Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pán Follett je pre mňa uz dlhé roky zárukou pútavého čítania, ktoré si vždy užijem. Nebolo to inak ani pri jeho najnovšej knihe, Oko ihly, kde skĺbil napínavé naháňanie špióna, chladnokrvné vraždy a malú štipku romantiky.
Agent, ktorého poznajú iba pod menom Ihla, je nemecký špión, ktorý si získal dôveru samotného Hitlera. Jeho úspech spočíva v tom, že s obeťami nemá ani najmenšie zľutovanie a nikto nepozná jeho tvár. Vďaka tomu sa roky úspešne skrýva pred nepriateľom. Teraz má odhaliť obrovskú kamufláž, ktorá môže zmeniť výsledok vojny. Ide doslova o minúty, aby sa včas dostal domov a predložil svojmu nadriadenému dôkazy. Zhodou okolností sa však ocitne na ostrove iba s mužom na invalidnom vozíku, pastierom, ženou a malým chlapčekom. Zúfalstvo ho môže doviesť k radikálnym činom a každému tak pôjde o život.
Autorov rozprávačský talent ma do knihy vtiahol hneď od začiatku. Vynikajúco a bez siahodlhých opisov dokáže zachytiť prostredie aj postavy tak, že nemám najmenší problém si ich predstaviť. Príbeh postupne gradoval a to najlepšie si nechal na koniec. Bola som veľmi zvedavá, čo pre postavy nakoniec vymyslel a priznám sa, že to pre mňa zakončil asi najlepšie ako mohol. Knihu rozhodne odporúčam každému, kto má rád špionážne príbehy plné napätia, nečakaných zvratov a uveriteľných postáv.
Jewel je malé mestečko, akých by ste po Amerike našli tisíce. Každý pozná každého a nič sa v ňom dlho neutají, všetko je skôr verejným tajomstvom. Smrť Jimmyho Quinna ľudí prekvapí, avšak nezarmúti. Bol možno najbohatším mužov v okrese, medzi obľúbených však nepatril. Jeho smrť namiesto smútku vyvolá množstvo otázok - bola to samovražda alebo Jimmy niekoho nahneval natoľko, že sa rozhodol pomstiť mu smrťou? Hlavným podozrivým sa v očiach obyvateľov okamžite stane Jimmyho podriadený, Noah. Síce bez dôkazov, stačí, že je indián. Predsudky v malom mestečku pracujú vo veľkom a šerifa Brodyho bude stáť veľa síl, aby odhalil pravdu a zabránil ďalšej tragédii.
Toto bol jeden famózny detektívny román, ktorý ma bavil od začiatku do konca. Zbožňujem príbehy z malých miest, postavy majú medzi sebou jedinečnú dynamiku vďaka tomu, že sa, chtiac nechtiac, dokonale poznajú. Úmrtie bohatého statkára spustí nezadržateľnú lavínu udalostí, ktorá zasiahne mnohých z mestečka. Budeme svedkom tajných mileneckých šarvátok, nenávistného rasizmu aj odhalenia desivej rodinnej minulosti. Mnohí budú musieť čeliť svojim démonom a pár chlapcov zase príliš rýchlo dospieť. Obyvateľov mestečka som spoznala z viacerých strán a niektorých som si stihla nesmierne obľúbiť. Aj za nepriaznivých okolností totiž mali srdce na správnom mieste a vedeli sa postaviť za to, čomu verili.
Za mňa ozaj veľké odporúčanie, kniha mala naozaj všetko, čo od pútavého aj napínavého čítania čakám.
Tak ľahké je odsúdiť niekoho na základe jednej fotky. Urobiť si o ňom obrázok len kvôli jednemu činu a zaškatuľkovať ho na celý život. Na vlastnej koži to zažili tri úžasné ženy jedného rodu - Mizza, Astrid a Blythe. Mizza, ktorú si svet pamätá len ako múzu Christiana Diora. To, že sama bola veľmi nadaná návrharka, pracovala od svitu do mrku a vo vojne takmer obetovala svoj život, to si nepamätá nikto. Jej dcéru Astrid postretol rovnaký osud, vďaka jednej fotke sa stane opäť len múzou, závislou na drogách, aj keď sa ich nikdy ani nedotkla. Blythe si nesie ich bremeno od narodenia, zdedila neskutočné nadanie, ale ako žena a matka sa v módnom priemysle presadzuje ťažko. Podarí sa jej vystúpiť z ich tieňa, dokázať ostatným a najmä sebe samej, že dokáže všetko, čo si zaumieni?
