Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milovníčka dobrých kníh, a nielen pre dospelých. Literatúre sa venujem aj vo voľnom čase, vo forme prekladov detských kníh z nemčiny. Je to obrovská radosť!
fcb stránka: Zuzanine knihy
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Nádherná knižka, ktorú sme si so synom veľmi užili. Nedokázali sme prestať čítať. Poklad, ktorý treba bezpodmienečne mať v detskej knižnici.
Číst víc
Pre všetkých milovníkov koní. Kniha je určená pre deti od 6 rokov. Ručím vám za to, že sa nebudete nudiť. Napínavý dej, zaujímavý príbeh...
Niekoľko slov o autorke: Anna Benzingová pracuje už vyše 25 rokov v televízii ako režisérka a scénaristka. Zbožňuje kone a práve jej kôň Azuro sa stal námetom pre jej audioknihy, ktoré neskôr vyšli aj v knižnej podobe. Azura prirovnáva /vďaka jeho neutíchajúcej zvedavosti a objavnej povahe/ k detektívovi typu Sherlock Holmes.
A môj pocit po prvom prečítaní knihy? Knižka sa výborne číta, má skvelý spád, čitateľa neustále udržiava v napätí. Je vidieť, že autorka koňom naozaj rozumie a dokáže verne vykresliť zvieracie povahy, no nezaostáva ani v popise pováh ľudí. Je to vyvážená, milá knižka vhodná nielen pre milovníčky koní, ale so svojou zaujímavou a priam detektívnou zápletkou môže osloviť aj chlapcov.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Vaše členství ve Čtenářském klubu Martinus.cz si zaslouží odznak! Máme radost, že s námi čtete skvělé knihy a dělíte se s dalšími knihomoly o své názory. Jelikož jednou číst je lepší než stokrát slyšet ;-)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túžili ste niekedy po priateľovi, prítulnom roztomilom zvieratku, ktorý by vás mal rád bez výhrad? No a čo ak by to bolo dokonca zvieratko, ktoré pomáha a lieči? Nečudujem sa, že práve mačky sa stávajú obľúbeným knižným námetom.
Fínska spisovateľka Tuula Pere vstupuje na slovenský knižný trh s novinkou “Liečimačka Malvína”. Autorka napísala vyše 30 kníh pre deti, ktorých hlavnými hrdinami sú zväčša zvieratá.
V tejto knihe si môžete prečítať príbeh o mačke Malvíne, ktorá má výnimočné schopnosti. Jej vrodená empatia, intuícia a liečivá energia dokáže robiť zázraky: sňať z človeka bolesť, pomáha mu prekonať pocit osamotenia, sklamanie, napomáha schopnosti prejaviť city. A hoci sú mačky nezávislé tvory, vôbec nie sú sebecké.
Malvína pomáha nielen “svojim domácim”, s ktorými žije, ale aj zvieratkám. Zvesť o jej schopnostiach sa rozniesla lesom a na návštevu prichádzajú so žiadosťou o pomoc zvieratká zblízka i zďaleka. Jedného večera v mrazivej zime príde prosiť o pomoc utrápená a vyčerpaná zajačica.
Hoci sa Malvíne z teplučkého domova do fujavice veľmi nechce, /veď napokon, mačky robia len to, čo samé chcú/ nakoniec sa nechá prehovoriť a s obetavou mamkou-zajačicou sa vyberie - i keď nie po vlastných - za chorým zajačikom. No po ceste na obe zvieratká číha nebezpečenstvo. Podarí sa im zachrániť si vlastnú kožu a doraziť k malému pacientovi včas?
Príbeh je príbehom o vzájomnej pomoci, materinskej láske, o sebaprekonávaní a o boji s vlastnými obavami a strachom. Ukazuje, ako čeliť strachu, ako vôbec rozpoznať naše strachy a prekonať ich- tu sa zhmotňuje v podobe vlka, ale liečimačkina vnútorná sila sa ukáže byť väčšia ako jej strach (možno to odjakživa vedela, len na to zabudla, lebo nevykročila zo svojej komfortnej zóny a v tom momente si na to spomenie, a práve touto silou sa jej podarí odohnať vlka). Kniha je aj o priateľstve a čistom nezištnom cite. Sprostredkúva deťom hodnoty, ktoré nie sú merateľné zrakom, či hmatom.
