Knihy
E-knihy

dokonalá :-)

4

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

viem byť vážna, aj veselá, viem sa nadchnúť aj byť povznesená. veľa toho nenarozprávam, ale o to viac rozmýšľam. zaujíma ma psychológia ženy, jej prežívanie, spoločenské postavenie, jej hlboká duša. mojou najobľúbenejšiu farbou je dúha. :-)

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

viem byť vážna, aj veselá, viem sa nadchnúť aj byť povznesená. veľa toho nenarozprávam, ale o to viac rozmýšľam. zaujíma ma psychológia ženy, jej prežívanie, spoločenské postavenie, jej hlboká duša. mojou najobľúbenejšiu farbou je dúha. :-)

Zobrazit více

Moje odznaky

Moje aktivity

dokonalá :-)

Miroslava Čížková získala odznak Máte čtenářský profil

01.08.2019 18:34

Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

19.06.2016 11:57

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

V tejto útlej knihe nájde čitateľ všetko, čím žije súčasný svet. Konšpirácie, oligarchov, vydieranie a mediálnu manipuláciu.
Jednoduchý príbeh postavený viac na rozhovoroch ako na akčnom deji, vás vtiahne do Milána deväťdesiatych rokov. Stretávame skrachovaného novinára a spisovateľa, ktorý je za peniaze ochotný urobiť (napísať) úplne všetko. Keď ho osloví neznámy muž s ponukou robiť konzultanta novému denníku Zajtra, zameranému na písanie článkov v prospech nemenovanej finančnej skupiny, prijíma. V redakcii stretáva pár zaujímavých typov novinárov a neskôr sa s dvoma z nich aj zblíži.
V knihe sa veľa nedeje, ale veľa sa v nej rozpráva: o praktikách bulvárnych plátkov, manipulácii médiami a veľa sa v nej konšpiruje, pričom hlavnou témou konšpirácie je Benito Mussolini a jeho smrť.
Ja som zhltla tých 180 strán za jedno slnečné popoludnie, ale po ich prečítaní som mala pocit, že si knihu musím prečítať znova, pretože mi asi niečo v závere ušlo. Takže sa k nej možno po nejakom času vrátim a skúsim zistiť, kto je vrah. :-)
Odporúčam náročnejšiemu čitateľovi a milovníkom konšpirácií.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

20.05.2016 12:46

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

James Doty, špičkový neurochirurg ani vo sne nepredpokladal, že jedného dňa napíše knihu o svojom živote. Úspešný lekár a vedec založil Centrum pre vzdelávanie a výskum súcitu a altruizmu, na ktoré ako na jednu z mála netibetských záležitostí prispel samotný Dalajláma nemalou čiastkou peňazí.
Vyrastal v malom meste v rodine alkoholika a depresívnej matky a keby v dvanástich rokoch nestretol Ruth, láskyplnú ženu, ktorá ho zasvätila do "mágie mysle", možno by skončil ako jeho rodičia. Ruth učila Jima, ako uvoľniť svoje telo, meditovať, vizualizovať si úspech a definovať svoj zámer.
V 70-tych rokoch v Amerike ešte nikto netušil o sile zámeru a plnení želaní, o tom, že človeku sa splní všetko, čo si praje. Len málokto vedel aktivovať najsilnejšiu silu v sebe a cieľavedome ísť za svojimi snami. A Jimovi sa to podarilo. Ako priemernému žiakovi zo sociálne slabšej vrstvy sa mu podarilo dostať na univerzitu a následne presvedčiť porotu pedagógov, aby ho prijali na lekársku fakultu, i keď jeho štúdijné výsledky neboli najlepšie. Dosiahol materiálny úspech, o akom sa mu v detstve ani nesnívalo. V určitom období života mal jeho majetok hodnotu cca 75 miliónov dolárov... A to bol len v polke svojej cesty. Najdôležitejšia lekcia, ktorú sa ho snažila naučiť Ruth, mu ušla a Jim sa musel po bankrote vrátiť na úplný začiatok.
Mne osobne sa kniha veľmi páčila, pretože v záplave publikácií o tom, ako si plniť svoje želania a dosahovať svoje ciele (hlavne tie materiálne), má v sebe ešte niečo dôležitejšie, čo je podstatou celého princípu. Okrem toho sú v nej odborné informácie z neurovedy. Myslím, že čitateľ, ktorý vyhľadáva motivačnú literatúru, si tu príde na svoje.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

