Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som žena zapálená pre umenie a kultúru, bez ktorých si nedokážem predstaviť svoje fungovanie na tomto svete. Sú mojou najväčšou slabosťou a zároveň aj najväčšou prednosťou :)
Moje odznaky
Moje aktivity
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Vaše aktivní zapojení se do poslední Knižní šifry si zaslouží odznak! A věříme, že nebude ani zdaleka poslední za účast v knižních soutěžích. Jen tak dál!
Hľadám slová a ešte stále, ako skladám tento komentár, neviem, čo presne napísať. Možno, že to bol môj tohtoročný najsilnejší čitateľský zážitok. Ale zhodnotiť knihu Malý život len takto, by bolo málo. Žalostne málo. Rozsiahly román Hanye Hanagihary je kniha o hrôzach malého chlapca, ale možno ešte viac kniha o tom, aké ťažké, často až nemožné, je umlčať démonov z minulosti. Ako sa po nás naťahujú, ako nás zväzujú a nechcú k nám pustiť denné svetlo. Je to kniha o priateľstve, po akom všetci túžime, o neschopnosti ho prijímať, o rôznych odtieňoch vzťahov, o intímnej blízkosti, o snoch a diaľkach. O veľkej bolesti a o prchavom šťastí, ktoré chceme mať ukotvené v sebe naveky. A aj napriek menším výhradám, je kniha Malý život silným emocionálnym zásahom, tak živým, až fyzicky prítomným. Ale pozor, na tento román si musíte vyhradiť čas, čítať ho intenzívne a sústredene, byť na neho pripravený. Nie je to jednoduché sústo. A čas budete potrebovať aj na jeho spracovanie a na premýšľanie o ňom.
Číst víc
Najlepší slovenský autor minulého roka podľa ankety kníhkupectva Martinus.sk prišiel s ďalšou atmosférickou žánrovou chuťovkou. Novinka Tma možno nie je rovnako desivá a znepokojujúca ako Strach, jej sila ale spočíva v manipulatívnej hre s psychikou človeka. Hlavná postava odchádza pár dní pred Vianocami na opustenú chatu v horách, kde sa chce vnútorne vyrovnať s odcudzením vo vzťahu a na chvíľu si oddýchnuť od manželských hádok. Avšak v tichom prostredí zasneženej prírody, dve hodiny pešo od civilizácie, po pár hodinách idylky nastáva nečakaný zvrat. Pokoj sa mení na nepokoj, a to čo nasleduje, je len zúfalá snaha udržať sa pri zmysloch a telo pri živote. Hoci sa prvá tretina knihy rozbieha trochu pomalšie a občas nudí výlevmi hlavnej postavy o nefunkčnosti manželstva a vlastnej neschopnosti problémy riešiť inak ako útekom, od druhej tretiny už ale nastupuje nefalšovaná úzkosť, beznádej a strata zdravého rozumu. Ako som načrtla v úvode, kniha nepracuje len s prvkami, ktoré majú v čitateľovi okamžite vyvolať pocit strachu. Skutočné mrazenie sa dostaví až v zničujúcom závere, kedy si uvedomíte, že za mnoho vecí si človek môže sám. V hraničnej situácii podlieha panike, nevidí cestu von a ničí sa zvnútra.
P.S. pobavili komentáre obhajujúce „kult iTelefónov“ :)
Toľko o tom všetci uznanlivo rozprávali, že som nakoniec neodolala, hoci detektívky primárne nečítam. Jaskynný muž bol ale naozaj super. Atmosferický dej bez zbytočne dlhých opisov. Kapitoly boli krátke, rýchlo a dynamicky sa v nich striedali dva nezávislé vyšetrovania, pri ktorých čitateľ podvedome tuší, že majú niečo spoločné, len ešte nevie čo. Čo môže byť zvláštne na mŕtvole muža nájdenej po štyroch mesiacoch vo vlastnom kresle pred televízorom, hlavne ak všetko naznačuje, že zomrel úplne prirodzenou smrťou? Aký má jeho smrť súvis s ďalšou mŕtvolou cudzinca nájdenou na stromčekovej plantáži? Prvé kúsky skladačky začnú do seba zapadať už pred polovicou knihy, celé pozadie prípadu a zainteresovanosť jednotlivých postáv však aj napriek rôznym teóriám budú odhalené naozaj až na konci. Záveru nechýba nečakaný zvrat, ale i napínavý zápas o život. No, asi si najbližšie prečítam Poľovné psy.
