Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
"Pravda v tejto krajine už dávno zahynula."
Málokedy sa mi stáva, že ma tak pohltí beletria, kedy ju dám skoro na jeden záťah a najradšej by som v ten deň nič iné nerobil a iba prevracal strany.
Príbeh dvoch baskických rodín na pozadí ETA konfliktu a ako láska k vlasti sa dá zneužiť k násiliu, kde už sa nerozlišuje kto je kto. Verklíkovanie prázdnych hesiel, nenávisť, ktoré vedú k obrovskej bolesti, odcudzeniu. Nič čo by sme nezažívali aj dnes.
Je to síce fikcia, ale doslov Vás presvedčí, že to nemusí mať ďaleko od pravdy.
Arumburu má dar písania a jeho štýl mi veľmi sadol, postavy skvelo vykreslené, krátke kapitoly...až mi je ľúto, že som to už dočítal.
S napätím budem vyzerať ďalšie jeho preklady do slovenčiny alebo češtiny.
Arantxa mi prirástla k srdcu už teraz.
Fiktívny príbeh bohatej emigrantskej rodiny, ktorá sa snažila ujsť pred svojou minulosťou. To všetko zasadené v dvoch volebných obdobiach Obamu a problémov súčasnej Ameriky na pozadí. Kampaň medzi Trumpom a Hillary skvelo poňatá a vypointovaná!!!
Číst víc
"Opravdová svoboda pramení ze statečnosti, síly a dobroty. Připravit se o ni můžeš jen sama."
Prvotina od Gabreilly Saab je príbehom z Osvienčimu, ktorý je inšpirovaný viacerými skutočnými udalosťami, ktoré prepája fiktívna postava Márie Florkowskej (poľskej odbojárky z Varšavy, ktorá sa v 14tich rokoch dostane do Osvienčimu), ktorej život doslova zachránia šachy.
Táto kráľovská hra tu nehrá až takú dôležitú úlohu ako by ste očakávali a skôr iba metaforicky prepája myšlienkové pochody hlavnej hrdinky a stratégiu na prežitie. Čiže nečakajte druhú Beth Harmon z Dámskeho Gambitu.
Ak máte načítané podobné príbehy z Osvienčimu od iných autorov (Iturbe, Remarque), tak vás príbeh nemá čím prekvapiť a šokovať.
Príbeh však podohaľuje a prepája významné osoby poľského odboja, ktoré sa tu mihnú na pozadí a nejako interagujú s hlavnou postavou ako bol napr. Wiltold Polecki, ktorý napísal prvú súhrnú správu pre spojencov o koncentračnom tábore a holokasute. Nechal sa naschvál zavrieť a deportovať do Osvienčimu, aby tábor infiltroval zvnútra.
Potom je tu osoba Maksymiliana Kolbeho, katolíckeho kňaza, ktorý sa obetoval v prospech neznámeho muža a bol posmrtne vyhlásený za svätého počas pontifikátu Jána Pavla II.
Prípadne sa dozviete o Matylde Getterovej, ktorá pomáhala ako františkánka zachraňovať židovské deti z varšavksého gheta, tak že ich tajne umiestňovala do katolíckych rodín, aby im tak zachránila život.
Najhoršie vždy pri čítaní týchto kníh je ako sledujete na jednej strane utrpenie jeden skupiny ľudstva na úkor druhej skupiny, ktorá uverila vo svoju nadradenosť a prvú skupinu degradovala na nič len číslo a prázdny vzduch. Len tak, lebo sa kolesá nenávisti rozbehli tak rýchlo, že ich už nebolo možné len tak zastaviť bez boja a veľkých strát na životoch.
Nenávisť tak stále ostáva najväčšou chorobou ľudstva, ktorá sa nám žiaľ nedarí vyliečiť ani po viac ako 70 rokoch a je medzi nami stále prítomná.
Toto bola, tak skvelá chuťovka, ktorú som zhltol za dva večery pred spaním. Rozhovry s Tomášom Etzlerom sú rozhovory bývalého učiteľa telocviku a zemepsiu, ktorý v 1991 odletel z Ostravy do Ameriky doslova s holou riťou a presadil sa ako jeden z mála Čechoslovákov v CNN v 90tych rokoch a vďaka novinárčine precestoval a hlavne spoznal celý svet. Sú to rozhovory o Amerike, vojnách, o prežívaní, o žurnalizme, o zlých profesných voľbách, Číne, kde strávil 8 rokov, ako spravodaj pre ČT, klíme, populizme, financovaní médií a mnoho ďalších zaujímavých vecí. Jedinou nevýhodu, že je to také krátke a kĺže to po povrchu, preto sa teším na jeho ďalšie knihy, ktoré sú vraj na ceste.
