Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Videli ste už niekedy, ako umelci maľujú portrét olejom na plátno? Začínajú hrubými ťahmi, približnými líniami, postupne vrstvia a pridávajú farebné odtiene, detaily a náčrt im pomaly, ale isto pod rukami ožíva a získava svoju reálnu podobu. Rovnako vykresľuje portrét Kathriny Peter Stamm, akurát to robí slovami. Z počiatočnej rýchlej skice postupným pridávaním čriepkov jej minulého i súčasného života vytvára reálnu postavu, ktorú si zamilujete - alebo možno nie - ale každopádne bude viac ako uveriteľná. So svojimi pochybeniami, rozhodnutiami, nádejami, túžbami, únikovými cestami, zdanlivými i ozajstnými priateľmi, rodinou... Rozsahom neveľká, ale o to príjemnejšia kniha o hľadaní kontúr v približnej krajine života.
Syn cirkusu nie je kniha, ktorú zhltnete na dve posedenia. Hoci hlavná dejová línia nepresahuje obdobie niekoľkých týždňov, vďaka početným spomienkovým návratom do minulosti, ktorým podliehajú všetky dôležitejšie postavy, je príbeh značne košatý. Ale u Irvinga nie je nič samoúčelné. Každá postava, spomienka, detail alebo príhoda má svoju rolu, i keď si na ňu niekedy musíme pár desiatok či stoviek strán počkať.
Román už irvingovsky tradične ponúka pestré defilé postáv – od hippiesákov, cez transvestitov, homosexuálov a prostitútky, až po hercov, trpaslíkov a cirkusových artistov. Čo nie je celkom typické, je prostredie (India, Bollywood), detektívna linka príbehu a komickosť – či už situačná alebo konverzačná, ktorá ma dokázala pravidelne rozosmiať. Napriek tomu nejde o komédiu. Román poukazuje na závažné témy akou je alkoholizmus, vykorisťovanie, chudoba, zneužívanie detí a hlavne neznášanlivosť spôsobená príslušnosťou k inej rase, spoločenskej triede, náboženstvu alebo sexuálnej orientácii. Ale predovšetkým ide o román o hľadaní samého seba, svojho miesta v živote, o pocite „večného cudzinca“, akým môžu trpieť prisťahovalci, ktorých nová domovina úplne neprijala, ale tej starej sa už stihli odcudziť.
Syn cirkusu nie je ľahkým čítaním pred spaním, ale kto sa nedá odradiť, bude bohato odmenený jedinečným čitateľským zážitkom. (A navyše si obohatí slovník: viete, kto sú hidžrovia a zénanovia? Alebo kto je párs, prozelyta či zélota? Čítajte a dozvieta sa :) )
I keď obdobie 2. svetovej vojny a časy bezprostredne po nej neprinášajú veľa pozitív, Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť je dôkazom, že sa predsa len nejaké nájdu. Napriek často neveselým udalostiam, ktoré neobišli žiadnu z postáv, knihe nevládne ťaživá atmosféra. Práve naopak. Pozitívna energia z nej priam sála. Hlavne vďaka postave neskrotnej, bojovnej, vynaliezavej a večne optimistickej Elizabeth, ktorú si zamilujete od prvej chvíle, ale aj ďalším členom spoločnosti, ktorých postupne vďaka ich listom a rozprávaniam spoznávame. A čím viac zo svojho života a charakteru odhaľujú, tým sú nám bližší. Kniha doslova dýcha ľudskosťou a hoci miestami zahmlí zrak, v konečnom dôsledku zanechá povznášajúci pocit a nádej, že ak skutočne existujú takí ľudia, akí nám robili spoločnosť na 260 stranách tejto knihy, nemusí byť ľudstvo ešte úplne stratené. Vrelo odporúčam!
Podľa mňa by malo byť výsadou umelca môcť vyjadriť svoj vlastný pohľad či interpretáciu, či už sa s ním divák/poslucháč/čitateľ stotožní alebo nie. Dobrý človek Ježiš a lotor Kristus ponúka takýto od všetkých zaužívaných stereotypov oslobodený pohľad na zrod kresťanskej viery. Pokiaľ máte aspoň trochu otvorenú myseľ a nevadí vám narúšanie dogiem, ponúka kniha - zvlášť v záverečnej časti - niekoľko výrazných podnetov na zamyslenie. Každá veľká postava príbehu - zbožňovaný, ale pochybnosťami sužovaný Ježiš, v tieni brata sa pohybujúci kronikár Kristus i tajomný anjel, ktorý sa každou stranou knihy vzďaľuje bytosti zvyčajne označovanej týmto pojmom - v sebe skrýva otázky i niektoré odpovede, ktoré - aspoň vo mne - zanechali veľmi silný dojem.
Knihy z edície Ženský prstoklad síce vyzerajú ako jednohubky, ale v skutočnosti od nich majú veľmi ďaleko. Aj Zátišie číslo 6 sa zameriava na neľahké témy vojny, moci, zodpovednosti, ideológie, svedomia, samoty a vyrovnávania sa s krivdami či neláskavou výchovou. Napriek tomu sa kniha číta veľmi dobre - hlavne vďaka hlavnej hrdinke a rozprávačke a jej vyjadrovacím prostriedkom, ktoré trochu odľahčujú vážnosť tém bez toho, aby ich bagatelizovali. Ak s obľubou polemizujete, alebo sa radi zamýšľate nad obsahom textu pred vami, kniha sa vám zrejme bude páčiť.
