Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Posledný diel prvej éry Mistborna je za mnou a ja sa musím priznať, že ma trošku sklamal, ale naozaj iba trošku. Tretia kniha sa odohráva dva roky od udalostí v druhej. Zobrazuje vojnu, strategické plánovanie a pokus o záchranu sveta. Rovnako ako v predchádzajúcich knihách aj tu platí, že dej je pomalý. Kým však v prvom diely je to dané tým, že autor buduje svet a v druhom nám ukazuje politiku a fungovanie dvora, tak tu svojím spôsobom stále niečo dialo, ale ako celok ten dej proste stál a miestami ma frustroval. Celé je to podľa mňa dané tým, že Sandersonov štýl písania je dobrý, ale nie dokonalý. Jeho štýl je príliš jednoduchý na typ obsahu, ktorý je v knihe zachytený. Koniec knihy je síce epický a všetky otázky sú zodpovedané, ale chýbali mi tam emócie. Ak by som to mal napísať úplne jednoducho, tak tento diel sa mi páčil, ale nezamiloval som si ho. Čo sa týka postáv, tak tie sú úžasné. Séria ako celok naozaj krásne zachytáva ich vývoj. Autor ukázal, že má výbornú predstavivosť a dokázal, že celý dej mal dobre premyslený. Pre skalných fanúšikov fantasy povinná jazda. Veľmi sa teším na ďalšie knihy od autora.
Na túto knihu som sa veľmi tešil. Anotácia evokovala gotický román s temnou a originálnou zápletkou. Potenciál to určite malo. Tejto knihe ale strašne škodí samotný fakt, že je to YA literatúra. Keby sa autorka odvážila a námet temnej kliatby dotiahla a domyslela do plných dôsledkov, mohol to byť výborný dekadentný príbeh. Takto to po relatívne slušnom začiatku skĺzlo k typickej YA knihe, ktorá ma síce neurazila, ale zas ani nejak extra nenadchla. Kniha sa napriek relatívne krátkemu rozsahu dotýka viacero tém, duchovia, vražda, jedy, ale aj spoločenské postavenie a normy, romantika. Nie je to ideálne. Celé je to také kostrbaté, dosť predvídateľné a romantická linka mdlá. Výhodou knihy je, že hlavná hrdinka je celkom sympatická a nemyslí si, že požrala všetku múdrosť sveta. Ak ste čítali knihu Dívka, had, trn, tak by som povedal, že toto je na veľmi podobnej úrovni. Oddychovka do pochmúrneho počasia.
S knihami zasadenými do obdobia druhej svetovej vojny sa v poslednej dobe roztrhlo vrece a pre čitateľa, ktorý je v tejto tematike začiatočník môže byť ťažké sa rozhodnúť, kde má začať. Svetlo, ktoré nevidíme rozhodne patrí k tomu lepšiemu, čo na slovenskom trhu aktuálne máme. Výhodou tejto knihy je, že nezachytáva koncentračné tábory ani výraznejšiu brutalitu, takže je vhodná aj pre slabšie povahy. Príbeh je veľmi dobre vystavaný a vďaka krátkym kapitolám čítanie odsýpa. Krátke kapitoly a časté preskakovanie v deji sú však zároveň príčina, pre ktorú knihe strhávam jednu hviezdu. Dejová linka s Marie-Laure ma bavila výrazne viac, ako dejová linka s Wernerom a práve časté preskakovanie z jedného do druhého spôsobilo, že som sa do knihy nevedel celkom ponoriť. Ono totiž tie kapitoly sú naozaj krátke, väčšinou tak na 3-4 strany a niektoré majú dokonca len pol strany. Autorovi sa inak podarilo krásne zachytiť atmosféru prímorského mesta. Záver príbehu je veľmi pekný, dojímavý, ale bez zbytočného pátosu. Krásny, dalo by sa povedať, že až krehký príbeh s atypickou hlavnou hrdinkou. Určite odporúčam.
Prvá päťhviezdičková kniha v tomto roku a som veľmi milo prekvapený, že sa jedná o poviedkovú zbierku od mladého slovenského autora Duša Martinčoka. Pri poviedkových zbierkach sa mi prakticky vždy stáva, že niektoré poviedky sa mi páčia viac, iné menej a to celkové hodnotenie vyjde ako priemer. V tomto prípade to však neplatí. Všetkých desať poviedok je výborných. Sú veľmi citlivo a ľudsky napísané, dojemné. Atmosféra v knihe je väčšinou nostalgická. Obzvlášť musím vyzdvihnúť poviedky Zoja sa vracia, Pre prípad dožitia a Kvety noci, sú naozaj výborné. Jednotlivé poviedky je potrebné čítať tak, ako sú zoradené v knihe. Každá má síce uzavretý dej, ale pri čítaní v inom poradí by ste sa pripravili o ich vzájomné prepojenie a tým aj o tú pridanú hodnotu. Zbierka obsahuje veľa krásnych myšlienok. Autorovi sa v nej podarilo prepojiť viacero dôležitých tém ako starnutie, osamelosť, ale aj intimitu, sexualitu a predovšetkým vzájomnú toleranciu a pochopenie. Úžasná kniha, ktorá chytí za srdce. Najlepšia poviedková zbierka akú som kedy čital. Určite všetkým odporúčam.
