak len každému piatemu svojmu čitateľovi tento titul niečo dá, účel bol splnený.
Bravúrne vykreslená duša malého chlapca, ktorý sa postupne mení vo veľkého chlapca a nakoniec v dospelého muža. Hesse má dar, vie sprostredkovať takmer všetkým veľké múdro, ktoré je jednoduché i zložité zároveň, je pravdivé a za bežných okolností málo uvedomované. Inak povedané: Keď dočítaš, budeš vidieť ostrejšie a stav tvojich očí s tým nemá nič spoločné. :)
Múdrosť tu plynie ako tá voda. :)
Všetko je jednoduché a zapadá do seba. Nie je zlo a nie je dobro, je iba jednota. Ak prijmeš celistvosť, nik a nič ťa nevykorení.
Čítanie pre každého. Niekoho obohatí viac, niekoho menej, niekoho vôbec – a tak to má byť.
Jednoduché starobylé pravdy, tak jednoduché a tak starobylé, že povrchnému čitateľovi (všeobecne človeku) sa môžu zdať banálne – ale pozor, omyl! Netreba byť skeptický. Pokiaľ prijmeme, čo je napísané, môžeme spoznať nepoznané kvality vlastného života. Náš zrak sa zostrí, naše ja bude chodiť vzpriamenejšie, náš dych bude doslova a dopísmena dýýýchať. Nestojí za to aspoň sa o to pokúsiť? :)
Je to iný svet, platia tu iné fyzikálne zákony. Žena je tovar, výmenný artikel, stroj na deti. V tom ideálnom prípade stroj na synov. Ak dá aspoň 10 detí a väčšina sa dožije dospelosti, na staré kolená môže byť (možno) váženou šéfkou vlastnej domácnosti, svojich štyroch múrov.
Kniha skvelá. Ďakujem za možnosť nahliadnuť do tohto nepochopiteľného sveta.
Autentické, mrazivé, niekedy vyslovene absurdné. Čitateľ cíti takmer fyzicky tú bolesť. Je tu mozaika príbehov, ktoré museli byť zaznamenané, je to naša povinnosť. A túto povinnosť si zobrala za svoju Svetlana Alexijevič. Zdieľa s nami osudy Černobyľcov. Človek sa vnútorne potrápi, kým je schopný to stráviť a prijať ako niečo, čo sa stalo tu neďaleko a nie tak dávno.
Podvedome si kladiem otázku, kde som v tie dni bol a ako som ich prežíval. V 86tom som chodil do škôlky...
Knihu by si mali prečítať tí páni, ktorí majú na stole symbolické červené tlačidlo...
Nádych a... zabudnete dýchať.
Je tu sonda do života moderných európskych tínedžerov. Hutné, tvrdé rozprávanie, príčiny a následky, surové tak ako v skutočnosti, nikdy nie priamočiare, všetko so všetkým súvisí. Maja je zrkadlo. Nie je čierna, nie je biela, robí, čo považuje za správne, žije svoj mladý život a popri tom si s ňou vlastný život zahráva, vychyľuje ju tam alebo onam.
Má čitateľove sympatie a to oveľa skôr, ako ten začne dúfať a neskôr tušiť, že sa z toho všetkého môže vylízať. Je to tak správne? Kto vie. No predstaviť si sám seba v jej koži je pomerne pravdepodobné. Nikto nevie, čo ho čaká.
Ďakujem za toto dielo.