08.02.2016 08:28

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

O Žítkovej, malej dedinke (skôr osade) na kopaniciach moravsko-slovenského pohraničia, sa dočítate na webe veľa vecí. Na vlastnej internetovej stránke sa hrdia informáciami o "svojich" bohyniach, ktoré boli známe nadprirodzenými schopnosťami: vedeli liečiť,veštiť aj ovládať počasie... Dnes už nežijú, najmä zásluhou komunistického režimu, ktorý ich v časoch svojho nástupu nemilosrdne likvidoval.
Pre súčasného pragmatického mestského človeka sú schopnosti bohýň už len rozprávkou. Kniha však nie je rozprávkou, je naozaj silným príbehom ich potomkyne, ktorá pátra po rodinných tajomstvách, vrstvu po vrstve odkrýva pravdu o pôvode bohýň, o tom, kým vlastne boli tieto (ne)obyčajné prosté ženy.
Dora,osemročná dcéra bohyne, po smrti svojej matky ostáva vo výchove tety Surmeny (tiež bohyne). Píše sa rok 1966, normalizácia je v plnom prúde, práca štb len tak prekvitá a na Žítkovej akoby zastal čas. Naozaj len zdanlivo, pretože Surmena je tŕňom v oku režimu a tajní trpezlivo čakajú na akýkoľvek chybný krok, aby ju dostali do väzenia, alebo do blázinca. Keď Surmenu nakoniec odvedú, Dora má 16 rokov.
Tieto informácie sa dozvedáme od dospelej Dory, ktorá v zložkách ŠtB po revolúcii pátra po informáciách o Surmene.
Minulosť sa mieša s prítomnosťou a my s hlavnou hrdinkou načrieme až do archívov samotného gestapa, aby sme nakoniec odhalili pravdu o Dorinom rode a jej smutné tajomstvá.
Kniha je výborne napísaná (aj preložená do slovenčiny), zápletka sa vyjavuje postupne, až do nevyhnutného konca. Atmosféra kopaníc minulého storočia, výňatky z archívov štb aj gestapa, výstrižky z novinových článkov, všetko skvelo zapracované do hodnotného knižného zážitku.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

03.02.2016 09:50

Táto krásna kniha okrem úžasných fotografií (teda aspoň pre toho, kto miluje modrú oblohu, more a pláže), ponúka aj hodnotný obsah, ktorý stojí za prečítanie. Švédka Rachel Brathenová opisuje svoj život od detstva a rebelantského dospievania až po súčasnosť , kedy je najsledovanejšou inštruktorky jogy na sociálnych sieťach. Rachel v období, kedy stála nad priepasťou alkoholizmu a drogovej závislosti, objavila terapeutické účinky meditácie. To ju zachránilo. K lektorke jogy, ako ju svet pozná dnes, však viedla ešte dlhá cesta.
Ja som po nej siahla kvôli fotkám, ale po začítaní do nej som zistila, že Rachel je veľmi múdra žena a má ľuďom čo dať a povedať. Páči sa mi jej životná filozofia, jej vyrovnanosť s minulosťou a schopnosť prijímať život s pokojom.
Kniha bude blízka všetkým, ktorých aspoň trochu zaujímajú východné filozofie, joga alebo meditácia.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

