Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Možno sme všetci len stránky - knihy, ak máme šťastie - so začiatkom, stredom a s koncom. Príbehy niektorých ľudí sú príliš krátke, iných príliš dlhé, ďalších tak akurát."
Do Červenej čiapočky som sa so zvedavosťou pustila, lebo, ma veľmi zaujal motív klasických rozprávok a bola som zvedavá na prepojenie s krimi prípadom. Príbeh si ma získal už od prvej strany až nad moje očakávania. Bola som priam nadšená a dychtivo som otáčala stránky krátkych kapitol, ktoré neboli písané len z jedného pohľadu, čo deju pridalo na gradácii. Prepojenie spisovateľky detektívnych románov, sériových vrážd podľa najznámejších postáv z rozprávok bratov Grimmovcov a samotnej detektívky, ktorú s nimi určitým spôsobom spája minulosť, bola sľubným podkladom pre zaujímavú knihu.
Lyla, ako jedna z hlavných postáv, bola skutočne skvele vykreslená. Zaujímavá postava, ktorú prenasledujú démoni minulosti a ktorí ju zároveň ženú rozuzliť prípad a prísť mu na korienok. Aj vďaka odhalenej jej ľudskej stránky sa s ňou čitateľ ľahšie stotožní, ako s vedľajšími postavami, ktoré neboli rozobraté tak do hĺbky, ale spomínajú sa skôr okrajovo.
Celý príbeh odsýpa sľubne a pomerne rýchlo a neprišiel mi ani nejak predvídateľný, ale pri konci som sa trošku stratila. Tešila som sa na vyvrcholenie, kedy sa zhodí maska vlka a ja sa konečne dozviem, kto sa pod ňou ukrýval. A práve s týmto záverom nie som stotožnená. Akokeby to autorka chcela rýchlo ukončiť a ešte predtým zamiešať až som z toho ostala zmätená a prišiel mi tak neprirodzene ukončený.
Teda, ak to mám uzavrieť, tak z väčšej polovice knihy som bola nadšená, extrémne ma bavila, ale s blížiacim sa záverom moje nadšenie upadalo. Námet skvelý a zaujímavý, štýl autorky písania mi bol blízky a koniec koncov som si čítanie užila. Ak chcete čítať prepojenie viacerých žánrov, tak tu ste na správnej adrese.
Moja ďalšia a doposiaľ aj najnovšia vydaná "Carterovka" v slovenskom vydaní. Na každú novú knihu z dielne autora sa teším ako malé dieťa na Vianoce, lebo ma ešte nikdy nesklamal. Viem, že keď po ňom siahnem, dostanem vždy zaujímavý krimi prípad, premyslené vyšetrovanie krok za krokom, dokonalé zvraty a častokrát aj poriadnu dávku nechutností bez servítky. Tento prípad bol však iný. Nie že by som bola sklamaná, ale bol to iný Carter na akého som zvyknutá. Taký, ktorý je vhodný aj pre slabšie povahy. :)
Tentokrát nelúskame v knihe páchateľa spolu s Hunterom, lebo ten je už od začiatku známy. Kto čítal knihu Netvor, bude hneď v obraze a meno Lucien sa mu vynorí ako psycho osoba s vysokým intelektom, ktorá sa neštíti ničoho a jeho minulosť je prepletená s detektívom Hunterom. Cela kniha bude teda patriť im dvom a špeciálne honom na Luciena a kniha pôsobí ako akési nepriame pokračovanie už spomínaného Netvora. Tu som prišla na to, že mi viac vyhovuje, ak páchateľa nepoznám a baví ma jeho postupné odhaľovanie a pátranie po ňom, čo v tejto knihe nebolo, ale naopak mi to vyvážili Lucienove hádanky, ktoré boli ozaj premyslené a vyšetrovateľov mali doviezť práve k nemu, teda aj dej naberal na obrátkach, nechal čitateľa v napätí a nabádal ho ďalej v čítaní. Lucien je ozaj kompaktná, zaujímavá postava, ktorá naháňa strach nie len svojimi činmi, ale najmä intelektom a premyslenými krokmi, teda popri Hunterovi máme v knihe ďalšiu silnú, výraznú mužskú postavu, ktorá mu môže konkurovať.