Číst víc
Dobrodružstvá kapitána Báthoryho je moja zatiaľ najobľúbenejšia Červenákova séria. Autor v nej uveriteľne mieša históriu, malú štipku mágie, autentické postavy a povedomé prostredie. Dej je nadupaný akciou a čitateľ sa nemá kedy nudiť. Na štvrtú časť, pred ktorou sa šuškalo, že Kornélius sa snáď konečne stretne so synom, som preto naozaj netrpezlivo čakala. Už samotný názov predpovedá, že Turci sú na krok od Uhorska. Dolné územia nad Ostrihomom už nekompromisne plienia a obyvateľstvo upadá buď do tureckej poroby, alebo nemilosrdne prichádza o majetky, hlavy a jazyky. Železný polmesiac opisuje rovnaké udalosti z dvoch rôznych strán. Krvavá bitka pri Parkáne je čitateľovi podaná z pohľadu veliteľa uhorskej družiny Forgáča, ku ktorému sa nechcene, pod hrozbou väzenia za dezerciu, pridáva Báthory so Stepanom, devou v „nesnázích“ a mladým ex-lúpežníkom. Nechýba však ani pohľad z tureckej strany (kde po boku svojho pána cestuje Čelebi) so sympatickými postavami, ktorým človek tak trochu praje úspech aj napriek tomu, že patria k nepriateľskému bezbožnému táboru. V čom je ale Železný polmesiac iný, ako prvé tri diely? Kornélius zostarol. Poznať to na jeho fyzickej kondícii, ale aj na nových životných postojoch. Do bojov sa už nevrhá hlava-nehlava. Býva obozretnejší a menej impulzívny než v mladosti. Stále je to ale veľký pán, za ktorého sa oplatí položiť vlastný život. Na svojej ceste stretáva osoby známe, ku ktorým ho viaže isté citové puto, ale aj dávnych nepriateľov, s ktorými je neradno sa zahrávať. Nieto im ešte prekaziť plány. Hradba západu bude epická!!!
Číst víc
Konečne sa na slovenskom knižnom trhu objavila kvalitná súčasná "žánrovka", ktorej sa darí udržiavať ťaživú atmosféru, a to na dôvažok rovno pod kopcami Veľkej Fatry, teda sakramentsky blízko. Horory obyčajne nečítam. Väčšinou sa im úspešne vyhýbam. Nepatrím medzi ľudí, ktorí sa radi boja. Z daného žánru som snáď čítala len Shinning od Kinga a potom si pre pokoj duše na dlhý čas povedala: "Stačilo strašenia!" Preto sa ani neodvážim pomyslieť na Kingovo To a podobné dusivé kúsky. Kniha Strach ma lákala skrze svoje slovenské reálie. Bola som zvedavá, ako dokáže napätie budovať domáci autor. Priznám sa, že boli chvíle, kedy mi tep stúpal do neželaných výšok a dlane javili známky potu. Človek sa neubráni pocitu, že za rohom ktosi číha a čaká na chvíľu zraniteľnosti. S postavami som súcitila a držala im prsty v situáciách, kedy čelili vlastnému strachu. Niekedy to však nie je ľahké. Najmä ak vo vás čosi nahlodáva vnútorný pokoj už takmer tridsať rokov a všetko smeruje k nezadržateľnému koncu. Kvalitný horor so všetkými duchárskymi a temnými motívmi, ktoré v závere korunuje posledná strana a dodáva knihu úplne nový význam.
Číst víc
Vždy, keď má vyjsť nový preklad Murakamiho kníh, teším sa ako malé dieťa. Samozrejme, nie všetky jeho diela sú úžasné a dokonalé. V mnohom sa Murakami opakuje a vykráda. No stačí, keď si spomeniem na môj prvý zážitok s Nórskym drevom, znepokojujúci Hon na ovcu, skvelého Kafku na pobreží, či pre mňa zatiaľ najlepšie 1Q84 a všetko ostatné je razom zabudnuté. S veľkými očakávaniami som preto pristupovala aj k osudom chudáka odstrčeného Cukuru Tazakiho. Príbeh má obrovský potenciál, super myšlienku a vedela by som si predstaviť, že by som pri otáčaní strán tŕpla napätím, čo príde ďalej. Avšak nestalo sa. Veľa dobrých ideí a príbehových línií zabil samotný preklad. Množstvo čechizmov, nespisovných slov, zle vystavané dialógy postáv, pri ktorých som občas mala pocit, že ich písal začínajúci spisovateľ. Situácie strácali zlým jazykom a štylizáciou čaro. Som síce sklamaná, ale aj napriek tomu sa už teším na ďalšiu knihu Slon mizne :)
Číst víc
Po sérii černokňažník je Zlato Arkony (alebo séria Čierny Rogan) pre mňa oveľa vyspelejšia. Mám pocit, že aj Rogan s Goryvladom sa charakterovo viac vyfarbili. Už to nie sú len kladní hrdinovia, ale aj bytosti omylné, s pochybnosťami, miestami zraniteľné a nerozhodné. Vidím v nich viac ľudskosi a tým pádom sú pre mňa obaja oveľa uveriteľnejší a stotožniteľnejší než predtým. Dej knihy je, ako inak, dramatický s rýchlym spádom. Za obeľ občas padol aj nejaký ten nechet :)
Číst víc
A čo by to bolo za hudobníka, keby svoju vášeň k tónom a rytmom nepretavil aj do zaujímavého literárneho dielka. Kniha Ja nič, ja muzikant je veľmi vtipným rozprávaním o malom červotočovi, ktorí síce nenachádza pochopenie a lásku u svojej rodiny, ale dáva mu ju práve hudba. K tej sa dostane náhodou, keď sa s rodinou usídlia vo vzácnom violončele, a potom už to ide hladko a miestami i celkom napínavo. Braňo nielenže oboznamuje deti s procesom vývoja osoby hudobníka (štúdium, koncerty, festival, nahrávacie štúdio, komponovanie, veľké hudobné telesá a podobne), spomína aj svoju domovskú skupinu, či jeden veľký slovenský festival, na ktorom ho vidno každý rok. Kniha je jednoducho jedena veľká exkurzia do sveta skutočného hudobníka a navyše veľmi vtipná :)
Číst víc