Táto obálkou nenápadná knižka v sebe ukrýva inšpiratívny príbeh chlapca, s ktorým sa život skutočne nemaznal. Autor čitateľovi na pár stranách predstaví príbeh malého výtržníka, pouličného vandala, ktorý sa vďaka okolnostiam aj vlastnej snahe mení v schopného mladého muža učiaceho sa zodpovednosti. Celý príbeh je veľmi dynamický. Nachádza sa v ňom niekoľko skokov v čase a veľmi ma prekvapilo, že napriek tomu, že tá kniha nemá veľký počet strán, tak sa mi postava Toma dostala pod kožu. Myslel som na neho ešte niekoľko dní po dočítaní. Kniha Priania malého chlapca má aj motivačno-psychologický ráz. Hlavná postava bojuje s depresiami, chudobou a rieši existenčné problémy. Zároveň, ale v druhej polovici knihy má čitateľ možnosť vidieť, že aj z toho najväčšieho dna sa dá vyhrabať, ak človek chce a vytrvá. K celej knihe mám v podstate len dve výhrady. Prvou je, že možno by som si vedel predstaviť, keby niektoré pasáže boli trošku viac rozvinuté, ale to je drobnosť. Druhá vec, ktorá ma trápi trochu viac je štylistika. Nie som síce redaktor, ale podľa mňa by knihe prospela profesionálna jazyková úprava. Miestami bolo naozaj cítiť, že sa jedná o doslovný preklad z angličtiny. Podnetná kniha o hľadaní samého seba, budovania sebavedomia a prekonávaní tráum. Odporúčam hlavne fanúšikom Môjho príbehu alebo Polnočnej knižnice.
Táto kniha je napísaná formou zápiskov. Nie je to vyložene denník, ale dosť sa mu to blíži. Je veľmi autenticky napísaná a je v nej veľmi hodnoverne vykreslené uvažovanie a psychológia staršej osoby. Je obdivuhodné, že to dokázala tak mladá autorka. Napriek tomu, mám s knihou jeden zásadný problém. Niektoré scény sa v knihe opakujú, predovšetkým sú to scény týkajúce sa pečenia, komentovanie nadváhy a zdôrazňovanie dobrého vzťahu hlavnej postavy s Magdou. Ja rozumiem, že ľudské myšlienky sa často točia v kruhu, ale fakt nepotrebujem čítať čo päť strán o týchto veciach. Kniha má len 248 strán a ja som sa aj tak pri čítaní nudil. Myslím si, že základom je nečakať od tejto knihy komplexný rodinný príbeh. Ono svojim spôsobom, by táto kniha mohla slúžiť ako podklad pre vznik ďalšej knihy s prepracovanejším dejom. Záver je dojemný a veľmi pekný. Premýšľal som či vám knihu vôbec odporučiť, ale myslím si, že táto kniha by si skutočne mohla nájsť svojich čitateľov. Takže sú to veľmi hraničné tri hviezdičky, ale predsa len sú.
