Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak teda… Nehoda. Ľahká, svižná, taká tá kniha, čo si povieš „Ešte jedna kapitola“ a zrazu je 23:47, ty sedíš v pyžame so studeným čajom a máš prečítaných 200 strán. Binge-reading level: profesionál.
Ale úprimne? Ja doteraz neviem, či som čítala tri rôzne príbehy, jeden príbeh rozbitý na tri kusy, alebo tri príbehy, ktoré sa v tlačiarni omylom stretli a rozhodli sa vyjsť ako kolektívne dielo.
A potom je tu ten malý detail… Freida očividne fičí na „viac je viac“ filozofii. Tento rok jej vyšlo toľko kníh, že mám pocit, že keby som náhodou otvorila chladničku, nájdem tam ďalší thriller. Lenže keď sa ide takto na kvantitu, kvalita občas tak trošku… zakýva ručičkou a odíde na dovolenku.
Akože… bolo to fajn. Čítala som to za štyri hodiny, príbeh odsýpal rýchlosťou, akú by som si priala aj pri vybavovaní na úradoch. Nenudila som sa, to vôbec nie.
Ale úprimne, určite to patrí k tým slabším kúskom z jej tvorby. Stále to má ten typický „McFadden efekt“, ktorý ťa prinúti otáčať stránku za stránkou, len tentoraz to celé pôsobilo akosi… menej prepracovane. Nie katastrofa, len taký ten literárny „priemer dňa“.
Hoci sa často hovorí, že prvý diel tejto série je ten najlepší, mne osobne druhá časť sadla ešte viac. Už od začiatku ma vtiahla do deja a bavilo ma sledovať, ako sa príbeh rozvíja. Dejová línia bola síce v mnohých momentoch predvídateľná ale to som vnímala aj pri prvej knihe a úprimne, vôbec mi to neprekážalo. Namiesto hľadania prekvapení som sa nechala unášať samotným rozprávaním a jednoducho som si čítanie užívala.
McFadden má talent písať tak, že stránky doslova ubiehajú samé. Jej štýl je dynamický, plný krátkych kapitol, ktoré človeka nútia čítať ďalej a ďalej. Aj keď sa občas pristihnete pri tom, že niektoré rozhodnutia postáv nedávajú úplne logiku, kniha vás aj tak nepustí. V istom zmysle to k jej tvorbe patrí postavy sú miestami impulzívne, nerozvážne, ale práve to vytvára dramatické situácie a udržiava čitateľa v napätí.
Na knihe sa mi páčilo, že aj keď som mala pocit, že viem, kam príbeh smeruje, autorka mi to nikdy nenechala úplne jednoduché. Priebežne pridávala malé zvraty či detaily, ktoré spochybňovali moje domnienky. A to je presne to, čo na McFadden oceňujem dokáže si čitateľa viesť a hrať sa s jeho očakávaniami.
Druhý diel hodnotím ako napínavý, zábavný a čitateľsky návykový. A opäť sa potvrdilo, že u McFadden platí staré známe: nič nie je také, aké sa zdá.
Frida McFadden opäť priniesla psychologický triler, ktorý sa číta ľahko a rýchlo, no tentokrát na mňa nezapôsobil tak silno ako jej iné tituly.
Dej sa odvíja v známom prostredí „dokonalého“ domu s tajomstvami, kde nič nie je také, ako sa zdá. Zo začiatku som mala pocit, že smerovanie je jasné a dej trochu klišé, no postupne sa objavili zvraty, ktoré dokázali prekvapiť hoci niektoré z nich boli až pritiahnuté za vlasy.
Postavy sú vykreslené výrazne, ale nie vždy sympaticky. Nina pôsobí od prvých strán ako postava, ktorú je ťažké zniesť, Andrew je až nerealisticky bezchybný a Millie balansuje medzi zúfalstvom a naivitou. Ich rozhodnutia miestami vyvolávajú skôr neveriace krútenie hlavou než súcit.
Napriek tomu však kniha funguje ako oddychové čítanie. Ak hľadáte napätie, jednoduchý štýl a nečakané odhalenia, Pomocníčka vám ich poskytne. Ak však už máte za sebou viacero McFaddenových príbehov, tento vám môže pripadať slabší a menej originálny.