Natasha Lesterová je vždy zárukou vynikajúceho čítania a ani pri tejto knihe nesklamala. Opäť som dostala emotívny, inšpiratívny, smutný a nakoniec aj veľmi pekný príbeh. Minulosť sa prelínala s prítomnosťou a mala som tak možnosť spoznať všetky tri ženy rovnako. Sledovať ich cestu ma veľmi bavilo, častokrát som až tŕpla kvôli tomu ako často bol k nim svet nespravodlivý. Ich nepopierateľný talent ostal zatienený klebetami a zlomyselnosťou. Je priam desivé ako ľahko si ľudia urobia o niekom mienku len na základe jednej fotky, či nadpisu v novinách. Ako ľahko sa niekomu na základe jednej poznámky môže zničiť život.
Autorka načrtla aj do hlbokých vôd rovnoprávnosti mužov a žien. Podala to neskutočne pútavo a nútila ma celý čas rozmýšľať nad tým, kedy sa konečne dopracujeme k tomu, aby žena nemusela drieť kvôli tomu, čo muž dostane lusknutím prsta. Odporúčam prečítať aj doslov od autorky, v ktorom vysvetlovala, kým a čím sa pri písaní inšpirovala.
4,5*
Zamotané vinice boli presne ten druh romantickej oddychovky, ktorú som práve potrebovala. Prečítané za jedno dopoludnie - autorka píše príjemne pútavo, navyše ma veľmi zaujímal osud postáv.
V príbehu sledujeme dve dejové linky. V tej zo súčasnosti sa dozvieme o Fione, ktorá sa vydáva do Talianska na pohreb svojho skutočného otca. Ktorého nikdy nestretla. Bude mať možnosť spoznať svoju pokrvnú rodinu a čarovné vinárstvo, kde jej mama prežila momenty najväčšieho šťastia, ale aj smútku. Fiona sa konečne dozvie pravdu o minulosti, ktorú jej celý život tajili. A vlastne tak aspoň vďaka spomienkam a listom spoznať mamu, otca a ich spoločný príbeh lásky, o akom doteraz čítala len v rozprávkach.
Keď som sa do knihy púšťala, nečakala som, že sa mi bude až tak páčiť. Vďaka striedaniu postáv v rozprávaní som sa ponorila do minulosti, ktorá bola rovnako bolestná ako pekná. Postavy som si takmer hneď obľúbila, teda okrem dvoch sebeckých pánov, ktorí to však celé pekne okorenili. Predsa len by to bol až príliš ideálny príbeh bez nejakého toho mierneho záporáka. A to prostredie viníc bolo dokonalé! Naozaj odporúčam každej romantickej duši, ktorú bavia príbehy lásky s prekážkami, neľahké osudy, odkrývanie rodinnej histórie a v neposlednom rade, malebné Taliansko s nekonečnými vinicami a toľkými zmienkami o víne, že ho pomaly budete cítiť na jazyku.
“Všetci klamú”.
Dve slová, niekoľkokrát spomenuté v knihe, pritom také výstižné. Kľudne by to mohlo byť sloganom tohto titulu. Pretože keď sa raz začítate, zistíte, že nikomu sa nedá veriť a všetko, čo sa dozviete, nie je tak úplne pravdivé. Zmiznutie malej, len šesťročnej, Faye roztočí bláznivý a nesmierne napínavý kolotoč udalostí, ktoré budú mať silný dopad na skupinu dlhoročných kamarátov. Ľudí, ktorí sa poznajú ako svoje topánky, ale pritom nemajú problém klamať si priamo do očí. Ešte viac to zasiahne rodičov, Sivu a Aarona, ktorí sami majú tajomstvá. Nielen pred ostatnými, ale aj pred sebou samými. A Siva počas najhoršej nočnej mory každého rodiča zistí, že svojho milovaného muža možno vôbec nepozná.
