Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Recenzie na knižky nájdete aj na mojom instagrame @the_books_hunter
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh sa odohráva v neutrálnom Holandsku počas invázie nacistov.
Vďaka trom hlavným ženským postavám Lene, Ans a Miriam máme tri uhly pohľadov na postupujúcu vojnu v Holandsku.
Sledujeme čo sa deje na dedine, konkrétne na farme u Leny. Ďalej môžeme sledovať,čo sa deje v meste Leiden, kam sa presťahovala Lenina dcéra Ans. Ans sa v meste neskôr zapojí aj do odboja.
A v neposlednom rade sledujeme Miriam, ktorá prišla do Holandska so svojim otcom z Nemecka. Sú židia, ktorí sa budú musieť neskôr ukrývať aj v tejto krajine. Osudy týchto troch žien sa v jednom bode pretnú a spoja.
Ja som sa do tohto príbehu zamilovala. Kniha sa mi čítala sama a pri prológu som mala aj zimomriavky a slzy v očiach. Očakávala som takéto silné pocity aj počas toho ako sa táto invázia nacistov bude stupňovať, ale to sa nestalo. Nedotklo sa ma to až tak ako som očakávala. To my však až tak nevadí, pretože tam boli neskôr aj také situácie, pri ktorých som tŕpla a bála sa o hlavne hrdinky.
Bavilo ma sledovať všetky tri pohľady, ale aj tak som mala pocit, že najviac priestoru tam dostala práve Ans.
V knihe sa nachádzajú aj jemné romantické linky, ktoré sú však neni až v takom popredí, ale osviežujú príbeh. Zároveň autorka v deji dosť často spomína vieru v Boha. Táto téma sa mi páčila najmä prostredníctvom Leny a jej dcéry Ans.
Knižka ma zaujali práve vďaka tomu, že sľubovala iný pohľad na Londýn. Sľubovala skryté miesta v Londýne, kde sa nie každý, ak vôbec nejaký, turista dostane.
A presne to som dostala. A dokonca ešte viac než som čakala.
Autorka Ellie má krásny štýl písania. Knižka sa mi vďaka tomu čítala sama. A ešte k tomu pridali aj krátke kapitoly.
Ellie opisuje Londýn svojimi očami, púšťa nás do jej dobrodružstiev, za čo som vďačná. Bolo príjemné dozvedieť sa prostredníctvom nej o tomto veľkomeste. A čo mňa osobne veľmi zaujalo a bavilo čítať je to ako dokázala tak zaujímavo podať históriu niektorých miest a vecí. Ani raz som sa pri tom nenudila. Bolo to skvelé obohatenie knihy. Ak by boli takto písané všetky knihy súvisiace s históriou tak by som ich čítala jedna radosť. Takže, vďaka týmto vsuvkám som sa dozvedela plno nových informácií, ktoré ma bavilo čítať a zároveň som sa s nimi musela podeliť s priateľom.
Text bol samozrejme doplnený o fotografie, ktoré (ak to ešte neurobil text tak toto ma presvedčilo) ma presvedčili o tom, že tie miesta musím určite raz navštíviť. Ale predsa mi tu niečo chýbalo. Chýbalo mi občas k fotografiám, že tam pod nimi nebolo napísané aké konkrétne miesto to je. Je pravda, že často to vyplývalo z textu, ale aj tak by som to tam uvítala.
Ku koncu sa však našli aj také kapitoly, ktoré ma moc nebavili, ale bolo ich iba zopár. A aj tak najviac prevážili tie, ktoré ma bavili a dokonca by som si rada prečítala toho viac.
Ja mám dokonca v knižke poznačené aj miesta, o ktorých autorka písala, takže určite sa aj kvôli nim ku knižke budem vracať.
Google poezie sa k nám dostala už v roku 2013 a jej pôvodná verzia v zahraniči o rok skôr. A predsa som o tom dodnes nepočula. Nepoznala som tento pojem, nepoznala som na aký princíp to vlastne funguje.