Dominik Dán opäť nesklamal ale tentokrát ani úplne nenadchol. Podaj prst sa číta rýchlo, ako keby ste si len išli sadnúť na chvíľku… a zrazu ste na konci knihy. Príbeh ide hladko, jazyk svižný, vyšetrovatelia tradične svojskí skrátka klasika, na akú sme zvyknutí.
Ale úprimne? Páchateľa by asi odhalil aj priemerný divák kriminálok po dvoch epizódach Kobry 11. Trochu chýbalo napätie, ktoré by držalo čitateľa v strehu až do poslednej stránky.
Na druhej strane, kniha nie je ani suchá ako policajná správa práve naopak, stále si drží ten typický dánovsky šmrnc. Takže ak čakáte krv, nejaké výsluchy a pár dobrých hlášok, nájdete ich. Ak čakáte literárne zemetrasenie tentokrát len slabšie chvenie.
Zhrnutie? Nie úplný trhák, ale ak vám chýba Dánovka do zbierky Podaj prst pokojne podajte… a nebudete ľutovať.
Knihu Naturalista som prečítala pomerne rýchlo je to ten typ príbehu, ktorý vás drží v napätí a núti otáčať stránku za stránkou. Prakticky celou knihou sa tiahne napätie a dramatickosť, pričom len jedna jediná scéna (a tým myslím doslova dva odseky) pôsobila inak než ako súčasť neustáleho thrillerového tempa.
Hoci to čítanie odsýpalo, často som mala pocit typu *čo sa to deje*, pretože niektoré zvraty boli na môj vkus až príliš pritiahnuté za vlasy alebo nedávali úplne zmysel.
Záver ma trochu sklamal pôsobil na mňa nedokončene, akoby autor niečo zabudol dopovedať alebo jednoducho nemal jasne premyslený koniec. Niečo tomu chýbalo :)
Knihu by som si druhýkrát pravdepodobne neprečítala, no napriek všetkému som rada, že som jej dala šancu.
Kniha V tieni Einsteina ma úplne pohltila. Je písaná pútavo, číta sa rýchlo a s ľahkosťou, no zároveň dokáže vyvolať širokú škálu emócií od obdivu cez frustráciu až po hnev.
Postava Einsteina vo mne zanechala zmiešané pocity (často som na neho mala poriadne nervy ), čo však len dokazuje, ako dobre sú postavy vykreslené. Príbeh núti zamyslieť sa nad vzťahmi, ambíciami a cenou, ktorú za úspech môžu platiť nielen géniovia, ale aj ľudia v ich blízkosti.
Ak hľadáte knihu, ktorá vás nielen zabaví, ale aj donúti precítiť celý príbeh na vlastnej koži, V tieni Einsteina je tou správnou voľbou. Rozhodne odporúčam!
Vražedkoje kniha, ktorá už na prvý pohľad zaujme svojím netradičným formátom. Obdivujem autorov za odvahu pustiť sa do niečoho tak originálneho knihu, ktorá nielenže zaujme obsahom, ale aj vizuálnym spracovaním. Ilustrácie sú nádherné a dodávajú príbehu ďalší rozmer, čo robí z čítania jedinečný zážitok.
Textom som "prechádzala" veľmi rýchlo, vďaka čomu sa kniha doslova „hltá.“ Napriek tomu som mala pri niektorých pasážach pocit, že mi chýba plynulejší prechod medzi časťami akoby niečo dôležité zostalo medzi riadkami. Pre niekoho, kto nepozná príbehy, na ktorých je kniha postavená, by to mohlo byť mätúce.
Ako fanúšička Vražedného psyché som si však tento kúsok užila. Je to príjemné a jedinečné doplnenie známeho sveta, ktoré ponúka nový pohľad a originálnu interpretáciu. Pre fanúšikov rozhodne odporúčam, no pre nováčikov by som radila najskôr spoznať základné príbehy
Jozef karika patrí k jedným z mojich naj autorov. Ani táto kniha nesklamala - jej názov úplne vystihuje pocity pri čítaní. Kniha sa vlastne čítala sama, veľmi pútavá, s VEĽMI zaujímavým rozuzlením. Určite odporúčam každému.
Dan Brown patrí medzi jedných z mojich TOP autorov a preto bola samozrejmosť si túto knihu prečítať. Pre mňa osobne bola práve táto najlepšia. Tak ako všetky "brownovky" je napísaná veľmi napínavo (napr. extrémne krátke kapitoly a detailné opisy). Určite odporúčam :)