Nikto nič nevidel je page turner ako vyšitý. Autorka rýchlo strieda medzi aktuálnymi udalosťami a tým, čo im predchádzalo. Síce tak vysvetluje súvislosti, ale zároveň zaručí, že jednoducho budete musieť čítať ďalej, keďže kapitola vždy skončí v tej správnej, ale pritom najnevhodnejšej chvíli. Zo začiatku ma to veľmi bavilo, ku koncu však aj trochu otravovalo, že som musela rýchlo preletieť pár stránok, aby som sa dozvedela ďalší dej. Postáv bolo viac, ale myslím, že to vôbec nevadilo, keďže o každej som sa dozvedela tak akurát. Ak hľadáte knihu, ktorú jednoducho budete musieť prečítať na posedenie, tak Nikto nič nevidel rozhodne odporúčam. Je plná zvratov, nečakaných situácií a zaujímavých rozuzlení.
Od Colleen som už pár kníh čítala, vždy to však bola romantika spojená s ťažšou spoločenskou témou. Štýlovo sa mi jej tvorba veľmi páči, preto som rada siahla aj po trochu žánrovo odlišnej knihe. A že to bola jazda!
Autorka už od začiatku navnadila čitateľa s tým, že sa bude diať niečo prinajmenšom zvláštne. Pochmúrny dom, nedávne tragické úmrtia a myseľ spisovateľky Verity, ktorú môžeme spoznať len vďaka jej myšlienkam. Ktoré sú rozhodne temné. Celý čas mi behal mráz po chrbte kvôli myšlienkovým pochodom psychopatky, ktorá vie byť posadnutá niekým iným rovnako ako milovať samu seba. Zároveň som tak trochu neverila všetkému, čo som prečítala, lebo stále som mala pocit, že autorka chce naschvál zavádzať. Koniec nebol až takým prekvapením a zároveň ma tak trochu rozčaroval. Lebo teraz vlastne neviem, čo teda bola pravda a čo nie.
V každom prípade to bolo napínave čítanie, plné zvratov, stále som musela čítať ďalej. Len Lowen mi svojou zadubenosťou trochu liezla na nervy, občas sa mi zdalo ako koeby vôbec nerozmýšľala.
Aj vy ste niekedy pri vynikajúco hodnotených knihách skeptický? Ja rozhodne som, už sa mi totiž neraz stalo, že som podľahla všeobecnému nadšeniu a potom bola pre mňa kniha nanajvýš priemerná. Rozčarované ma zaujali hneď na prvý pohľad a pri hodnotení na Goodreads 4,51* som bola viac než zvedavá.
Po dočítaní musím povedať, že úplne chápem všetky pozitívne recenzie. Prečítané za jeden deň a ja som fakt nadšená. Bola to dokonalá kombinácia odhaľovania minulosti, vývoja zložitých vzťahov, rodinnej drámy. A k tomu stará vražda, ktorá je plná nejasností. Aby ste si nemysleli, nie je to žiadne krimi. Naprv spoznáme Fanny a jej nevlastnú dcéru Lilou. Povedať, že je ich vzťah turbulentný by bolo asi slabé vyjadrenie. Teraz však spolu vyrazia na cestu do rodného mesta Fanny, kde okrem pohrebu matky má napísať článok o starom prípade vraždy. Síce bol tento prípad vyšetrený, aj bol za neho niekto odsúdený, keď sa však na ňho pozrú bližšie, zistia, že mnoho vecí nesedí. Fanny sa ponorí do minulosti svojej sestry Angélique, jej kamarátok a spoznáva ohromnú silu priateľstva.
