Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Mám rada knihy. Dočítam jednu knihu a začnem druhú. Ku knihám, ktoré ma oslovia, sa rada vraciam. Nič nenahradí držať v ruke knihu, prevracať listy, ktoré šuštia, cítiť vôňu knihy, držať ju v rukách. Uprednostňujem knihu pred čítačkami. Nevadí mi ani kniha, ktorá prešla rukami iných, v antikvariátoch objavíte skvosty, ktoré sa dajú ťažko zohnať alebo nevyšli v nových vydaniach. Kniha má svoju hodnotu. Je ako človek, zaujímavá, niečo nové vás naučí, vyvolá vo vás emóciu a na niektorú nezabudnete nikdy...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Veľmi dobrý námet pre knihu, len škoda, že autorka z toho nevyťažila viac. Život jednej rodiny, s bolesťami, opustením, odmietnutím, i odpustením odohrávajúci sa v holandskom dome. Škoda, že autorka sa vo vzťahoch a emóciach nevyhrala viac, zdalo sa mi to, že ide iba po povrchu a nie do hĺbky. Ak by viac išla po hĺbke, mohlo ísť o dielo, ktoré vás emočne zasiahne a tak skoro na neho nezabudnete a budete si ho pamätať navždy. To sa však nestalo, čo je veľká škoda. I keď komplexne bolo zamerané na vzťahy, najmä súrodenecké puto, vzťah k otcovi, nevlastnej matke, biologickej matke a o miesto v holandskom dome. Za námet, ktorý by bol hodný aj filmového spracovania dávam štyri hviezdičky.
Opätovne sa mi potvrdilo, že staršie knihy od autorky sa mi páčia viac. A táto patrí medzi nich. Od autorky som sa dozvedela o Akádii a jej histórii, čo ma pri čítaní tejto knihy prinútilo dozvedieť sa o nej viac. Zaujalo ma, aké ťažké to mali osadníci Akádie bojovať o svoje územie a že z histórie je to jedna z prvých čistiek a vysťahovania obyvateľstva páchanej na neindianskom obyvateľstve a že potomkovia Akadijčanov, napriek ich opakovanému vysťahovávaniu a neprijatiu v iných provinciach prežili a splynuli s miestnym obyvateľstvom alebo tvoria významnu zložku populácie najmä v New Brunswick v Kanade. Autorka to veľmi pekne opísala, miestami som si to vedela živo predstaviť, veľmi citlivo a živo vykreslené obdobie histórie. Takisto veľmi pekne vykreslila postavy, ich pomaly sa rozvíjajúci vzťah, prijatie odlišnosti národností a ich prezretie pochopiť udalosti, ktoré sa odohrali a nájsť v sebe dušu človeka. Každopádne autorka napísala veľmi pekný román, oceňujem históriu, ktorú autorka má dobre naštudovanú a pristupuje k nej objektívne s nadhľadom pochopenia historického obdobia. Knihe by som nevytkla nič, je skvelá a odporúčam ju tým, čo majú radi historické romány s prídavkom veľkej dávky nových poznatkov z histórie, s verným vykreslením obdobia na pozadí jemnej romantickej línie. Laura Frantz, skvelá práca.
Musím povedať, že Julie Klassen zase prekvapila. Úplne iná téma, rozohraný príbeh, ale nesie sa v duchu Jane Austen a aj Jany Eyrovej. Musím vyzdvihnúť zase vykreslenie a charakteristiku postáv, ktoré boli uveriteľné, so svojimi dobrými a aj slabšími stránkami osobnosti. V popredí téma spoločníčky, padlej ženy, vykreslenie triedneho rozdielu medzi postavami a aj toho, že muži sa snažili gentlemansky chrániť česť ženy na úkor toho, že sami utrúsili škrabanec na svojej cti. Rezonovalo tu aj postavenie nemanželského dieťaťa, ktoré tým, že sa narodilo mimo manželstva nemohlo prevziať dedičské práva. Škoda, že Julie nenaznačila ako sa vyriešilo postavenie Daniela. Trochu mi chýbal epilóg, čo bolo ďalej s postavami, ktorý Julie mohla dopísať, keďže k desiatemu výročiu výjdenia tohto románu ho aktualizovala, ale asi to ponechala na čitateľovej predstavivosti. Každpádne ďaľší výborný román z autorkinho pera. Teším sa, čím nás znovu autorka prekvapí. Knihu odporúčam milovníkom historických románov a Jane Austen.
Musím povedať, že ďalšia výborná kniha od autorky. V tomto románe sa autorka dotkla viacerých tém, ktoré skĺbila do jedného príbehu. Rezonovala tu téma „padlého dievčaťa“, ktoré rodina odvrhla pre svoj poklesok, ktoré musí žiť v ústraní, mimo spoločnosti, aby rodina nepociťovala alebo zmiernila „hanbu“, téma spisovateliek píšucich a vydávajúcich anonymne alebo pod pseudonymom, taktiež načrtla fungovanie chudobincov. V tomto diele som cítila, že sa autorka najviac opierala o diela Jane Austen a aj samotnú spisovateľku, keďže hlavná hrdinka bola sama spisovateľkou. Je tu cítiť najviac závan Sídla Mansfield, kde si autorka „prepožičala“ postavu „padlej ženy“ Márie Bertramovej, ktorú vykreslila ako ženu, ktorá má city a podľahla Crawfordovi. Toto meno si Julie taktiež prepožičala, aby ho znovu zasadila samotnému zvodcovi, ktorému podľahla hlavná hrdinka. So sídlom Mansfield má dielo spoločné aj to, že hlavní hrdinovia hrali divadlo a ich priateľstvo prerástlo v lásku. Je tu cítiť aj nádych Lásky slečny Eliotovej, kde hlavný hrdina mal charakter kapitána Wentwortha. Pre mňa tu však bol aj náznak na scénu z P&P, kde kapitán hovorí Mariah : „urobil som to pre vás“, potom, čo sa snažil hrdinke šľachetne pomôcť bez toho, aby o tom vedela. Nedá sa tu uprieť, že autorka do príbehu zasadila kus histórie. Do diela zasadila samotné recenzie na diela Jane Austen, pred kapitolami pridala výroky Jane alebo citáty z jej diel. Najviac mi zarezonoval výrok Jane Austen : „Nech na vine a trápení lipnú iné perá“. Je to o odpustení sebe samému, ale aj iným a o zmierení. Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Každý si zaslúži druhú šancu, aby bol šťastný. V tomto duchu sa niesol príbeh Mariah a ten mal šťastný koniec. Julie Klassen, páčilo sa mi to.


