Autorka si tento príbeh aj sama ilustrovala, čo je veľmi milé, nakoľko pracovala v úplne odlišnej sfére. Myslím, že ilustrácie sú celkom vydarené a vhodne dopĺňajú text. Teplé farby podčiarkujú atmosféru domova a jeho bezpečia, chladné farby naproti tomu zobrazujú svet tam vonku - ako plný chladu, nástrah a neistoty. No vždy zvíťazí to “ľudské”, pretože my všetci dokážeme svojim prístupom ovplyvňovať veci okolo seba, i keď len malým, na pohľad zanedbateľným skutkom. Skutkom, presahujúcim seba samého, takým, čo rozjasní deň aj ostatným navôkol. A aj keď nečakáme odplatu, aj tak istú odmenu dostávame: dobrý pocit a spokojnosť, že sme dokázali vykročiť zo svojej škrupiny a nezištne pomohli tým, ktorí to potrebujú. Verím, že liečimačka drieme v každom z nás. Nebojme sa ju niekedy pustiť von, na prechádzku?
Mladá autorka a ilustrátorka Nikola Aronová vstupuje na slovenský knižný trh so svojou prvotinou Posledný dar zvuku. Jej autorská kniha je vlastne jej bakalárskou prácou na Západočeskej univerzite v Plzni, na fakulte designu a umenia, kde študovala výtvarný odbor. Autorka, ako sama uvádza, rozmýšľala nad viacerými námetmi pre svoju záverečnú prácu. Nakoniec sa rozhodla pre detskú knihu, a urobila dobre.
V úvodnej časti načrtáva „svoju kozmologickú predstavu“ o počiatku sveta. Do stredobodu kladie Zvuk a Hluk, ktoré pre ňu osobne v živote zohrávajú dôležitú úlohu. Autorka zbožňuje prírodu, hory a venuje sa horolezectvu. Oproti ruchu mesta kladie do protikladu pokoj hôr, z ktorého čerpá silu a energiu. Do textu sa jej pekne podarilo pretaviť svoje vnímanie okolitého sveta a čitateľom ponúka pozastavenie sa a uvedomenie si, čo všetko človek môže získať, ak sa ponorí do zvukov prírody. V dnešnej modernej pretechnizovanej spoločnosti načrtáva nutnosť návratu k počiatkom, k prirodzeným zvukom, ktoré majú ďaleko od každodenného ruchu, hrmotu a lomozu. Nabáda čitateľa, aby vypol a zresetoval v lone prírody.
Autorka sa zjavne drží Exupéryho slov: „Dobré vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné“.
Táto sympatická knižka ma očarila, autorka pomerne na malom úseku ponúka posolstvo. Menšie deti, ktoré budú čítať knižku spolu s rodičmi, sa môžu s nimi do sýtosti rozprávať o rôznych zvukoch. Možno samy povedia, aké zvuky sú im príjemné, aké nie, a či sa im páči zvuk veľkomesta, alebo naopak- zvuk dediny, domácich zvierat, hôr, žblnkotajúceho potôčika...
Ilustrácie vhodne dopĺňajú vypovedané, nepôsobia rušivo a dokonca dobrý pozorovateľ v nich môže spoznať známe plzenské budovy.
Táto kniha môže byť rovnako prínosom pre deti, ako i pre dospelých. Veď všetci občas hľadáme ticho a pokoj mimo hlučného mesta. A tento odkaz sa stáva čím ďalej, tým nástojčivejším. V dobe, keď nás prevalcovali digitálne technológie ako mobily, tablety, počítače. Hoci si myslíme, že nám slúžia, úspešne si nás zotročujú. A preto siahnime s deťmi po knižke, možno práve aj tejto, aby sme si s spolu s nimi ukázali, že niet nad komunikáciu medzi štyrmi očami, na hranie sa vonku s kamarátmi a na spoločné zážitky na výletoch, v prírode.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V hamburskom prístave to žije: o miesto na život sa tu delia potulné mačky spolu s čajkami, pelikánmi a inými živočíchmi. No treba sa mať na pozore! Malé mača sa môže ľahko stať korisťou pelikána. A presne tak sa začína aj Zorbovo dobrodružstvo. Len-len že vyviazne bez ujmy na zdraví z nenásytného zobáka operenca a za svoj život vďačí jednému chlapcovi. Od toho dňa si kocúr Zorba spokojne nažíva v byte a je oňho dobre postarané. Až natoľko, že sa z neho stal veľký mocný, dobre, povedzme to bez okolkov - tučný kocúr. Keď rodina odchádza na prázdniny, Zorba je pánom domu. A to ešte netuší, čo ho čaká.