Ozaj výborné čítanie. Striedanie minulosti s prítomnosťou dodávalo napätie a ja som bola nesmierne zvedavá na ďalší vývoj udalostí. Autorka otvorila mnoho zložitých tém - šikana, zanedbávanie zo strany rodiča, psychické a fyzické týranie, či znásilnenie. Bolo neuveriteľné, aj keď bohužiaľ priveľmi realistické, ako ľahko ľudia zatvárali oči pred tým zlým, čo sa okolo nich dialo. Aj napriek tomu to však nebol ťaživý príbeh, z ktorého by mi bolo smutno. Pretože silné puto priateľstva a láska medzi sestrami mi ukázala, že aj v najhorších časoch existuje aspoň malá nádej na krajší život.
Lucinda Rileyová je známa svojimi fenomenálnymi historickými románmi, v ktorých ma vie vždy zaujať najmä odhaľovaním tajomstiev a temnej minulosti, výbojom vzťahov medzi postavami a v neposlednom rade lákavým prostredím. Nebolo to inak ani pri Ľúbostnom liste, avšak tu autorka načrela aj do ďalšieho žánru, a tým je detektívka/triler. A musím povedať, bola to skvelá kombinácia!
Vlastne to začalo presne tak, ako som u autorky zvyknutá. Objavil sa záhadný ľúbostný list, ktorý novinárku Joannu donúti pátrať po tajomnej minulosti autorky. Avšak to, aký veľký vplyv bude mať list na život Joanny a mnohých z jej okolia, nečakala ani v najhorších snoch. Nemôže veriť nikomu, odhaľuje totiž jedno z najlepšie strážených tajomstiev, ktoré sa v žiadnom prípade nemôže dostať na verejnosť. Do toho sa zoznámi s novým mužom, ktorý jej popletie hlavu, jej kariéra visí na vlásku a MI5 urobí všetko pre to, aby jej pátranie zmarila. Aj keby to niekoho stálo život.
Lucinda je moja go to autorka, milujem ako píše a kľudne by som si od nej prečítala aj návod na použitie šampónu. Musím sa však priznať, že tu mi tá krimi zápletka až tak veľmi nesadla. Stále som sa nevedela vžiť do toho, že by to tajomstvo bolo až také vážne a omnoho viac som prežívala vzťahy postáv. Až ku koncu bol príbeh nesmierne napínavý, od napätia som nevedela prestať čítať. Vtedy mi na pár stranách prišla kniha konečne ako špionážny triler, inak tam bol viac dôraz na ľúbostné vzťahy, dôveru a hľadanie pravdy.
Rozhodne odporúčam čítať každému fanúšikovi Lucindy, aj milovníkom historických románov s dávkou napätia. Ja som ju ohodnotila 4* a aj keď sa asi nezaradí medzi moje top od autorky, čítanie som si nesmierne užila.
Lucinda Riley je pre mňa ´go to´ autorka, pokiaľ ide o romány, pri ktorých úplne vypnem. Zbožňujem jej štýl rozprávania, to ako ma vtiahne do deja a navyše zavedie vždy do iného prostredia.
Dievča z Neapola je krásny, pútavý príbeh nadanej Rosanny. Tá je už od mladého veku predurčená stať sa známou speváčkou, keďže jej talent je skrátka neprehliadnuteľný. Asi najväčšiu oporu jej poskytne Luca, starší brat, ktorý je rozhodnutý, že Rosannu v živote čaká niečo lepšie ako len obsluhovať zákazníkov v rodinnom podniku. Roky Rosanne podáva pomocnú ruku a sám hľadá svoje smerovanie v živote. Rosanna tvrdo pracuje na svojom sne a žije život, ktorý si ako malá len predstavovala. Pokým jej do neho nevstúpi známy spevák, Roberto Rossini, sukničkár, ktorý bude jej osudom, životnou láskou a zároveň prekliatím.
Z tejto Lucindy som nadšená. Úžasné prostredie Talianska, malý rodinný podnik známy v celom susedstve, aj malebné uličky mesta so svetoznámou operou. Tá atmosféra na mňa dýchala z každej strany a ja som si ju neskutočne užívala. Rosanne som síce občas kvalitne nadávala za jej rozhodnutia, o ktorých aj ona sama vedela, že nie sú dobré, ale presne na to sú chyby. Aby sme sa z nich poučili. Občas to síce trvá a môžeme dokonca odstrčiť všetkých, čo nás milujú. Ale je to cesta, ktorú si musíme prejsť sami.