Všetci vieme a všetci to poznáme, keď si ideme niečo vyhľadať na google a vyskočia nám tam rôzne vyhľadávacie formy. V podstate nám google prehliadač našepkáva. A jeden pán, menom Sampsa Nuotiem, v tom raz zahliadol akúsi básničku. A tak vznikla prvá google poézia.
Mne sa veľmi páči aj to, že to vlastne môžme brať aj zo sociologického hľadiska, keďže je to taká databáza toho, čo ľudia najviac vyhľadávajú.
V knižke som našla plno vtipných, ale dokonca aj krásnych "básničiek". Bavilo ma to čítať a dokonca som sa k poznačeným častiam po dočítaní ešte vrátila. Dokonca viem, že sa k tomu budem vracať stále. Za zámienkou rozveseliť sa, poprípade aby som to ukázala niekomu ďalšiemu.
Na konci vás čaká aj krátky rozhovor so zakladateľom Google Poetics. Rozhovor bol zaujímavý a dozvedela som sa o tom ako to celé začalo, ale aj o tom aký dopad to malo na iné krajiny.
Od knihy som popravde nič neočakávala a pritom som dostala niečo skvelé a nové.
Rozhodne odporúčam tím, ktorí majú radi poéziu alebo aj tím, ktorí radi skúšajú nové veci. Toto je jednoznačne originálny kúsok do vašej knižnice.
Dračia pošta je knižka, ktorá v sebe skrýva milý príbeh o chlapcovi a drakovi, ktorý sa objavil u neho doma. Okrem krásnych ilustrácií v sebe kniha ukrýva listy, ktoré si deti vedia vytiahnuť z obálky a to sa im myslím bude najviac páčiť. Bratovi sa to páčilo a chcel ich sám vyťahovať. Krásne do detailov spracovaná knižka. Ja ju veľmi odporúčam.
Knižku sme čítali s mojim osemročným bratom. Je to veľmi milá knižka, ktorá ukazuje reálny vzťah súrodencov, kedy si lezú na nervy, ale zároveň sa ľúbia.
Podľa mňa je to možno až moc krátka knižka na to, že je vlastne rozdelená na dve. Ale páčilo sa mi ako to bolo vlastne prepojené spolu, keď sa sa dostali na koniec, resp. do stredu knihy.
A tie obrázky su tiež také zlaté.
Keďže študujem sociológiu, tak ma táto knižka zaujala z hľadiska Sociológie rodiny.
Bolo zaujímavé dozvedieť sa niečo o tomto trende detí orientujucich sa na rovesníkov namiesto dospelých.
Autori tu rozpisujú tento fenomén. Zameriavajú sa na dôležitú vec vo výchove detí a tou je väzba vďaka, ktorej sú na nás naše deti naviazané. Tým pádom nás počúvajú, nasledujú nás, máme ich vo svojej moci, ak to mám tak nazvať. Jednoducho výchova je ľahšia keď máte väzbu so svojimi deťmi. Túto väzbu treba pestovať a nebrať ju za samozrejmosť, pretože ľahko sa môže od vás obrátiť. Deťom chýba táto väzba, blízkosť osoby, ktorá to dieťa miluje a dává mu túto lásku najavo. Dieťa potrebuje vodcu v dospelom človeku. A je jedno či to je rodič, učiteľ, rodinný priatelia, blízka rodina.
Ak to dieťaťu chýba hľadá väzbu u rovesníkov. Avšak tu nastáva ten problém, že pri nich nemôže nájsť to čo potrebuje. Nezrele dieťa mu nevie poskytnúť vedienie, ani bezpodmienečnú lásku ako rodič.
Toto a ešte viac je v knihe vysvetlené.
Ďalej tam nájdete časť, ktorá sa venuje tomu ako predchádzať tejto strate väzby alebo ako znovu obnoviť túto väzbu.