Prístav však, žiaľ, prináša aj iné nástrahy: znečistenie vody v podobe ropných škvŕn na hladine. Jedného dňa si úbohá čajka namočí krídla v tejto čiernej lepiacej tekutine prinášajúcej smrť. S vypätím všetkých síl doletí na balkón, aby s očakávaním vlastného konca, zniesla z posledných síl vajíčko. Zorba jej sľúbi, že sa oň postará, že ho nezje a keď príde čas, naučí mláďatko lietať. Už prvé dve úlohy sú ťažké, no ako sa kocúr popasuje s tou najťažšou úlohou?
Príbeh o čajke a kocúrovi si získal vo svete mnoho priaznivcov, dokonca podľa neho natočili animovaný film. Na pozadí deja sa odohráva silný príbeh priateľstva, dôvery i viery v seba samého, spolupatričnosti a vzájomnej pomoci – i keď medzi odlišnými bytosťami, ktoré navonok nemajú nič spoločné. No zachádza aj ďalej, pred oči nám kladie obraz bezohľadného správania sa voči prírode, voči všetkému živému okolo nás.
Príbeh sa každého dotkne a nebude ho vedieť dostať z hlavy, tak ako sa to stalo aj mne. Kniha o čajke a kocúrovi je jednou z najlepších kníh, aké sa mi v poslednom období dostali do rúk. Zážitok z knihy umocnili úžasné ilustrácie mladej litovskej ilustrátorky Liny D?dait? a rozsah i obsah textu dal zase vyniknúť výbornej prekladateľke, Kataríne Zubáckej.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Medveď je v lese nový, preto si hľadá príbytok. Má plné ruky práce, jaskyňu si najprv musí zútulniť. Upratuje, zametá, drhne, zhrabáva lístie a zabudne sa uložiť na zimný spánok. Nevadí, vždy túžil zažiť vianoce. Verí, že ich nebude oslavovať sám, pozve si aj hostí.
Zvieratká však medveďa nepoznajú a majú z neho strach. Hrozí, že medveď zostane počas sviatkov úplne sám…
Našťastie, každá rozprávka má dobrý koniec. Z jaskyne sa v závere ozýva šťastný smiech.
Pri čítaní knižky sa moja staršia dcéra rozcítila, a zároveň pociťovala spravodlivý hnev. Bola nahnevaná, že medveď nedostal od lesných zvieratiek šancu. Že si urobili o ňom obraz skôr, než ho spoznali.
Táto knižka nám dala možnosť uvedomiť si, že takéto situácie zažívame aj v bežnom živote. Je fajn, keď dieťa samé príde na to, že to nie je správne. Navyše si to máme šancu uvedomiť cez tento milý vianočný príbeh. Páčili sa nám aj bohaté ilustrácie prírody. Dieťa môže obzerať, všímať si detaily, zatiaľ čo rodič číta príbeh.
Určite odporúčame. Knižku som sa snažila odložiť mladšiemu synovi až pod stromček, nevyšlo. Takže si ju ideme prečítať. Aj vám želáme príjemné čítanie:-)
Viete, kde je vesmír? A pozorovali ste už niekedy s deťmi hviezdy? Alebo sa ešte len chystáte? Rozprávali ste sa s nimi o nekonečnej hviezdnej oblohe?
Ak áno, tak si s nimi prečítajte túto knihu! A kde je vesmír podľa Ulfa Starka, či jeho detského hrdinu? Nuž, je to celkom pekný kus cesty, za bránkou treba odbočiť doprava, potom rovno, až kým sa neobjaví odbočka doľava... A keď sa nakoniec dostanete mimo svetiel pouličných lámp, ste na správnom mieste. Zahľaďte sa... (Možno zbadáte na kameni vesmírneho slimáka, či steblo trávy tancujúce vo vesmírnom vetre.)
Och, pardon... uprite zrak hore, na oblohu. Našli ste ho?
Vaša cesta môže byť presne taká istá alebo aj iná. Hlavne, že pritom budete mať zábavu. Dieťa a rodič, rodič a dieťa. Zmysluplné trávenie spoločného času, v rozhovore, s hlavou v oblakoch. Zábava zaručená!
