Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ďalšia na pohľad útla knižka z veľmi zaujímavej edície vydavateľstva Q111 ponúka nejeden podnet na zamyslenie. Svet nie je čierno-biely a názor na to, kto je hrdina a kto nie, si môže každý čitateľ utvoriť sám. Autorka spolu so svojou hlavnou hrdinkou násilie jednoznačne odmieta, no na druhej strane niektoré pohnútky k takýmto činom nie sú ani pre ňu úplne nepochopiteľné. Žiaľ, cesta späť už nevedie. Okrem tejto dejovej línie nahliadneme do minulosti hlavnej hrdinky, ktorá má - rovnako ako dom, v ktorom sa dráma odohráva - svoje temné zákutia a snáď najviac ju vystihuje prívlastok z názvu knihy. Výborné!
Tak začnem najskôr pozitívami: určite zaujala forma a možnosť sledovať príbeh z viacerých perspektív, aj nečakané rozuzlenie. Príbeh je napínavý a kým sa nedozviete, kto stojí za záhadným zmiznutím ženy z domu pri trati, asi ju z ruky nepustíte. Môj najväčší problém s touto knihou (na ktorú som sa, mimochodom, veľmi tešila) bol, že som si nevedela nájsť cestu k hlavnej hrdinke. Miestami mi šla vyslovene na nervy a hoci som jej v istých chvíľach držala palce, nedá sa povedať, žeby sa ma jej osud veľmi dotýkal - a to by sa jednoznačne mal. Preto u mňa len sklamané 3 hviezdičky.
Tento typ kníh nie je úplne moja šálka čaju, ale raz za čas - prečo nie. Samozrejme, že je tam aj ľúbostná zápletka, ale mňa skôr zaujal vcelku presvedčivý obraz dlhoročného priateľstva dvoch mladých žien, z ktorých jedna je neodolateľná kráska, ktorá si svojim zovňajškom vynahradzuje niektoré intelektuálne nedostatky, a druhá je inteligentná "popoluška" s nižším sebavedomím, stojaca večne v tieni tej prvej. Až raz sa karty obrátia... Pohodové čítanie písané pútavým štýlom, Jednoznačne nadpriemer v svojej kategórii.
Romantické romány práve nevyhľadávam, ale túto knižku som dostala a upútala ma už obálka (graficky najlepší počin na tomto poli zo všetkých, ktoré sa mi dostali do ruky za posledný rok - dva). A keď som si prečítala prvú vetu anotácie, vedela som, že by ma mohla zaujať :) Nemýlila som sa. Príbeh bol pútavý, netuctový, miestami vtipný, aj trochu sentimentálny, ale tomu sa asi v tomto žánri nedá úplne vyhnúť. Jediné, čo mi vadilo, bolo "dobre strážené tajomstvo", okolo ktorého chodila autorka ako okolo horúcej kaše, ale - žiaľ - dosť nešikovne a strnulo, takže jej okatá snaha nevyzradiť príliš, bola skôr otravná než tajomná. Ale to je moja jediná výhrada. Vcelku veľmi príjemné čítanie.
Mojím súkromným meradlom dobrej knihy je vytvoriť si citovú väzbu k postavám príbehu a schopnosť zvizualizovať si čítané natoľko, že mám pocit, akoby som skôr pozerala film než čítala knihu. Je ale niekoľko výnimočných kníh, pri ktorých je vizualizácia natoľko sugestíva, že vytvára pocit, akoby som sa ocitla priamo v mieste diania. A jednou z takých kníh je aj Príbeh Edgara Sawtella. Príbeh nemého chlapca a rodinnej psej farmy si ma získal na celej čiare. A priznávam bez hanby, že kráčať s Almondine po boku bol pre mňa neskutočný zážitok! Trochu som sa obávala, kedy nastúpia avizované dlhé opisy, ale kniha sa skončila a nič také som nepostrehla. Určite odporúčam.
Hneď moje prvé stretnutie s Johnom Irvingom dopadlo na výbornú. Román je pestrý, s niekoľkými vrstvami príbehov a emócii, niekedy šokujúci či absurdný, ale napriek všetkému sympatický po všetkých stránkach. Berryovcov si človek jednoducho zamiluje. Pre mňa veľký zážitok. (recenzia z 23.11.2008)
Príbeh z atraktívneho lekárskeho prostredia je celkom netradične zasadený do arktickej krajiny. Nechýba mu napätie, spletitosť osudov, rodinné i profesné drámy, ale hlavne - každým slovom z neho cítiť autorkin vrelý vzťah k nehostinnej krajine ľadu a snehu. Po Cite slečny Smilly pre sneh pre mňa druhá najlepšia "snežná" kniha. (recenzia z 19.2.2010)
Ďalší skvelý počin autora, ktorý si každou ďalšou knihou u mňa upevňuje post jedného z najlepších súčasných amerických autorov. Románu ani teraz nechýba napätie, a pod zdanlivou ľahkosťou sa i teraz skrýva hlbšia analýza rodinných vzťahov, generačných problémov i spoločenských predsudkov. Autor nenásilne preplieta minulosť s prítomnosťou, aby ich nakoniec spojil v prekvapivom - hoci úplne uveriteľnom - rozuzlení. Pre mňa nefalšovaný čitateľský zážitok. (recenzia z 19.2.2010)
Encyklopédia snehu je úplne výstižný názov dielka. Každý výraz, ktorý nejako súvisí so zimou resp. snehom je vyjadrený kratším či dlhším príbehom, skicou či definíciou. Niektoré sa navzájom prepletajú, iné sú akoby z celkom odlišného "súdka". Chvíľu potrvá, kým sa čitateľ ponorí do tejto zimnej ódy, ale stojí to za to a k záveru ho o.i. zavedie až do našej domoviny. (recenzia z 23.11.2008)
John Irving je jedným zo spisovateľov, ktorý vám svojim rozprávačským umením doslova prilepia knihu k rukám. Výnimkou nie sú ani Zásady muštárne, kde poetika veľmi nevtieravo dopĺňa autorov naturalizmus (alebo je to naopak?), čím vzniká čitateľsky nevšedný zážitok. Oproti vydarenej filmovej verzii je Homerov príbeh rozsiahlejší a trochu odlišný, no nemenej zaujímavý. Ešte týždne po dočítaní mi kniha zamestnávala myseľ, čo je - aspoň pre mňa - nesporný dôkaz jej výnimočnosti. (recenzia z 14.4.2008)
