Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Presne túto otázku si kladú tri sociálne vedkyne v čerstvej novinke Digitálna intimita.
Odporúčam na prečítanie, ak máte chuť nahliadnuť do cudzích životov.
Štýl písania autoriek je vecný a analytický, no čitateľsky prístupný. Nesnažia sa šokovať ani moralizovať, skôr pomenúvajú javy presne a s oporou o dáta a konkrétne situácie.
„Na jednom extrémnom póle škály sa nachádza vytváranie digitálnej intimity, na druhej je technologicky sprostredkované násilie.“
Text pôsobí ako sociologická mapa „sivých zón“ digitálnej intimity kde sa starostlivosť vie nenápadne preliať do kontroly. Kniha si drží civilný tón bez zbytočných ozdôb, skôr vysvetľuje než presviedča.
Správy, zdieľanie, ilúzia prítomnosti a intimity, ale aj neustála kontrola. Internet, sociálne siete a telefóny vtrhli do vzťahov.
A to ako ukazuje kniha veru platí v dobrom i v zlom.
Ruku hore, kto udržiava vzťah aj online. A tým nemám na mysli len nákupný zoznam či dohadovanie o tom, kto stihne vybrať dieťa zo škôlky. Mimo fyzickej reality sa prenieslo balenie, randenie, sex, ale aj hádky.
Odvrátenou stranou je kontrola, násilie a ovládanie.
Zdá sa, že stieranie hraníc medzi prejavmi intimity a kontroly ohrozuje najmä mladých ľudí. Ide totiž o generáciu, ktorá vyrastala už s online svetom. Hranice medzi digitálnym a skutočným sú pre nich veľmi tenké.
Online súkromie? Ako u koho.
Každopádne, ak ste o tomto ešte so svojimi deťmi nehovorili, je na čase.
Od ústretového zdieľania je totiž len krôčik k manipulatívnej kontrole.
Juli Zeh vo svojom dystopickom románe Ve jménu metody predkladá budúcnosť založenú na povinnom zdraví.
Kniha predbehla svoju dobu o dobré desaťročie. Otvára totiž témy povinnej ochrany zdravia bez ohľadu na osobné preferencie. V knihe nájdete rúška, dezinfekciu, ľudí posadnutých vlastnou bezpečnosťou.
Ale buďte bez obáv, nie je to vôbec prokonšpiračné čítanie.
Tieto poviedky prešli tvrdým sitom súťaže M.Ú.Z.A., takže je jasné, že ide o crme de la crme krátkej poviedkovej tvorby. Nájdete tu všetko a možno aj viac! Odporúčam aj tým, čo túžia sami písať, alebo uspieť v literárnej súťaži!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha ukazuje našu spoločnosť v celej nahote. Adriane stačí v podstate jednoduchý príbeh obyčajnej ženy, aby ukázala závažné spoločenské problémy ako viktimizácia obete, povrchnosť a predsudky.
Kniha sa mi dostala pod kožu. A nie je to len príbehom, ale aj Adrianiným písaním!
Scény som pri čítaní videla pred sebou farebné, v plnej kráse. Časti písané z pohľadu hlavnej hrdinky, dopĺňa pohľad na rozprávača na iné osoby a my tak v niektorých chvíľach vieme viac ako ona. A azda i preto s ňou viac cítime.
O čom kniha je?
Hlavná hrdinka po traumatickom zážitku žije svoj život na autopilota. Všetko odhalí až choroba dcéry a hrozba darovania obličky. Monika v hádke vykričí mužovi, že nejde o jeho dieťa. Ten v záchvate urazenej ješitnosti páli všetky mosty, čo držali rodinu po kope.
Roman Regent mi bol skrz-naskrz nesympatický. Úspešný, arogantný a zahľadený do seba. Myslím si, že ak by sa Monike nestalo, čo sa jej stalo a nemíňala všetko energiu na ukrývanie tajomstva, sama by si to všimla oveľa skôr.
„Dokončila som ten úmorný preklad. Bola to fuška. Tristošesťdesiat strán o...“
„Ozaj,“ prerušil ma zdvihnutou rukou. „Zajtra ráno odlietam na dva dni do Londýna, zabudol som ti povedať. Pobaľ ma, prosím.“
Monika napriek vlastnej traume, stále chráni svojho muža pred realitou života. Klame ho, aby sa nič nedozvedel. Obhajuje to tým, že by to ohrozilo jeho kariéru, že by sa jej nedotkol... A má pravdu. Jej muž, významný podnikateľ, je nedorastené decko, ktoré sa zloží pri prvom závane ťažšej situácie.
A záver?
Prekvapivý, briskný... pravdivý!
Všetci chcú ísť ďalej, pokračovať v živote ako doposiaľ, akoby sa nič nestalo. A Monika?
Knihu odporúčam.
A myslím, že rozhodne nepatrí len do ženskej knižnice, čítať by ju mali aj predovšetkým muži. Možno by si uvedomili, že svet nie je taký čierno-biely a i to, koľko zla narobí necitlivý povrchný prístup. A tiež, že by mali svoje partnerky (aj partnerov) naozaj počúvať!
kniha je nielen brilantne napisana, ale je tazke ju i odlozit pre napinavy dej. hrdinovia i citatelia vedia, ze sa deje cosi velmi velmi zle, nevedia vsak co.. aj ked cosi vsetci tusime a nic dobre to nie je. za mna rozhodne jedna z knih roka
