Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Keď sa mi dostala do rúk kniha od Štefana Horáka, tak som ani netušila, že existuje niekto s pomenovaním "Spartakiádny vrah". Teraz už viem, že ním bol Jiří Straka. Na prvý pohľad chalanisko ako každý druhý - ako sám o sebe hovoril "fajn chalan". Kniha je písaná z jeho pohľadu. Prekvapil ma a myslím, že nie len mňa, vzhľadom na svoj vek. Autorovi sa podarilo zaujímavé spracovanie, kde prepojil "rozprávanie" Jiřího s citovanými vyjadreniami jeho blízkych, vyšetrovateľov, či lekárov. Aj pri tejto knihe som som sa nevyhla myšlienkam ako sa dalo jeho konanie ovplyvniť a tiež klobúk dole pred vyšetrovateľmi, ktorí zvládli v danej dobe takéto vyšetrovanie. Možno tým, že som doteraz o jeho existencii netušila, tak ma na konci knihy zaujímalo, ako to bolo ďalej.… určite odporúčam si knihu prečítať, nie len pre príbeh minulosti, ale aj ako odkaz do budúcnosti, že každej dobe sa nájde jedinec, ktorého konanie a myslenie si v reálnom živote nevieme ani predstaviť…
Pravda je vo filozofii jedným zo základných pojmov a zároveň jednou z najťažších otázok. Už od antiky sa filozofi pýtajú, čo znamená, že niečo „je pravdivé“.
…v tejto knihe je pravda rozprávačom príbehu. Ukáže nám, že ľahko môžeme uveriť klamstvu, hlásať ho následne ako pravdu, no a niekedy to môže mať fatálne následky. V tejto knihe sa stretnete s hrozbami 2.sv. vojny, s holokaustom, ale aj prežitím. Nenávisťou, láskou, pomstou, či odpustením. Trošku ma mrzelo, že nesedia celkom historické fakty (preto odoberám hviezdičku), ale to sú už detaily, ktoré si bežný čitateľ nevyhľadáva.
…priznávam som bojko …aaa občas som si pri tejto knihe nechala zažaté svetlo (VSE sa pri fakturácii poteší, ja pri platení už menej…) …aleee…ale autor “rozobral” veľmi dôležitú tému v knihe Žena s polovicou tváre…na prvý pohľad sa zdá, že kniha odkrýva len samotný pojem ľudí bez domova, no na druhý a x-tý pohľad prídete na to, že autor sa dostáva hlbšie do našich duší… ukáže nám ako naše konanie ovplyvňuje nie len náš život, či životy našich blízkych, no mnohokrát aj životy ľudí, ktorých ani nepoznáme, resp. s ktorými sme neprišli do styku…ukáže nám ako sa zhodou okolností dokážeme dostať do štádia, kedy sa cítime neviditeľní….kedy prestávame cítiť….kedy nám už nezáleží na ničom…do štádia, kedy na otázku prečo, máme len jedinú odpoveď….”lebo neexistujeme”
…táto kniha bola pre mňa prekvapením. Ani som netušila, čo od nej čakať. Pomaličky ma vtiahla hlbšie a hlbšie. Ranhojička bude vo vás rezonovať aj po prečítaní. Budete uvažovať, čo všetko z toho čo autor píše je možné a čo nie, čo skutočne ľudská myseľ dokáže a čo je len fikciou. Vtiahla ma tak, že som občas napísala autorovi otázky spojené s príbehom, týmto ďakujem za jeho trpezlivosť i odpovede. Nechcem vám prezrádzať nič z deja, určite odporúčam si ju prečítať a jednoznačne sa teším na ďalšiu tvorbu
…David R. Gillham a jeho Město žen…táto kniha ma žiaľ veľmi nenadchla. Je mnoho kníh z tohto obdobia, ktoré vo mne zanechali stopu. Konanie postáv mi prišlo mnohokrát neuveriteľné (viem je to román, ale nie fantasy…). Podstata, či myšlienka knihy nebola zlá, povedala by som, že bola veľmi dobre myslená, len sa to trošku autorovi vymklo kontrole. Samozrejme je to len môj subjektívny názor a možno práve vy, po jej prečítaní mi ho dokážete zmeniť.