Teraz už odbočím k mojej asociácii, ktorá mi prebleskla hlavou pri čítaní tohto príbehu. Na literatúre mám okrem iného rada aj to, že si jej obsah všelijako interpretujeme, čo človek, to iná asociácia:
Jedna legenda hovorí o gréckom učencovi, Thálesovi z Milétu, že stále kráčal s hlavou upriamenou na oblohu a nikdy sa nepozeral pod nohy. Koniec koncov, jeho pozorovania boli prospešné pre celé ľudstvo. Vraj si však od svojich súčasníkov vyslúžil veľa posmechu, považovali ho za bláznivého rojka. No a jedna takáto prechádzka skončila naozajstným fiaskom. Teda vraj, ťažko povedať, či sa to skutočne stalo. Totiž, pohľad upretý na hviezdy, kráča, kráča... a zrazu spadne... do stoky.
A ako skončia hrdinovia knižky? To by ste chceli vedieť, že? Neprezradím, na rade ste tentoraz vy. Preto chyťte najbližšie dieťa (najlepšie bude, ak to bude to vaše, prípadne neter či synovec, vnuk, či vnučka, posaďte ho vedľa seba a čítajte nahlas) Pretože...
...vo vesmíre môže byť pekne i veselo. A keď sa k vtipnému textu oceňovaného švédskeho autora Ulfa Starka pridružia veľkorysé ilustrácie nemenej známej Evy Eriksson, nositeľky Ceny Astrid Lindgrenovej (známej zo seriálu Môj šťastný život od vydavateľstva Verbarium), o zábavu máte postarané.
Kniha je určená pre deti od piatich rokov, pod veľkoplošnými obrázkami nájdete na každej strane pár riadkov textu. Je úžasné, že na pomerne malej „ploche“ autor dokázal vypovedať príbeh, ktorý je vtipný, zábavný i poučný zároveň. Ako o autorovi uvádza v knihe vydavateľstvo: „V jeho tvorbe sa striedajú neuveriteľne vážne i vtipné, obyčajné i impresívne témy, a to všetko s radostným nedostatkom rešpektu.“
A ja už len dodám, že ten radostný nedostatok rešpektu si ma naozaj získal. A za to vďačíme aj prekladateľovi knižky Jozefovi Zelizňákovi, Pánovi prekladateľovi, ku ktorému vzhliadam aj ja, rovnako ako chlapec z príbehu k hviezdnatému nebu.
„Na hrade Sovia skala žilo od pradávnych čias malé strašidlo. Bolo to jedno z tých neškodných malých nočných strašidiel, čo nikomu neublížia, iba ak hnevajú.”
Po Strašidielku som pokukovala mnoho rokov, priam som ho hltala v nemčine a hovorila som si, o čo všetko sú naši malí čitatelia ukrátení… Iskierka nádeje svitla, keď vydavateľstvo Verbarium urobilo reedíciu Malej bosorky. Dúfala som, že raz uzrú svetlo sveta ja ďalšie diela od tohto svetoznámeho autora.
Malé strašidlo je nádherná kniha plná poetiky, je to klasika nemeckej detskej literatúry, na ktorej odrástlo už mnoho generácií. Pozornosť si zaslúžia aj ďalšie autorove diela a pevne verím, že tieto preklady vydláždia cestu aj ďalším skvostom, ktoré by rozhodne u nás nemali chýbať: Vodníčkove dobrodružstvá, Pikulík a Chlpčo (upresním, že na našom trhu sa už tieto dve spomínané detské knihy mihli v roku 1969 a v roku 1989, vydavateľstvo Mladé letá), Lúpežník Hotzenplotz, Krabat, alebo ak chcete Čarodejníkov učeň, ktorý sa dostal aj na filmové plátna.
Strašidielko žije na povale hradu Sovia skala. Cez deň spáva v ťažkej, železom kovanej truhle z dubového dreva a v noci, keď radničné hodiny odbijú polnoc, sa prebúdza. Pri sebe nosí zväzok trinástich kľúčov. Stačí mu nimi zamávať a už sa pred ním otvárajú všetky dvere. Má priateľa, starého skúseného a múdreho výra Mira, ktorý mu už neraz dobre poradil. A tak keď malé strašidlo vysloví svoje vrúcne želanie, pozrieť sa na svet aspoň raz za bieleho dňa, odhovára ho. Dopredu vie, čo by to mohlo spôsobiť. No strašidielkova túžba je taká silná, že tomu všetko podriadi. S následkami sa bude ešte dlho vyrovnávať…
Kniha je určená pre čitateľov od 6 rokov, ale verím, že bude lahôdkou aj pre staršie deti, ktoré ocenia vtipné situácie, do ktorých sa strašidielko sebevlastnou zvedavosťou dostáva.
Pre mňa je táto kniha opäť neodmysliteľnou súčasťou našej detskej knižnice.