07.11.2015 19:50

Táto detektívka je trochu iná, ako moderné mrazivé romány. Atmosféra Viedne na prelome 19. a 20.storočia, úsvit novej vednej disciplíny, ktorou je psychoanalýza a logické pochody namiesto akcie robia knihu príjemne odlišnou.
V knižke sledujeme dve dejové línie. Jednou je vražda mladej, krásnej Charlotty, ktorú nájdu zastrelenú v jej spálni za zamknutými dverami a s listom na rozlúčku. Všetky stopy nasvedčujú tomu, že vražda je dielom okultných síl, možno samotného diabla. Dôkazom je pitva, pri ktorej lekár nenájde v tele žiadnu guľku zo zbrane. Iba ranu...
Druhou dejovou líniou je osud mladého lekára Maxa, ktorý lieči hystériu anglickej guvernantky. Štandardom je liečba elektrošokmi, Max sa však rozhodne pre nový typ liečby - hypnózu. Maxa povolajú pomáhať pri vyšetrovaní mysterióznej vraždy a jeho racionálny prístup a logické dedukcie postupne odpútajú políciu od myšlienok na nadprirodzený zločin k hľadaniu skutočného vraha z mäsa a kostí. Otázkou však stále zostáva: Kto je vrah a ako zastrelil obeť bez guľky?
Mne sa kniha páčila z niekoľkých dôvodov. Pripomínala mi trochu Sherloka Holmesa, môjho obľúbeného detektívneho hrdinu a nebola len striktnou detektívkou. Na pozadí podmanivej viedenskej atmosféry hudby, kaviarničiek a secesného umenia sme sledovali životné príbehy hlavných predstaviteľov. Kniha bola napínavá, ale napísaná pozvoľným štýlom, takže ste ju NE-MU-SE-LI hneď dočítať, aby ste sa dozvedeli, kto je vrah. K odhaleniu dôjde, ale to je skôr čerešnička na torte príjemného a zaujímavého výletu do psychológie a osudov ľudí.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

29.08.2015 16:13

Spisovateľka Ruth, ktorá už roky trpí pisateľským blokom, nájde na pláži malého ostrova s poetickým názvom Desolation Sound (Kanada) igelitovú tašku so zaujímavým obsahom. Vo vnútri igelitky sa ukrýva starostlivo zabalená desiatová krabička so starými vojenskými hodinkami a kniha Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Z knihy je však originálny iba obal, vo vnútri sú miesto stránok vložené listy, popísané drobným písmom. Ruth predpokladá, že nález patrí niektorej z množstva obetí tsunami v Japonsku v roku 2011 a doplavila ho vlna morských prúdov.
Kniha ukrýva denník japonskej dievčiny Nao. Nao sa s rodičmi pred pár mesiacmi (v jej denníkovej realite) presťahovala z Ameriky späť do rodného Japonska. Otec bol v Amerike programátorom počas zlatej éry internetu a po veľkej kríze prišla rodina o všetky peniaze a musia sa vrátiť späť do Japonska. Trinásťročná Nao, dušou a mentalitou Američanka, si v Japonsku nedokáže zvyknúť. Šikanovaná spolužiakmi, trpiaca nevydarenou samovraždou svojho otca, si začne písať denník. V denníku, podľa svojich slov, chce zachytiť život svojej prababičky Babi Džiko, múdrej zenovej mníšky, ktorá má stoštyri rokov a je podľa Nao jediným dospelým človekom, ktorého pozná.
Kniha je zaujímavá a v mnohých ohľadoch zvláštna. To, čo spočiatku začína ako dva nezávislé deje (Ruth v realite a Nao v denníku) sa rozrastá na deje tri (Naoina prababička Džiko) a nakoniec na štyri (Naoin prastrýko Haruki, letec za II.svetovej vojny).
Ťažko povedať, ktorá dejová línia bola pre mňa najzaujímavejšia a najpútavejšia. V každom prípade: postava Ruth ma najviac rozčuľovala - svojou pasivitou a submisivitou voči manželovi, príbeh Nao ma napĺňal súcitom a pochopením jej nešťastia a hlbokej lásky k svojmu otcovi a Babi Džiko sa mi páčila zo všetkého najviac, pretože k budhistickému "uvažovaniu" mám blízko.
Knižka u nás nepatrí práve k mainstreamovému žánru, ale určite poteší každého milovníka japonskej mentality a zváštností ich kultúry, prípadne milovníka zenového buhdizmu.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

01.06.2015 15:49

Táto kniha sa mi páči hneď v niekoľkých bodoch: autori sú dvaja, muž a žena a každý z nich píše o iných problémoch, knižka obsahuje množstvo zaujímavých a ľahkých cvičení, ktoré pomáhajú rozvíjať kreativitu a venuje sa téme, prečo je správne v istom čase vedieť povedať nie množstvu situácií, ktoré sú pre náš život deštruktívne.
Je zaujímavou zmesou motivácie, spojením západného pragmatického pohľadu na riešenie problémov a východných myšlienok a celkové spojenie je príjemným, nie povrchným podnetom na zamyslenie sa nad svojím životom.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