Popri všetkých spletí zločinu, vyšetrovania a vybavovania si účtov ma veľmi zaujal aj koncept Králičej nory a autor tak upriamil moju pozornosť na úplne nepodstatnú vec v príbehu a dostala som obrovskú chuť niečo podobné navštíviť :)
Myslím, že k štýlu písania autora nemusím nič extra písať. Je to jednoducho božský Carter, ktorý ma nikdy neprestane baviť. Jeho knihy majú spád, tempo, akciu, psycho nápady na zločiny a píše tak skvelo, že vám nedá vydýchnuť až kým sa nedostanete na samý koniec knihy. A už keď spomínam koniec, tak ten by som si vedela predstaviť iný, lebo už šípim, ako by sa to ďalej mohlo uberať a ja mám radšej prekvapenia.
Čínske mýty je bohato ilustrovaná publikácia, ktorá prevedie čitateľa svetom starovekej Číny ako jednou z najstarších civilizácii sveta.
Všeobecne sú tieto knihy z edície o svetových mýtoch zamerané predovšetkým na bohaté ilustrácie ako na textovu podobu, ale zaručene v nich nájdete zaujímavé príbehy o vzniku sveta, o čínskych bohoch, hrdinoch, magických tvoroch, neobyčajných bytostí, príšer, teda príbehy sú skutočne rôznorodé.
Príbehy pôsobia dobrodružne, teda sú na čítanie lákavé rovnako aj exotické prostredie samotnej Číny, ktorej kultúra pre nás môže pôsobiť vzdialene a tajomne a možno aj táto publikácia nám práve do nej pootvorí dvierka.
Miestami kniha pôsobí až rozprávkovo a v spojení s dokonalými, pestrofarebnými ilustráciami tvorí kompaktný celok a zaujme nie len mladších čitateľov, pre ktorých je primárne určená, ale aj starších čitateľov, keďže poskytne určite aj nové, predtým nepoznané informácie.
Niekde za morom je pokračovanie knihy, ktorí si mnohí z nás zamilovali a tou je Dom na azúrovom pobreží. Rovnako ako predošlá kniha, tak aj táto sa nesie v magickom duchu vďaka zaujímavým postavám, ktoré vynikajú svojou inakosťou, prostredím, kde sa dej odohráva a autor sa opäť nevyhol ani hlbším témam, vďaka čomu mi je veľmi sympatický.
Autorov štýl písania vás vtiahne jednoducho do deja. Návrat na ostrov Marsyas bol skvelý nápad a ja som sa rada ocitla späť medzi deťmi. Veľmi ma bavili pasáže zamerané práve na ne a na život na ostrove. Menej sa mi pozdávali naopak pasáže zamerané na Arthura, lebo tie ma trošku nudili a určité veci mi tam nezapadali úplne prirodzene ako by som očakávala a príbeh by bol možno oveľa lepší práve bez nich. Nič sa však nemení na tom, že ako sme pri autorovi zvyknutí, príbeh vám ponúkne širokú škálu emócií. Na jednej strane vie autorov štýl vyvolať v čitateľovi pokoj a pôsobí blahodárne ako balzam na duši, no zároveň sú pasáže, ktoré pôsobia clivo, ale zasa vtipné pasáže s deťmi vás vedia ihneď rozveseliť a rozosmiať.
Z knihy je cítiť ľudskosť a veľmi sa mi páči posolstvo knihy, že inakosť treba rešpektovať a prijať a silu rodiny a súdržnosti nie je možné pocítiť iba v tej pokrvnej, ale domov sa dá vytvoriť všade, kde je láska a prijatie bez rozdielov. Veď predsa láska nepozná hranice.
Letný útek na vidiek od Julie Caplin je kniha, od ktorej som dostala presne to, čo som aj čakala. Už po nejakých skúsenostiach s autorkou som vedela, že z knihy zaručene vyťažím pokoj, kľudné prostredie, nejakú tú jemnú romantickú linku, sympatické postavy, ale najpodstatnejšie je to, že pri nej dokonale zrelaxujem.