Sú knihy, ktoré majú za cieľ vyrozprávať príbeh a tie, ktoré chcú vykresliť obraz. Leto v Cold Spring Harbor patrí skôr k tým druhým. Veľmi vierohodne vytvára atmosféru 40-tych rokov 20. storočia v USA, až má človek pocit, že pri pohľade do zrkadla aj na sebe zbadá veľké "lokne" a kvetované šaty s golierikom :) A hoci charaktery postáv nerozoberá tak hĺbkovo ako Núdzový východ, stále ide o veľmi kvalitne podané osudové náhody a rozhodnutia, zmarené plány a kompromisy, hľadania únikových ciest a túžbu po láske videné z uhlov rôznych vekových kategórii. Kto má podobné témy rád, určite si príde na svoje.
Neviem, čím to je, ale tento román jednoducho nefunguje. Postavy nie sú zlé, sú trochu bizarné, ale u Jonassona ani iné byť nemôžu. Dej podáva sčasti trpký a sčasti až cynický obraz súčasnej spoločnosti, kde už sa ani na tých gangstrov nedá spoľahnúť - o vybraných predstaviteľoch cirkevnej obce ani nehovoriac. Hlavná myšlienka, že aj so zlými úmyslami sa občas podarí dobrý skutok, je tiež v poriadku, Vlastne, všetky ingrediencie, z ktorých je táto kniha namiešaná, sú presne podľa môjho gusta. Napriek tomu mi výsledok nechutil. Škoda.
Už prvý diel série o kocúrovi Winstonovi zaujal, hoci sa nevyhol niekoľkým hluchým miestam. Tie v druhom dieli úplne absentujú. A hoci dej je tentokrát bez nadprirodzených zvratov (ak teda za nadprirodzené nepovažujeme, že sa mačky medzi sebou rozprávajú, zakladajú spolky a kujú plány), o zábavu a nepretržitú pozornosť čitateľa je postarané od začiatku až do konca.
Kira sa usiluje získať hlavnú rolu v pripravovanom školskom muzikáli. Po tom, čo sa režisérskej stoličky ujme jej úhlavná nepriateľka, Kire ostane len miesto v zbore. Sklamanie ale čoskoro vystrieda vyšetrovateľský zápal, lebo vyjde najavo, že predstaviteľku hlavnej postavy niekto uniesol. A tak po unesenom dievčati a možnom páchateľovi začínajú pátrať hneď 2 neprekonateľné tímy: Kira a jej kamaráti a Winston a dvorové mačky. A keď sa do toho všetkého zapojí ešte aj ruská babuška, zločinci jednoducho nemajú šancu :) Napínavé, no predovšetkým zábavné čítanie pre malých aj veľkých.
Milujem pomaly plynúce knihy, ktoré preferujú prežitok pred strhujúcim dejom. A Ratolesť je jednou z nich. Citlivo vyrozprávaná cesta za sebapoznaním 22-ročného mladého muža, ktorého život ovplyvnilo hneď niekoľko náhodných udalostí. Ale ako hovorí jedna z postáv, "každá náhoda má svoj význam". A aj ony nemalou mierou prispejú k novému pohľadu na veci každodenné i nevšedné, ku ktorému nakoniec Lobbi dospeje.
Severskú beletriu mám rada aj preto, že sa nehrá na žiadne falošné idylky a väčšinou zatína priamo do živého.. pri tejto mi takmer neschádzal úsmev z tváre (i keď nie všetky nádeje sa nakoniec vyplnia). Veľmi príjemné čitateľské pohladenie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nezvyčajne skĺbený príbeh, na ktorý sa pozeráme očami stareckou demenciou postihnutej Maud. Maud často zabúda a má pocit, že sa k nej preto ostatní správajú ako k bláznivej starene, len so svojou priateľkou Elizabeth sa stále cíti byť plnohodnotným človekom. Preto keď táto nečakane zmizne, Maud sa zo všetkých svojich ubúdajúcich síl snaží zistiť, čo sa stalo. Zároveň to u nej spustí kolotoč spomienok na podobnú udalosť z jej rannej mladosti, keď za nevysvetliteľných okolností zmizla jej staršia sestra Sukey. To Maud hlboko poznačilo a ako sa jej choroba zhoršuje, tieto dva príbehy hľadania sa čoraz častejšie prelínajú.
Spisovateľke sa podarilo vykresliť zmätok, myšlienkové pochody a pocity hlavnej hrdinky tak vierohodne, až to bolo znepokojivé - zvlásť keď si človek uvedomí, že tak sám môže skončiť.Tiež poskytla pohľad z opačnej strany k mnohým prejavom starších ľudí, pri ktorých som neraz sama prevracala oči či zvyšovala hlas. Určite sa na ne odteraz budem pozerať s väčším pochopením. Hoci sa to možno z vyššie uvedeného nezdá, príbeh má spád a ani trochu nenudí. Rozhodne odporúčam.