29.04.2015 15:53

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Keď táto kniha vyšla v USA v roku 1973 prvý krát, vyvolala veľké množstvo kontroverzných reakcií. Je typickým feministickým protestom tej doby, no myslím, že množstvo otázok, ktoré v nej Erica Jong kladie, sú otázkami typicky ženskými aj dnes. Dieťa alebo kariéra? Túžba po splynutí s "dokonalým" partnerom? Túžba byť milovaná a prijatá taká, aká je? Pocit viny za nevydarené vzťahy? Toto všetko a ešte mnoho iných fragmentov hlbokej ženskej duše odhaľuje autorka v románe.
Dej je v celku jednoduchý. Hlavná hrdinka, tridsiatnička Izadora sa so svojím mužom, psychoanalytikom Bennettom, zúčastní na kongrese psychológov vo Viedni. Tu stretáva príťažlivého angličana Adriana, ktorý ju sexuálne priťahuje. Jej manželstvo s Bennettom je po piatich rokoch mŕtve, no píšu sa sedemdesiate roky, a žena, pokiaľ nie je vydatá, neznamená v očiach spoločnosti nič. Adrian ponúkne Izadore dobrodružstvo vo forme roadtripu po Európe v existencionálnom štýle a ona odrazu stojí pred voľbou: návrat do bezpečného a mŕtveho manželstva s mužom, ktorý nie je schopný vyjadriť svoje city, alebo priamy a otvorený Adrian, ktorý sľubuje neznáme dobrodružstvo?
Kniha je písaná otvoreným a priamym štýlom ženy, na ktorej vidieť, že rozmýšľa a má svoj vlastný názor. A povie ho. Netvrdí, že sa ho nebojí povedať (práve, že sa bojí - a veľmi), ale povie ho aj tak.
Dobrý román pre ženy, vhodný aj ako dovolenkový relax. Živý štýl písania, mierna irónia a výsmech vtedajšej spoločnosti a hlavne veľa túžby: po láske, po slobode, po lietaní.

Čti víc

4

Miroslava Čížková napsala recenzi

12.04.2015 14:43

J.Prekopová je v Nemecku žijúca psychologička českého pôvodu. Špecializuje sa na detskú psychológiu, je známa hlavne vďaka terapii pevným objatím. Na našu dobu je dosť "staromódna", pretože vo svojich knihách (a hlavne tých o výchove detí) hlása potrebu hraníc, prísnosť a tradíciu rodiny.
V knihe Malý tyran opisuje fenomén pozorovaný od cca osemdesiatych rokov minulého storočia.
Pred týmto obdobím boli deti utiahnuté a neurotické, vychovávané prísne a so striktne určenými hranicami. Dôraz sa nekládol na individualitu, ale na to, aby dieťa bolo rovnaké a nevytŕčalo.
Z týchto detí sú dnes dospelí, ktorí majú sami deti. Poznačení svojou výchovou a potrebou vyhnúť sa chybám svojich rodičov, častokrát pri výchove potomkov prechádzajú do celkom opačného extrému. Deti vychovávajú bez hraníc a jasného určenia toho, čo je NIE. Snažia sa uspokojiť dopredu každú detskú potrebu, aby dieťa nepoznalo a neucítilo frustráciu. Čo je myslené v dobrom, sa často krát obracia proti nim, pretože deti, nepoznajúc hranicu toho, čo sa smie a čo už nie, sa stávajú vládcami svojich rodičov, manipulujú s nimi a ovládajú ich. Stávajú sa z nich malí tyrani.
Kniha je na pomedzí populárno-náučnej a odbornej psychológie. Laici v nej nájdu praktické informácie o tom, ako na svojom dieťati spoznať túto formu správania. Z odbornej psychológie autorka podrobne opisuje potrebu pevnej väzby a pocitu bezpečnosti, ktoré sú pre zdravý duševný vývin dieťaťa nevyhnutné.

Čti víc

„Kniha je jako zahrada, kterou nosíš v kapse.“

latinské přísloví