Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Je neuveriteľné ako dokáže tak skúsený autor a novinár napísať tak suchý, nezáživný text plný vaty, opakujúcich sa informácií a neprirodzených dialógov, či nezaujímavých postáv.
A pri tom to mohla byť tak dobrá noirová detektívka. Ingrediencie tam sú.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V zajatí strachu (2017) je zbierka poviedok ženských autoriek od Marenčin PT. Ide o autorky prevažne jednoduchej a naivnej literatúry. Chcem napísať romantickej, ale to je pravda len čiastočne. Samotná zbierka je súčasťou voľnej trilógie. Ďalšie dve knihy sa volajú V zajatí vášne (je to o sexe) a V zajatí hriechu (zo stránky kníhkupca som nepochopil o čom to je). Výťažky z predaja idú na nadáciu.
To je všetko super. Marenčin PT sa snaží a experimentuje. Ja som za. Aký je však výsledok?
Poviedka po poviedke:
Škola s pachuťou smrti (Dominika Würll) – Autorke horor očividne nesedí. Inšpirovala sa skutočnými udalosťami, ale väčšina desivého ostáva „mimo záber“. Atmosféra je slabá, celé je to napísané akosi drevene a z povinnosti.
Zberateľ bábik (Lucia Braunová) – Horor s fantastickým motívom, napísaný jednoduchým stredoškolským štýlom. Autorka kombinuje všetky klišé hororového filmu, čo jej zídu na um, bez ohľadu na logiku alebo tempo rozprávania. Hrozne napísané, autorke očividne horor nesedí.
Valpurgina noc (Inéz Melichová) – Toto bolo už lepšie. Zaujímavý fantastický horor, dobre napísaný. Taký lepší priemer.
Bezmocnosť (Emily D. Beňová) – nedávno sa vo fandomáckej skupine o tejto autorke diskutovalo. A o jej knihe Temný anjeli. Ktorá má na Martinus stránke len 5 * hodnotenia. Ak je tá kniha napísaná tak, ako táto poviedka, nechápem prečo.
Beňovej štýl je príšerne jednoduchý, až na úrovni základnej/strednej školy, s výraznými začiatočníckymi chybami ako sú opakovanie slov a fráz. Či je Bezmocnosť hororom je na diskusiu. Z celej poviedky sála naivita a v závere sa nevyhne obrovskému klišé, ktoré nefunguje a patrí skôr do romantických drám. Po prečítaní má človek pocit akoby zjedol priveľa cukrovej vaty zafarbenej na čierno (ale stále presladenej). Hrozná poviedka. Paradoxne od autorky, ktorá by mala byť vypísaná (podľa jej bibliografie). Očividne píše pre jednoduchšie a naivnejšie publikum, ktorého musí byť početné, inak si jej úspech neviem vysvetliť. Strašne amatérske.
Mrazivý závan smrti (Mirka Manáková) – Variácia na Kingovu Izbu 1408. Autorka očividne nie je v horore doma, ale je cítiť snahu.
Telo bez duše (Magdaléna Lunáková) – opäť, nejde o horor. Je to však príjemná fantasy poviedka o tom, čo môže byť po smrti.
Predtucha (Kristína Pavelková) – príjemný psychologický thriller/ horor, kde je ťažké určit realitu a sen. Obohraný námet, ale nič mi nejak výraznejšie nevadilo.
Dom hrôzy (Kristína Ježovičová a Michaela Mihoková)- výborná, desivá a nechutná poviedka. Opäť inšpirácia skutočnámi udalosťami, autorky sa však neštítia. Popisujú všetko, do najväčších extrémov a ešte aj pekne explicitne. Navyše dobre, obrazotvorne s citom pre detail. Regulérne ma to vydesilo, regulérne mi zovrelo žalúdok. Jediný text ktorý sa fakt oplatí prečítať. Prvá poviedka v kontexte tejto vyznieva ešte úbohejšie.
Chcem tvoje srdce (Mária Blšáková) – amatérizmus najhrubšieho zrna. Samotný text nie je až tak hrozný ako väčšina zbierky, ale zakončenie... To zakončenie! Za to by som autorku fackal! Očividne nevedela, ako svoju vlastnú zápletku rozpliesť tak jednoducho napísala, že to bol všetko sen a dala tomu cukríkovo-slniečkovo-dúhový nádych presladenej romantiky (podobne ako Beňová). Zakončiť poviedku „je to len sen“ je neskutočne zúfalé. Iste, urobila to i Manáková, ale tam to v príbehu dáva zmysel. Tuto z toho kričí jedine autorské zúfalstvo, alebo nepochopenie žánru.
Opatrovateľka (Eva Hrašková) – tradičný horor s tradičným príbehom o opatrovateľke.
Každá minca má i temnejšiu stranu (Monika Wurm) – opäť vypísaná autorka ženskej literatúry, ktorej očividne horor nesedí. Jednotlivé scény sú fajn, ale celý príbeh je tak nelogický blábol, až to bolí. Efektnosť na úkor príbehu.
V zajatí strachu je rozmanitá zbierka, kde polovica autoriek nemá čo hľadať. Vlastne pochybujem, že by mali byť spisovateľkami. Možno ich knihy sú na tom lepšie, ale ak nie, čo to vypovedá o slovenských čitateľkách, keď nechávajú priestor autorkám, ktoré nevedia pracovať so slovami? Každopádne, zbierka je nanajvýš priemerná – pár textov sa snaží a niektoré z nich sú naozaj desivé. Celkovo však zbierka pôsobí skôr zúfalo. Kvôli jednej skutočne dobre poviedky (Dom hrôzy) sa knihu fakt neoplatí kupovať. Aj napriek tomu, že zárobok ide na charitu. Radšej do nej prispejte sami.
Alternatívny Supermani sú vždy zábavnejší, ako ten "oficiálny". To platí aj tu. Plusom je podtón knihy, kde sa dá krásne uvažovať o povahe diktatúr. A ak sa čitateľ orientuje v hlavných udalostiach DC (multi)vesmíru, tak má vyhrané.
