Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
#fromtimetotime #booknerd
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Umelkyňa, robotníčka, vedkyňa, rehoľníčka, matka, každá je iná, tak jedinečná. Príbehy päťdesiatich známych, niekedy zabudnutých, rebeliek z našej histórie. Životy tých, ktoré sa nebáli. Inšpiratívne, šťastné, ale aj smutné, i napriek tomu výnimočné. Ich osudy odlišné, no v mnohom rovné. Nebojácnosť, odvaha a túžba ich spája. A krása, čo pramení zo srdca. Nechajme sa pohladiť a inšpirovať touto knihou, jej hrdinkami. Muži aj ženy, ktorákoľvek ľudská bytosť, každý z nás. Pocíťme hrdosť na generáciu pred nami a nech ju naše deti cítia tiež. Že láska bude v každom, ku každému a k sebe samému. Túžme byť kvapkou, čo stále kvapká na kameni, až sa v ňom urobí jamka, ktorá ostane v srdciach mnohých ľudí.
Mark Twain je skvelá klasika. Jeho známe poviedky som si obľúbila všetky, s výnimkou Proslulého žabího skokana z Calaverského okresu (žaby mi totiž naháňajú strach). Forma humoru, ktorú Mark používa, je inakšia, až neskutočne baví, taká klasická, typicky americká. Dokáže opísať obyčajné veci úplne neobyčajne. A nezmyselné sa po dočítaní stáva celkom jasné. Jednoducho skvelá bizarnosť. Mne to teda stálo za to trochu ponaháňať slona, a verím, že ani vy ho nenecháte ujsť.
Sto rokov samoty je jedno z mojich obľúbených diel. Fascinuje ma, ako na začiatku nič nedáva zmysel a neskôr všetko do seba dokonale zapadá. Množstvo postáv, každá inak výnimočná, s vlastným osudom. Príbeh, kde aj zvieratá majú svoje charaktery a výnimočnosti. Sto rokov plných nového života i mnohých úmrtí. Roky, počas ktorých sa dejú zázraky a nezvyčajnosti, ktoré i tak sú bežné. Obdobie dažďov, čo stále niečo veštia, ani slnko nesvieti bezdôvodne. V tomto diele sa jednoducho nič nedeje len tak a aj preto je mi tak ľúbezné, tie detaily, ktoré sa dajú čítať iba medzi riadkami a Márquezové neobyčajné slovné spojenia človeka skrátka nikdy neomrzia. Som presvedčená, že Gabriela a toto jeho dielo si človek zamiluje pokojne aj na viac než sto rokov.
Táto ruská klasika, Kreutzerova sonáta, je baladicky pravdivá slasť pre ducha. Ako len lásku berie každý inak a ako rýchlo sa dokáže premeniť na nenávisť. A vôbec, existuje láska? Možno práve ona, ktorú mnohí vysvetľujeme ako niečo nádherné, je len taký ľudsky ošiaľ, slovo, za ktorým sa skrýva mnoho, len nie dobro. Chcela by som, aby láska jestvovala a bola plná len a len dobrého, ale takého skutočného a nadprirodzeného dobra.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Silno naturalistické dielo, ktoré čitateľa dostane už v úvode. Gregor, hlavný hrdina príbehu, sa premieňa na odporný hmyz. Ale je naozaj tak odporný? Gregorov príbeh sa stane akousi paralelou toho, že ak bytosť vytŕča z davu, je nepochopená a nakoniec neprijatá i medzi tých najbližších. Má v sebe trochu absurdity, ktorá je tak silno spojená s reálnom. Kafkova tvorba je autentická a humorná a jeho Premena je tomu bezchybným dôkazom. A možno je aj analógiou života samotného autora. Pri čítaní sa striedajú slzy so smiechom, zmätok a ešte mnohé iné pocity. Avšak srdce nenávideného pavúka zahreje to čitateľovo, ktorý sa pri čítaní bojí jedine toho, aby zviera neostalo samo. Franzova poviedka je báječná a ja ďakujem jeho tvorcovi, že takéto veľdielo stvoril.
Dielo Alexandra Sergejeviča Puškina, tvorcu modernej ruštiny a svetoznámeho literáta, je akoby historickou spomienkou na Rusko v 18. storočí. Doba, kedy sa po ulici potulovali sliepky, hintov bol v každej domácnosti, tam, kde ženy nosili iba sukne a vzduch bol o čosi čistejší. I tak to boli ťažké časy, predovšetkým kvôli krutosti národa. Vojna človeku zoberie všetko, až zotrvá iba nádej a láska. A či práve to nestačí? Práve za lásku hodno obetovať seba samého, za lepší zajtrajšok. Pretože viera, že dobro vždy zvíťazí, nemusí byť klamlivá. Navzdory stálemu chodeniu z kaluže do blata som presvedčená, že tak ako Peter Andrejič Griňov si každý čitateľ zamiluje čistú a poeticky prekrásnu Kapitánovú dcéru.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
11.júla 1897 vzlietol zo Špincbergových ostrovov balón zvaný Orol. Andrého balón sa však stratil v oblakoch, niekde hore v tme. Mnohí sa už snažili objasniť smrť troch členov tejto výpravy, hľadali tie najpresnejšie, niekedy zaujímavejšie odpovede na to, čo sa na vrchu našej zemegule stalo a prečo sa André, Spielberg a Frankeal nevrátili domov. Zomreli tak, že zamrzli? Či od hladu? Alebo na následky otravy olovom z konzerv, v ktorých mali potravu? Možno ich zožrali biele medvede. Alebo sa nebodaj postrieľali oni sami. V knihe, ktorú napísala Bea Uusma, sa nachádza tá najdôveryhodnejšia verzia cesty. Ona sama sa vybrala na "Ostrov nedostupnosti". Tam človeku mrzne i duša. Kde zomrel Andree so svojimi priateľmi, kde zvyšky ich tiel ešte stále ležali? A identickou cestou sa s ňou vydáva každý čitateľ. Človeka mrazí pri čítaní jej príbehu. Sám objavuje, hľadá pravdu, čo sa naozaj stalo a premýšľa i nad tým, čo napísané nie je. Toľko otázok, človek túži poznať viac, zažiť to vtedy, pred viac než sto rokmi, priamo v Orlovi. Navyše i grafická stránka tejto knižky je jedinečná. Obsahuje dôkazy, fotografie, slová výpravcov, telá, lebky, vnútornosti, kanvice, snubný prsteň, zahŕňa v sebe miesta, na ktoré sa ľudská bytosť nedostane každý deň. Ale čítaním sa človek ocitá i na takýchto mrazivých miestach. Silné dobrodružstvo a silný zážitok. Niektoré knihy Vás jednoducho dostanú a ostanú prečítané za pár hodín. Som vďačná, že vydavateľstvo Absynt nám vydáva takéto vzácnoty a že Uusma napísala tak podrobnú analýzu možno nie až tak známej Expedície.