Táto kniha ma veľmi milo prekvapila. Jedná sa horor zasadený do, pre mňa neznámeho, vodáckeho prostredia. Už od prvej kapitoly je vidieť, že autor sa v tomto prostredí veľmi dobre orientuje. Atmosféra je, vďaka prológu, hneď od začiatku pomerne skľučujúca a postupne graduje. Ilúzia krásneho prostredie lužných lesov sa vytráca a k slovu sa dostáva strach a temnota. Myslím, že by bol z tejto knihy skvelý film. Psychadelické pasáže by na filmovom plátne alebo v podobe grafického románu určite ešte oveľa viac vynikli. Trošku mám výhrady k postavám. Sú pomerne nevýrazné a neutkvejú človeku nejak viac v pamäti, ale vzhľadom na krátky rozsah knihy to nejak zásadne nevadí. Jazyk je úderný, autor používa predovšetkým krátke vety, slangové výrazy a výrazy z maďarčiny typické pre daný región. Vďaka tomu je kniha dynamická a jazyk pestrý. Možno by bolo dobre, keby sme sa o Vodonohovi a rituáloch dozvedeli o trošku viac. Po dočítaní som mal pocit, že nie úplne všetky moje otázky boli zodpovedané, ale inak veľmi dobrá kniha. Určite odporúčam
Kniha zachytáva životný príbeh manželov Schliemannovcov vyrozprávaný z pohľadu Sofie, odvážnej ženy, v ktorej Heinrich našiel svoj „grécky poklad.“ Celkovo je príbeh oboch manželov nesmierne inšpiratívny. Obzvlášť musím vyzdvihnúť fakt, že autor nemal tendenciu hlavné postavy idealizovať a romantizovať, ako sa to niekedy v biografiách stáva. Zobrazuje ich veľmi uveriteľne. Samotný Heinrich Schliemann nie je najsympatickejšou postavou. Na jednu stranu je to inteligentný a vzdelaný človek, na druhú netrpezlivý cholerik, ktorý na ostatných, vrátane jeho manželky, neberie vždy ohľad. Je vidieť, že pôvodné vydanie knihy je staršieho dáta, jazyk je krásny, vyšperkovaný. Nič-menej, kniha sa nečíta vôbec ľahko. Hlavné začiatok knihy je veľmi ťažkopádny a zdĺhavý, pretože romantická linka, ktorá sa tam rozoberá, je suchá. Manželstvo bolo dohodnuté, takže si nemyslím, že bolo potrebné jeho vzniku venovať prakticky sto strán. Je však pravda, že táto kniha zobrazuje prípad, kedy dohodnuté manželstvo nemuselo byť nutne zlé. Grécky poklad je krásne, komplexné dielo z prostredia archeológie. Som si celkom istý, že nesadne každému, ale pokiaľ vás kniha zaujala, neváhajte.
Tretí diel Dvorov patril k mojim dlhoročným restom. Svet a mágiu už v tejto recenzii rozoberať nebudem, pretože som tak urobil v recenzii na druhý diel. Feyre nie je zrovna najostrejšou pastelkou v peračníku, ale keďže sa v minulom diely naučila čítať, tak dospela k záveru, že už je dostatočne zdatná na to, aby sa pokúsila byť političkou, diplomatkou a intrigánkou v jednej osobe. Ako asi tento úžasný nápad mohol dopadnúť? No prekvapivo dobre. Pýtate sa prečo? No jednoducho preto, lebo autorka sa tak rozhodla, hoci to vôbec nedáva zmysel. Ja viem, že nikto z nás nečíta túto knihu kvôli Feyre a že všetci milujeme Rhysanda, ale jednoducho som túto skutočnosť musel okomentovať. Ešte ma na tejto knihe mrzia dve veci. Mám pocit, že v tomto diely sa autorka viac ako kedykoľvek predtým spolieha na náhodu. Miesto toho, aby z nepremysleného konania postáv (Feyre) vyvodila dôsledky, tak zásahom šťastnej náhody sa situácia vždy vyrieši. Tým sa ale z príbehu vytráca napätie. A posledná vec je Tamlin. Zaznamenal som určitú snahu urobiť z neho morálne šedú postavu, ale nakoniec to skončilo nedotiahnuté. Páčilo by sa mi, keby bolo v knihe pár kapitol z jeho pohľadu. Kniha má cez 600 strán, myslím že už tých 80 naviac by sa tam stratilo a možno by dalo príbehu úplne nový rozmer. Inak je to samozrejme akčné, číta sa to samo a väčšinu postáv nejde nemilovať. Keďže pochvalných recenzií nájdete na túto knihu tisíce, tak som chcel vypichnúť hlavne to, čo mi prekážalo.
Ďalšie pokračovanie mojej obľúbenej krimi série so sympatickým vyšetrovateľom Marekom Wolfom, od talentovaného slovenského spisovateľa Františka Kozmona. Ak ste čítali predchádzajúce knihy, tak už iste viete, že autor píše nesmierne pútavo a vyšetrované prípady má vopred veľmi dobre premyslené. Nič-menej, v tomto diely sa mi prvýkrát stalo, že som sa zo začiatku nevedel do knihy začítať. Nesmierne ma bavili pasáže z Wolfovho súkromného života, ale samotný prípad ma až tak nezaujal. Myslím, že je to hlavne tým, že v tomto prípade sa nejedná o žiadneho psychopatického sériového vraha. Viem, možno som trochu divný, ale to sú práve tie prípady, ktoré ma najviac bavia. Na tejto sérií si veľmi cením, že aj vedľajšie postavy sú veľmi dobre prepracované a majú svoje vlastné, menšie dejové linky. Práve v nich došlo v tomto diely k viacero významným zlomovým momentom. Veľmi sa mi páči, že autor sa rozhodol zariskovať a ukázal nám Mareka Wolfa aj z tej temnejšej stránky. Záver skončil opäť napínavo a ja sa veľmi teším na ďalšie pokračovanie. Určite odporúčam.