Dievča z Neapola sa zaradila medzi moje najobľúbenejšie tituly od autorky. A ak si chcete prečítať životnú cestu súrodencov, ktorá vás rozhodne chytí za srdce, tak toto je kniha presne pre vás.
4,5*
Sophiina voľba je jedna z tých kníh, ktorá mnohým utkvela v pamäti vďaka tomu, že bola zaradená do povinného čítania ( aj keď neviem, či tam stále je). Vlastne aj ja si ju práve vďaka tomu pamätám dodnes, určite však k tomu pridalo aj to, že patrila medzi moje najobľúbenejšie povinné tituly a, vďakabohu, som z nej aj maturovala.
Teraz som ju opäť čítala po dlhých rokoch a bola som nesmierne zvedavá, aké dojmy vo mne zanechá. Predsalen mám za sebou už úplne iné životné skúsenosti, sama som matkou dvoch detí a preto som vedela, že z určitého pohľadu bude čítanie o dost náročnejšie. A presne tak to aj bolo.
Avšak pekne po poriadku. Nebudem podrobnejšie rozpisovať dej, lebo to by som sa asi k mojim dojmom vôbec nedostala. Autor totiž rád odbočí od hlavného deja siahodlhými opismi situácii z minulosti a rôznymi spomienkami, čo síce pomohlo ľahšie pochopiť postavy, ale človek musel o to pozornejšie čítať. Príbeh sa zameriava najmä na tri hlavné postavy, alebo skôr taký vzťahový trojuholník, Stingo - Sophia - Nathan. Stingo je mladý skorospisovateľ, ktorý by ako postava bol rozhodne zaujímavejší, keby takmer celú svoju pozornosť nevenoval hľadaniu vhodnej partnerky. Jeho sexuálna neukojenosť a frustrácia sa prejavovala každý jedeň deň a mne to časom strašne začalo prekážať.
A potom tu boli Sophia a Nathan. Sophia trvalo poznačená tragédiou, ktorej rozsah sa dozvieme až ku koncu. A Nathan, u ktorého by v dnešnej dobe veľmi rýchlo spoznali viacero duševných porúch. Ich vzťah bol toxický, s rýchlymi vzletmi do výšin a ešte hlbšími pádmi. Dlho som nechápala, prečo ich to k sebe tak ťahá, prečo si vždy odpustia, keď ich následná hádka je dosť horšia než tá. Keď sa však obzriem späť, je zjavné, že sa jednoducho potrebovali. Sophia sa bála stratiť ďalšieho človeka, najmä keď jej Nathan vrátil chuť do života. Bála sa samoty, démonov minulosti a práve vďaka strate svojich najbližších, milovala bezhlavo a zaslepene. A Nathan potreboval niekoho, kto by mu veril, aj keď klamal. O koho by sa mohol starať, aj keď mu ubližoval. A kto by ho držal pri zemi, aj keď práve vďaka nemu lietal ešte vyššie.
Sledovať túto trojicu bolo prinajmenšom pútavé. Príchod Stinga do životov Sophie a Nathana bol podľa mňa takým katalizátorom a s najväčšou pravdepodobnosťou akurát urýchlil udalosti, ktoré by sa udiali tak či tak. Sophia si niesla veľké bremeno, rozhodnúť o živote, najmä tom cudzom, poznačí aj tých najsilnejších a nie vždy sa dá s touto voľbou vysporiadať.
Štýlovo je, samozrejme, kniha odlišná od dnešnej beletrie. Občas rozvláčne miesta striedali pasáže, kedy som stránky hltala. Čítať o zverstvách v koncentračných táboroch je vždy nesmierne náročné, duplom o desivom prístupe k deťom. Tentoraz som tento aspekt rozhodne prežívala viac než pri predošlom čítaní.
Ja Sophiinu voľbu môžem len odporučiť. Nie je to ani ľahké ani rýchle čítanie, často budete nad postavami krútiť hlavou. Autor však dokonale zachytil atmosféru, vyhral sa s opismi a osud postáv vás určite nenechá chladných.