To bol aj môj cieľ. Prečítať si knihu, ktorá bude pomyselným medzimostíkom medzi náročnejším čítaním, pri ktorej si budem len užívať prítomný okamih a nezamýšľať sa nad hlbokým dejom, ale práve naopak. Vypnúť po náročnom dni na vidieku. Aspoň v tom knižnom. Na to sú knihy od autorky priam predurčené.
Iná nebola ani táto kniha. Dej bol plynulý, postavy sympatické, aj keď hlavnej postave by som do vienka dala viac sebadôvery, aby nepôsobila tak utiahnuto a ustráchane, ale nejak špeciálne ma to nevyrušovalo a obľúbila som si ju. Rovnako sa mi páči aj prostredie, ktorom sa dej odohráva. Milujem malé mestečká, ktoré pôsobia tak komorne a nejakým spôsobom mi pripomínajú Gilmorky, kde každý každého pozná, má svoje čaro a pôsobí tak domácky. Príjemným oživením bolo aj prostredie veterinárnej kliniky, čo mne ako milovníčke zvierat ulahodilo a páčilo sa mi to v deji a rovnako aj postava Jacka, ktorý trošku rozvíril vody a aj vďaka nemu sa pokojný dej vedel vykoľajiť zo svojej priamočiarej cesty a romantická zápletka bola uveriteľná a prirodzená. Špeciálne zvraty a napätie však čakať nemôžeme, ale aj napriek tomu sa mi kniha páčila.
Chytľavý a lahodiaci štýl autorky už hádam všetci poznáme a myslím, že kedykoľvek budeš potrebovať spomaliť a vypnúť, Julie bude stále tá správna voľba.
Nevpúšťaj sem les je kniha, ktorá vás pohltí ako temnota lesa už svojou tajomnou obálkou, vďaka ktorej som od knihy čakala emócie strachu a pocit tajomna.
Už od samého začiatku sa príbeh začína záhadne a ocitneme sa na internátnej škole (ya milovníci si tiež prídu na svoje) uprostred troch hlavných postáv - dvojčat Andrewa a Dove a ich kamaráta Thomasa. Thomas je prototypom problémového chlapca, takého "bad boya", zatiaľ čo Andrew je utiahnutý, nevyrovnaný a potrebuje oporu svojej sestry. Ani jedna z týchto postáv mi nesadla. Andrew bol plačko, ktorý bol otravný, Thomas mi prišiel, že nevie sám čo chce a ich vzťah bol viac toxický, ako láskavý. Dove nebola nejak charakterovo bližšie vykreslená a jej úlohu v knihe som bližšie pochopila až neskôr. Obrovským pilierom knihy je atmosféra. Ťaživá, možno až depresívna, temnota, ktorá sa v nej vznáša, skvelo vykreslená atmosféra lesa a strach z neznámeho. Toto bolo super, ale rozhodne som čakala viac hororu, lebo toto podľa mňa horor nebol. Na jeho úkor boli viac hlavnou témou vzťahy, ktoré sa predrali do popredia a to mi trošku ubralo z prežívania knihy. Neustále sa riešilo to isté, neistota a strach z nepoznaných citov. Páčil sa mi aj štýl písania, neustále stojíte medzi snom a realitou, ale kniha sa číta super. Najviac ma prekvapil zvrat, ktorý ma prebudil z ležérneho tempa a ktorý som vôbec nečakala, čím knihe nahral plusové body. Rovnako ako aj téma šikany, ktorá bola rozoberaná, ale prirodzene a nie násilne votretá do kontextu, čo sa mi páčilo. Grafická prepracovanosť knihy umocnila ešte viac opísanú temnotu a originálny námet knihy.
Po dočítaní knihy som ostala zmätená a rozmýšľala som, ako to vlastne je. Čo je realitou a čo len snom?
Kniha Ministerstvo času ma nadchla svojim zaujímavým námetom. Cestovanie v čase, mix žánrov? To musí mať skvelý potenciál a kniha bude určite skvelá. Aj by taká bezpochyby bola, ak by som v nej nazačala tápať a postupne sa v nej úplne stratila.
