Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
#fromtimetotime #booknerd
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak toto bol neskutočný zážitok! Ach, ako ja zbožňujem diela, čo sa človeka dotknú tak hlboko, až zatúži čítať to opäť po prvýkrát. A Húrinove deti sú presne takouto vzácnosťou. Dielom, pri ktorom búši srdce, slzy sa valia z oči, čo hladí dušu, zohreje, zamrazí, ktoré prináša také neskutočné množstvo pocitov. Tento príbeh je odvážny a práve Túrin, syn Hurína, ho robí odvážnym. Pravda je, že čo za to najviac stojí jednoduché nie je. A cesta Húrinovych detí je zložitá, ale aj to ju robí tak výnimočnou. Ako je plná láskavosti a lásky v akejkoľvek forme. Takej, ktorá človeka vedie cestou obetovania sa, ktoré niekedy bolí, a predsa so sebou nesie toľko radosti. Možno len Túrin nezachránil seba samého, no niečo oveľa väčšie.
Niekedy dokáže byť tvrdohlavosť taká silná, že prináša utrpenie iným, často milovaným. Je smutné, keď sú naše presvedčenia, že konáme správne, tak nesprávne. A toto nie je súčasťou zlého, to len človek nevníma ako má. Ale posadnutosť a láska k sebe nepatria, alebo sa mýlim? Láska má byť slobodná a sloboda je nutnosť. Kniha Tary Westoverovej je silným rozprávaním jej samotnej o tom, aká bola jej cesta za šťastím plná bolesti. Ako sa oslobodila. Tak je, že naše túžby musia byť skutočné, hoci je potrebné niečo obetovať. Ona tiež musela, aby vzlietla. A je vzdelaná, tak ju na chvíľu nechajme rozprávať.
Bolesť, utrpenie a hlúposť patrí do života každého človeka rovnako ako dobro, láska a múdrosť. Chyby nás robia ľudskými. Naša minulosť nás poučuje. Mladosť na chvíľu potrebujeme. Burgess nás núti nad týmto všetkým uvažovať nezvyčajne. A veď zamyslenie je skvelá ľudská činnosť. Mechanický pomaranč je vskutku báječný.
Majú v sebe mnoho bolestí, veľa lásky, pochopenie, zmätok. Tie príbehy, ktoré do oči vtískajú slanú vodu, pri ktorých sú sťa modrastý oceán. Tak čitateľné, neobyčajne krásne. Také sú Oči modrého psa.
Príbeh Petra a Lucie, všetkým tak baladicky známy, prináša toľkým radosť. Pravdou je, že to, za čo tak veľmi bojujeme, nakoniec aj získame, a práve takto si Peter vybojoval ženu, ktorá milovala život, pre ktorú on tiež začal milovať. Potom ani rodina, politická situácia či krutosť národa nemohla zastaviť spoločnú radosť. Ľahostajní voči vojne sa stali ľahostajnými pre ňu, lebo milovali a navzájom boli milovaní. A v momente vyvrcholenia ich lásky, keď si ju večnú sľubovali, vojna ich slová vo večnosť premenila.
Knižka kanadského spisovateľa Denisa Thériaulta je neskutočná a pritom tak ozajstná. Príbeh dvoch chlapcov, ktorých priateľstvo sa stalo nekonečným. Toľko utrpenia a taká chápavosť. Láska v tých najsilnejších podobách, skutočná a silná ako more. A potom bolesť, hľadanie útechy v snení. Veď predsa smútok tíšime každý inak a únik z reality je tiež spôsobom, cesta za hranicami všemožnej fantázie, prežitie nemožného. Takisto sa to deje i v tejto knihe, jestvujú zázraky, nečakané nevšednosti. Aké je nádherne, ak sa sny naplnia, aj keď na konci našej cesty. A možno práve to je cieľom, ten pokoj naplnenia. Tak sa potopme a už nikdy sny nebudú skutočnejšie.
Kniha Dobytie Mesiaca je iná ako som zvyknutá čítať, a predsa som si ju obľúbila. Je o neuveriteľnej ceste na miesto s rôznymi odtieňmi šedej. Cesta, ktorej súčasťou sú mnohí a ktorej súčasťou sa pri čítaní stávame i my sami. Sám Gagarin nás všetkých pozval hľadieť na Zem z kozmu. A v júli 1969 sa Neilovi Amstrongovi ako prvému podarilo pozerať na našu planétu z Mesiaca. Za všetkým veľkým, čo ľudská bytosť dosiahne, stojí obrovská cesta a tá nie je cestou iba jediného človeka, ale mnohých ďalších, vďaka ktorým sa dosiahne cieľ. Potom je pravda, že človek človeka potrebuje. A ja potrebujem aj takéto knihy, my všetci.
Hilda, tretí komiks, ktorý som prečítala. Zvláštne, vnímať ilustráciu môže byť niekedy ťažšie ako čítať román. Prečítala som si ju dva razy a zakaždým ma naučila niečo iné, tak sa do nej idem pustiť znova. Hilda je taká odvážná, úprimná, zvedavá. Dokáže si vziať všetku pozornosť. A potom, keď príde koniec, človek potrebuje pokračovanie. Túto knihu si skrátka obľubí každý čitateľ, nie iba detský.
Objímme túto 56 stranovú vzácnosť, čítajme ju pomaly a vnímajme aj medzi riadkami. Jej slová potrebujú počuť ženy i muži rovnako. Som presvedčená, že ak zahodíme všetky predsudky a započúvame sa do slov prekrásnej ženy z Nigérie, začneme hľadieť na feminizmus inými očami. Potom by sa táto knižka mohla volať Všetci by sme mali byť sami sebou. Alebo, napáda mi ešte jeden názov: Každý by mal mať dopriate byť samým sebou.
Ďalšia radosť od Maja Säfström. Tretí a doslova najrozkošnejší atlas zvierat. Obrovsky sa teším, že mi je zvieracia ríša opäť o čosi bližšia a že je taká rozmanitá. Zvieratá tešia, robia svet lepším, učia nás a vedia dať tak veľa lásky. Ja zverstvo zbožňujem a toto grafické potešenie tiež. A keď sú súčasťou knihy aj surikaty, radosť sa ešte znásobí. To jednoducho chceš.