Vedeli ste, že napríklad najväčšie kapacity v novinárčine presedlali z vojnových tém na tie o klíme, pretože počas tých 20-30 rokov, čo boli v teréne videli, ako sa im svet mení pred očami a uvedomili, si, že jedny vojny raz skončia a ďaľšie začnú, dobrí a zlí politici sa budú striedať, ale planétu máme len jednu a hrozí nám veľké nebezpečenstvo. Medzi nimi aj Ingrid Formanek rodáčka z Československa, ktorá bola za posledných 30 rokov snáď pri všetkom dôležitom, čo sa udialo vo svete sa teraz venuje čisto správam o klíme, možno ste zachytili článok o 6tom vymieraní živočíšnych druhov na zemi pred dvoma rokmi - jej práca.
Čo najviac zarezonovalo vo mne je ako sa z novinárčiny stala honba za ziskom a snažiť sa zapáčiť publiku a vo väčšine prípadov aj v tých tradičných médiach je to o názoroch a kometároch a menej o neutrálnej žurnalistike. Kdežto v minulosti to bola skôr služba ľuďom, ktorá si mala v prvom rade na seba zarobiť a prinášať správy, na základe, ktorých sa mal človek rozhodnúť a neboli to pekné správy. Malo to svoje muchy, ale nie až také aké vidíme dnes.
Čo to znamená ostať neutrálnym novinárom? Držať sa faktov a nepodľahnúť emóciam. Samozrejme, že je človek naštvaný na veľa vecí. Spravodajstvo je od toho, aby poskytovalo ľuďom objektívne informácie, aby si ľudia urobili o danej veci samy úsudok. Zanadávať, alebo poplakať si môžeš doma. Nie je to, ale ľahké. Keď to nedokážeš, tak by si to nemal robiť a ísť robiť niečo iné, napríklad sa pridať k jednej strane a robiť im PR, tam môžeš
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Vydat se na Knižní odyseu po literárních světech vyžaduje pořádnou dávku odvahy! Vy ji máte, a proto vám hvězdy leží u nohou a tento odznak zdobí vaši hruď (nebo alespoň vaši sbírku).
Karin Fossum, kráľovna nórskej kriminálky, sa dočkala slovenského prekladu a pomaly, ale isto sa do slovenských tlačiarní dostávajú, aj ďalšie príbehy s komisárom Sejerom, policajného vyšetrovateľa z Nórska.
Fossum sa rozhodla ísť inou cestou ako jej mužskí kolegovia z fachu (Olsen, Mankell, Nesbo...), a tak nečakajte klasické škandinávské krimi klišé o depresívnom alkoholickom detektívovi so životom v troskách, ktorý porušuje rozkazy nadriadených a naháňa nebezpečných a brutálnych sériových vrahov, kde do posledných stránok hádate kto je vrah.
Sejer je úplnym protipólom Holea, Wallandera alebo Morcka. Ide o 49 ročného vdovca (ktorého meno v preklade znamená víťazstvo pozn. aut.), ktorý občas navštevuje svoju dcéru s adoptovaným vnukom, s ktorými dobre vychádza. Občas sa odhodlá aj zastaviť v opatrovateľskom centre za svojou matkou, ktorá má Alzheimera. Aj napriek nelichotivému životnému osudu, sa Sejer neutápa v depresii a alkohole, aj keď sa cíti osamelo (spoločnosť mu robí iba jeho pes Kollberg, 70 kg hravý leonberger). Jedinými jeho neresťami
je jeden pohárik whiskey po práci a dobre ušúlaná cigareta. Hlavu si chodí sem tam vyvetrať skokom z lietadla, ale iba za priaznivého počasia. Nie je to typ, ktorý by niečo riskoval. Policajnú prácu robí ako povolanie, v ktorej má rád poriadok a svojich podozrivých dostáva do úzkych nepríjemnými otázkami, ale inak je to dobrák od kosti, veľmi slušný a tolerantný. Jedine, čo neznáša sú arašídy, vystupovanie na verejnosti a kamerám sa preto vyhýba.