…Ellen Feldmanová a jej kniha Živí a ztracení…je kniha s ťažkou tématikou…nie je to len o vojne ako takej, či holokauste…je to kniha o vine a odpustení…o pocite viny z prežitia… o tom, že prežiť vojnu neznamenalo ešte vedieť ako ďalej žiť…
Som rada, že sa mi táto kniha dostala pod ruky. Scéna s prechádzajúcimi deťmi getom, bola pre mňa asi tou najzásadnejšou z celej knihy. Doteraz som zväčša čítala knihy, ktoré sa odohrávali už v táboroch, resp. po oslobodení. Táto dosť popisuje život v gete. Ak sa chcete niečo dozvedieť o Dr. Korczakovi (klobúk dole pred ním, teda ešte viac klobúkov…), tak určite odporúčam sa ponoriť do písmem tejto knihy. Doktor z Varšavy od spisovateľky Elisabeth Giffordovej vás prevedie jeho príbehom. Keď potom niekedy navštívite Varšavu a ocitnete sa pred jeho pamätníkom, zavriete oči, nebudete počuť nič iné, len tiché krôčky nôh, ktoré nestačili dorásť, prešli getom na tri kilometre vzdialený Umschlagplatz a z neho vo vagónoch tam, odkiaľ už nebolo návratu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
“Vylézám z hrobu. Nechte mě se zase spojit se světem živých. A potom se pokusím znovu plavat.”
Alfred Nakache bol chlapec, ktorý sa bál vody a predsa v sebe našiel silu ten strach prekonať. Stal sa z neho výnimočný plavec, rekordér, známy po celom svete. Prežiť Osvienčim chcelo nie len silu tela, ale aj ducha. Stratiť svojich blízkych, vyrovnať sa s tou stratou a neúnavne žiť život ďalej je mnohokrát ešte ťažšie.
Napriek tomu, že kniha bola z témy, ktorú preferujem, so silným príbehom, nejako vo mne nevyvolala väčšie emócie, ale to neznamená, že vám ju neodporúčam. Nie každá kniha týkajúca sa holokaustu nás musí nutne rozplakať. Plavec z Osvienčimu vás prevedie životom človeka, ktorý tvrdou prácou na sebe dokázal obdivuhodné veci a to si zaslúži úctu a uznanie. A možno, ak sa bojíte vody, práve on vo vás vyvolá túžbu ponoriť sa do nej, cítiť ju a nechať sa ňou unášať…
…k tejto kniha ma priviedla náhoda (milujem všetky náhody sveta, aj keď asi neexistujú, ale to je iná téma). Vďaka tomu som sa začítala do viet, myšlienok, ktoré mnou pohli. Nie je to len samotným námetom príbehu. Autor spracoval myšlienky vraha… jeho pohľad na život, na svet, na rodinu. Rok 1989 bol významným miľníkom v našej histórii a každého sa dotkol iným spôsobom. Tak to bolo aj v prípade Jaroslava Malého, posledného odsúdeného na smrť v Československu. Kniha nás sprevádza jeho pohľadom, čím bol ovplyvnený, ako vychovávaný, k čomu vedený. Necháva v nás myšlienku, otázku, do akej miery okolie, život a jeho okolnosti dokážu ovplyvniť naše konanie. Bol by iným človekom, ak by to všetko bolo iné, alebo je to len jedna z chabých, najjednoduchších výhovoriek. Autor nepresviedča, netlačí, necháva na nás, aby sme sa rozhodli, či zaslúžil tento trest.
Myslím, že autor spracoval túto tému perfektne nakoľko vôbec nie je jednoduché vžiť sa do myšlienok vraha, ktorý nie je zrodený z fantázie, ale z reálneho života, ktorého súčasťou sme aj my všetci.
Táto kniha určite nie je poslednou knihou z pera tohto autora, ktorú som prečítala. Úprimne vám ju odporúčam, ak nie pre pre mrazivú rekonštrukciu v žánre true crimi, tak pre zamyslenie ako ďaleko môže zájsť nenávisť k spoločnosti.
...téma holokaustu sama o sebe býva plná trápenia... Ellie Midwood píše napriek ťažkej téme tak, že sú knihy ľahko čitateľné a jej postavy sú zväčša nositeľmi nádeje, vnútornej sily... táto kniha akoby sa od začiatku po koniec odohrávala v hlbokom vnútornom smútku... až som každou stránkou čakala, čo hlavnej hrdinke prinesie... tak veľmi som si želala zvrátiť jej osud.... ak je koncentračný tábor témou, ktorá vás zaujíma, tak si knihu určite prečítajte... nehľadajte v nej “fakty”, či iné historické informácie...no nájdete v nej emócie... hlboké, ktoré siahajú až na dno duše, ale i také, ktoré napriek smútku pohladia vašu dušu...
