Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihomoľ. Času je málo, ale keď si ho ukradnem, vždy som znova a znova knihomoľ. :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kontinuálne z "Mnícha, ktorý predal svoje Ferrari" som prešiel k „Juliánovej ceste“.
Čitateľ tu má možnosť doplniť si informácie a rozšíriť si poznatky, ktoré mu už nie sú celkom neznáme.
Na margo negatívnych reakcií:
1, Nejde o povinné čítanie.
2, To, že si autor prišiel na veľké peniaze, vo mne závisť vyvolať nedokáže.
3, Pojem „Motivačná literatúra“ nie je treba vyslovovať s dešpektom. Ak len každému piatemu svojmu čitateľovi tento titul niečo dá, účel bol splnený.
Bravúrne vykreslená duša malého chlapca, ktorý sa postupne mení vo veľkého chlapca a nakoniec v dospelého muža. Hesse má dar, vie sprostredkovať takmer všetkým veľké múdro, ktoré je jednoduché i zložité zároveň, je pravdivé a za bežných okolností málo uvedomované. Inak povedané: Keď dočítaš, budeš vidieť ostrejšie a stav tvojich očí s tým nemá nič spoločné. :)
Múdrosť tu plynie ako tá voda. :)
Všetko je jednoduché a zapadá do seba. Nie je zlo a nie je dobro, je iba jednota. Ak prijmeš celistvosť, nik a nič ťa nevykorení.
Čítanie pre každého. Niekoho obohatí viac, niekoho menej, niekoho vôbec – a tak to má byť.
Jednoduché starobylé pravdy, tak jednoduché a tak starobylé, že povrchnému čitateľovi (všeobecne človeku) sa môžu zdať banálne – ale pozor, omyl! Netreba byť skeptický. Pokiaľ prijmeme, čo je napísané, môžeme spoznať nepoznané kvality vlastného života. Náš zrak sa zostrí, naše ja bude chodiť vzpriamenejšie, náš dych bude doslova a dopísmena dýýýchať. Nestojí za to aspoň sa o to pokúsiť? :)
Je to iný svet, platia tu iné fyzikálne zákony. Žena je tovar, výmenný artikel, stroj na deti. V tom ideálnom prípade stroj na synov. Ak dá aspoň 10 detí a väčšina sa dožije dospelosti, na staré kolená môže byť (možno) váženou šéfkou vlastnej domácnosti, svojich štyroch múrov.
Kniha skvelá. Ďakujem za možnosť nahliadnuť do tohto nepochopiteľného sveta.
Autentické, mrazivé, niekedy vyslovene absurdné. Čitateľ cíti takmer fyzicky tú bolesť. Je tu mozaika príbehov, ktoré museli byť zaznamenané, je to naša povinnosť. A túto povinnosť si zobrala za svoju Svetlana Alexijevič. Zdieľa s nami osudy Černobyľcov. Človek sa vnútorne potrápi, kým je schopný to stráviť a prijať ako niečo, čo sa stalo tu neďaleko a nie tak dávno.
Podvedome si kladiem otázku, kde som v tie dni bol a ako som ich prežíval. V 86tom som chodil do škôlky...
Knihu by si mali prečítať tí páni, ktorí majú na stole symbolické červené tlačidlo...
Nádych a... zabudnete dýchať.
Je tu sonda do života moderných európskych tínedžerov. Hutné, tvrdé rozprávanie, príčiny a následky, surové tak ako v skutočnosti, nikdy nie priamočiare, všetko so všetkým súvisí. Maja je zrkadlo. Nie je čierna, nie je biela, robí, čo považuje za správne, žije svoj mladý život a popri tom si s ňou vlastný život zahráva, vychyľuje ju tam alebo onam.
Má čitateľove sympatie a to oveľa skôr, ako ten začne dúfať a neskôr tušiť, že sa z toho všetkého môže vylízať. Je to tak správne? Kto vie. No predstaviť si sám seba v jej koži je pomerne pravdepodobné. Nikto nevie, čo ho čaká.
Ďakujem za toto dielo.
Moderné severské krimi. Hlavný hrdina je pilier, istota, že sa čitateľ dočká zdarného konca a zúčtovania so zlom, no zároveň je nositeľom mixu nedokonalosti, neresti a bolesti. Mŕtvoly sa kopia, brutalita je odokrytá, vrah sa skrýva medzi preživšími. Všetko to ide podľa overeného a preto správneho vzorca. Zápletka je zapletená. Plný počet bodov však nedám, pretože proces jej rozpletania (v porovnaní s Nesbom) mi príde príliš rýchly, priamočiary a jednoduchý. Ten záver pôsobí ako článok v novinách. Akonáhle je prezradený vrah, čitateľova pozornosť sa popri dočítaniu môže pokojne venovať zároveň hokeju v telke a o nič nepríde.
Pokračovanie si v každom prípade prečítam.
Dan Brown nesklamal. Príbeh je napínavý a číta sa sám a na jedenkrát. Pravda je, že nič zásadne nové som sa nedozvedel. Línia večného súboju ľudstva medzi vedou a náboženstvom zostala zachovaná a aj keď tentokrát nástojčivo sľubuje odhalenie, ktoré ukáže niečo tak veľké, že tento súboj stratí pre budúcnosť význam, nič také sa nakoniec nekoná. Celý svet očakáva rozuzlenie s obavami a zatajeným dychom, no pravda zostáva taká, že každý verí, čomu verí a tak to bude platiť aj naďalej.
Čo je pre mňa ale dôležité, je to, že príbeh je vypointovaný tak, že v závere cítim mier a akceptujem dilemu v ľudskom poznaní a vnútornom prežívaní a 5 hviezdičiek dávam za to, že keďže je Dan Brown zárukou veľmi veľkého počtu čitateľov (aj tých príležitostných), tak sa podobné pocity dostanú k veľkému počtu ďalších a ďalších ľudí.
Rozprávanie jazykom, ktorý ma opája svojou clivotou, jemnocitom, svojou priezračnosťou a presnosťou. Po riadkoch ako po strunách cimbalu prechádzam tým obdobím, obraciam sa späť a zároveň napredujem ďalej a ďalej, príbehy sa zaobľujú, ich trajektórie sa približujú, stretajú, rozchádzajú, až sa nakoniec naplnia. Kakofónia dní naukladaných do životov ľudí sa s odstupom času mení v melódiu, ktorá dáva zmysel každému jednému kroku. Je to tak jednoduché. Ale kto z nás to vidí, kým mu to nie je takto ukázané..?