Kniha je rozdelená do dvoch častí, kde v prvej sa pomaly zoznamujeme s komisárom Sejerom a jeho policajným tímom, nazrieme do jeho súkromia, oboznamujeme sa s prípadom nezvestného Egila Einarssona, ktorého telo sa našlo po pár týždňoch na brehu rieky, hlavnými aktérmi knihy. Potom si slovo zoberie Eva, slobodná matka a umeľkyňa na volnej nohe, ktorá jedným veľkým flashbackom vyrozpráva celý
príbeh, kde doterjašie stopy vrhajú do prípadu nové svetlo, ako aj motív konania hlavných podozrivých. Aj napriek tomu, že sa podarí oba prípady vyriešiť, Fossum vo vás zanecháva pocit, že nevyhral nikto a na záver sa ocitáme na začiatku druhej knihy Neobzeraj sa, kde sa stratí malá Ragnhild.
Úprimne musím povedať, že prelúskať sa prvou časťou knihy chcelo trpezlivosť, pretože sa v nej takmer nič nedeje a Sejer chodí od svedka k svedkovi a prechádza si výpovede, ktoré už má (vy sa oboznamujete s prípadom) + sa mu podarí veľkou náhodou dostať k pár novým informáciam, ktorého vedú ďalej. Naviac nie je to veľmi zaujímava postava, ktorú by ste si obľúbili, alebo vám pripadala niečím zaujímavým a po dočítaní mi tento pocit žiaľ ostal. Kniha dostáva spád, až v jej druhej polovici vďaka Eve, kde sa Fossum začne hrať s psychológiou človeka a na zhruba 100 stránkach ste svedkom ako bežný človek skĺzne za pomyselnú hranicu zločinu a všimne si toho až keď je neskoro a ako jednoduché je si ospravedlňovať jednotlivé veci a svoje následné konanie, aj keď nemusíte byť zločinec alebo kriminálnik. Toto je hlavnou dvízou knihy a autorky, pretože máte pocit, že by sa to mohlo kedykoľvek stať aj vám a postupovali/uvažovali by ste možno rovnako.
Na prvotinu to nie je zlé, ale ak nie ste rovnako ako ja posadnutý čítaním krimi sérii v poradí v akom vyšli, tak by som od kráľovnej norskej detektívky siahol po inom príbehu napr. po Neobzeraj sa, ktorý získal ocenenie najlepšia škandinávska detektívka roka, a na ktorú sa už úprimne teším.
Nie je to zlá detektívka, ale od severských autorov sme zvyknutí na vyšší štandard, nakoľko tento prírastok zo severu je veľmi vzdialený a chudobný príbuzný Nesba, Mankela alebo Larssona. Príbeh je dosť pritiahnutý za vlasy a autorom sa postupné odhalenia rozpadávajú pod rukami a niekedy som si iba povzdychol, či to autori myslia vážne a majú nás za blbcov. Taktiež tomu nepomáha, že v knihe je skôr hlavnou postavou Erik Maria Bark ako inšpektor Joona, o ktorom sa moc nedozvieme, na druhej strane je to po prepitých, depresívnych a s démonmi bojujúcich detektívoch Haryho Holea alebo Wallendera, príjemné osvieženie. Písanie v tretej osobe je zaujímavé a dá sa na to postupne zvyknúť. Určite ma to neodradilo tak, aby som nedal šancu ďalším knihám od týchto autorov, ale budem veľmi opatrný a očakávania budú nižšie ako keď som čítal Hypnotizéra.
Číst víc
Moja prvotina od Baricca. Tri krátke a jednoduché príbehy o láske, zmene a úteku, ktoré sa odohrávajú na svitaní. ktoré sa ideálne hodia prečítať ako večerná jednohubka k poháru červeného vína a myšlienky autora budú vo vás doznievať podobne ako vaše víno. Spokojnosť.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
O poznanie lepšie ako prvá kniha. Konečne sa tu dozvedáme, viac o ďalších obvodoch, histórii Panemu, autorka vie taktiež dobre preniesť určité aspekty knihy na dnešnú spoločnosť a núti vás sa nad jednotlivými vecami zamyslieť. Aj keď sa tentokrát tak dlho nezdržíme v aréne, najlepšie časti knihy pochádzajú paradoxne pred vstupom do arény. Stojíme na prahu revolúcie v Paneme, som zvedavý, ako to celé dopadne, koniec druhej knihy naznačuje veľké "jatka".
Číst víc