Páčili sa mi časti, kde autor spomína minulosť a ako v nej existovala vazbova dedina. Velmi sa mi páči takáto predstava komunity, ktorá drží spolu. Autori tam spomínajú aj to, že je možné takúto menšiu komunitu vytvoriť aj dnes. A mne sa ten napad páči a určite ho v budúcnosti využijem.
Taktiež je tam jedna menšia časť na konci, ktorá sa venuje aj dnešnému technickému pokroku a aké majú sociálne siete vplyv práve na túto vážnu.
Avšak kniha mi prišla zbytočne dlhá a viac menej sa tam všetky myšlienky a poznámky opakovali. Možno ju treba čítať dlhšie a popritom čítať aj niečo oddychovejsie. Tým, že ja som ju čítala bez prestávky a rozptylenia tak ma to miestami nudilo.
Ale zároveň je to zaujímavá a aktuálna téma.
Ak vás zaujímajú podobné témy alebo ak ste rodič a čítate radi tieto náučné knihy, tak vám knihu odporúčam.
Príbeh o hľadaní lásky jednej dažďovky. Je to veľmi milý a zároveň zvláštny príbeh o tom ako sa Vanda rozhodla zamilovať sa aby tam po sebe niečo vi svete zanechala. Cestou stretne niekoľko rôznych zvieratiek, pri ktorych si myslí, že konečne je to ten pravý pre ňu. Tak ak hľadáte detskú knižku na Valentína pre svoje deti, odporúčam túto. Má krásne obrázky a nie veľa textu.
Toto je tak milá knižka pre deti od 3 rokoch. Je tam minimum textu a krásne ilustracie. Milý príbeh o láske k prírode.
Táto útla knižka obsahuje krátke príbehy odohrávajúce sa počas dní pred alebo na Štedrý deň. Každý príbeh obsahuje min. 2 krásne obrázky cez celú stránku. Knižka ma špecifický štýl obrázkov. Zároveň si myslím, že knižka zaujme skôr staršie deti alebo možno až dospelých čitateľov. Najkrajší príbeh bol za mňa príbeh o ujovi Demeterovi, ktorému sa deti posmievali a dospelý sa mu vyhýbali. Nakoniec zistili, že sa mu neprávom posmievali a vyhýbali. Zároveň si myslím, že či sa týka spracovania príbehov pre deti tak sú aj lepšie knižky. Preto mi príde knižka skôr pre dospelých, ktorý skôr ocenia takýto typ knižiek.
Po autobiografii Toma Feltona som čakala niečo podobné aj od toho Matthewa Perryho.
Matthew však podal svoj život v knihe celkom inak.
Otvorene nám opisuje v knihe svoj veľký boj so závislosťou na alkohole a drogách.
Bolo zaujímavé a prínosné čítať niečo aj z takéhoto prostredia a o takejto téme. A zároveň bolo ťažké sledovat hercovo cestu týmto peklom.
Ale myslím, že my, ktorí takéto nepoznáme tak nikdy nepochopíme ako sa asi môžu takýto závislí ľudia cítit. Občas som si hovorila, prečo do toho neustále padal, keď si vlastne uvedomoval, že mu to škodí. Ale Matthew nám v knihe vysvetľuje aj toto. Odhaľuje nám myseľ závislých ľudí.
Jediné čo mi vadilo bolo, že som sa občas strácala v tom v akom období sa mu to či ono dialo, pretože neustále preskakoval z jedného obdobia na druhé.
Aj tak si myslím, že je ťažké hodnotiť takéto knižky.
Hodnotila by som túto určite slabšie ako autobiografiu Toma Feltona. Ale to sa asi týka skôr toho štýlu písania, toho podania, možno toho zmätku ohľadom toho kedy sa dialo to či ono. A zároveň som čakala ze sa viac dozviem o nejakých behind the scenes o Priateľoch. Aj keď aj toto obdobie tam spomínal. Ale skôr okrajovo.
Aj tak si myslím, že táto kniha je potrebná ak sa chcete dozvedieť viac o téme závislosti. Nie sú tu žiadne poučky, len samotné skúsenosti.
