Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Vec prvá: Vzhľadom na to, že Charles Bukowski píše o tom, čo prežil, usudzujem, a pravdepodobne nie len ja, že život taký ozaj môže byť. Tak isto si myslím, že pokiaľ si nebola v koži každého jedného tvora, aký kedy jestvoval a jestvuje nemáš právo tvrdiť, aký život je (okrem tvojho a ľudí, ktorých dôverne poznáš) a aký nie je.
Vec druhá: Literatúra je veľmi subjektívna vec a tak, ako nemáš právo tvrdiť, aký môže byť život druhých ľudí, tak isto nemáš ani právo tvrdiť, kto je spisovateľ a kto nie. Môžeš s jeho tvorbou nesúhlasiť, no titul spisovateľa mu asi nevezmeš :-). Umenie predsa nie je iba o tom, aby sa zapáčilo.
Vec tretia: Charles Bukowski nepracoval ako normálny človek? A ako pracuje normálny človek? Máš na mysli snáď, že to znamená, že človek má prácu, ktorá je bežná a vydrží v nej dlhšie ako týždeň? Charles Bukowski pracoval na pošte, čo si myslím, že normálna práca je, nehovoriac o tom, že tam pracoval takmer 10 rokov. A dovoľujem si tvrdiť, že 10 rokov už je nejaká tá doba.
Želám ti, ak raz budeš spisovateľom, nech ľudia k tebe pristupujú inak, ako ty k nemu. Od tvojho komentára ubehol už nejaký ten rok, snáď sa v tebe niečo za tú dobu pozmenilo.
Občasne provokatívne a dráždivé, ale v celku nie moc zaujímavé. Niekde ku koncu začne dej príjemne gradovať a ak by tu autor aplikoval staré, známe a hlavne osvedčené "najlepšie je odísť na vrchole" vyhol by sa úpadku z celkového dojmu. Nie nadarmo umierajú hviezde mladé.
Za zaschnutými krvavými fľakmi na podlahe, vybitými zubami a modrinami sa skrýva hlboké myšlienkové jadro. Fight Club nie je o bitkách, je o znovuzrodení, ktorému predchádza svojvoľná a úmyselná samodeštrukcia, vedúca k oslobodeniu od všetkého materiálneho a zbytočného.
Kniha sa číta s ľahkosťou. Dej, ktorý rozoberá starnutie a jeho následky - strata istoty, pocit, že je všetko nenávratne preč a tým pádom aj ich samotný súzvuk, ktorý spočíva v neodvratnej, no žiaľ Bohu chcenej smrti - je príjemne jednoduchý a úprimný. Bod, v ktorom kniha sklamáva je koniec, ktorý je naozaj podarený, avšak nesmierne predvídateľný.