Prvá polovica knihy sa mi páčila. Bola zaujímavá, dej ubiehal a bola aj celkom vtipná. Páčila sa mi postava Grahama Gora, zakomponované postavy z histórie a celkovo nápad bol super, ale neskôr sa príbeh začal nezmyselne ťahať, nudil ma technickými záležitosťami a ja som mala čím ďalej nejasností až som sa v knihe stratila úplne.
Mám rada rýchly spád, akciu a svižné tempo a tu som mala pocit, že to bolo len na začiatku. Autorkin štýl písania nebol vyslovene zlý, ale zrejme chcela do príbehu zakomponovať toho zbytočnr veľa, aj čo sa žánrov týka a nedotiahla to do úspešného konca. Ako sa hovorí, menej je niekedy viac.
Lisa Regan a jej séria krimi príbehov s vyšetrovateľkou Josie Quinn je pre mňa už dlhé roky jednou z top, čo sa krimi týka a stávkou na istotu, že sa mi kniha bude páčiť. A čo mám na Lise a jej knihách rada?
Hneď na začiatku vhupne čitateľ do príbehu a bez zbytočných omáčok stojí pred prípadom, ktorý je ústredným motívom celej knihy. Ten sa plynulo rozmotáva, ale bez hluchých miest, a preto nemá čitateľ šancu, aby ho kniha začala nudiť, lebo ho necháva v napätí a urgentne potrebuje vedieť, kto je za zločinom. Autorka to vie tak premotať, že popri čítaní podozrieva čitateľ už každého a v hlave si skladá vlastný príbeh, ako by to mohlo byť. Okrem hlavného prípadu sa v knihe prelínajú aj detektívkine problémy z minulosti, ktoré sa postupne odhaľujú viac v každej časti série, a tak sa odvíja ďalej nie len prípad, ale aj jej súkromie.
Presne takto to bolo aj v tomto prípade. Už zo skúseností z predošlých kníh som hneď od začiatku mala v merku páchateľa, lebo som sa chytala každej slamky a všímala som si detaily, ale bola som úplne mimo. Autorka ich tam určite zakomponovala len kvôli tomu, aby ma zmiatla. Počas čítania a postupných odhaľovaní faktov som mala ešte ďalších 2 možných páchateľov a zápletku som z časti uhádla, ale poviem vám, že autorka ma držala v napätí a knihu som jednoducho musela dočítať, lebo som okamžite potrebovala vedieť páchateľa, teda knihe napätie a zvraty rozhodne nechýbajú. Akčný koniec bol len čerešničkou na torte a autorka to opäť bravúrne prepracovala, premotala a vznikla z toho skvelá zápletka. Veľmi sa mi páčilo prelínanie s minulosťou, čím som dostávala kúsky indícií, aby mi prípad nakoniec celý do seba zaklapol. Perfektne premyslené, skvelá hlavná postava Josie, ktorú som si aj s Noahom obľúbila, rovnako aj celé rodinné prostredie okolo nej, aj keď ružové rozhodne nebolo a rovnako sa mi páči, že postavy v knihách doslova žijú svoj život a autorka ich opakovane vracia do svojich príbehov, teda ich charakter buduje ďalej popri nových príbehoch.
"Kto hľadá, nájde."
Po zvolení pápeža sa akokeby roztrhlo vrece s knihami o Levovi XIV. , čo je samozrejme prirodzené, lebo viesť Cirkev mal opäť človek, ktorý bol doposiaľ ľuďom neznámy a mnoho z nich ho chcelo spoznať aspoň knižnou formou.
Knihu napísali francúzski autori a ponúkli nám tak pohľad na súčasneho pápeža nie len ako hlavu Cirkvi so všetkými povinnosťami, ktoré ho čakajú, ale najmä ako človeka z davu a priblížili tak Roberta Provesta a jeho život, ktorý mal predtým ako sa stal pápežom.
Mňa v knihe zaujali už samotné prvé kapitoly, ktoré priblížili prípravy a samotné konkláve a celé zákulisie zvolenia pápeža, prvé stretnutie s ním a rozhovory popretkávané aj s rozhovormi a očakávaniami čakajúcich ľudí.
Kniha je skutočne útla, čítala sa mi rýchlo ako reportáž, ale zasa mi v nej chýbal taký komplexnejší pohľad na pápeža, kritický pohľad, lebo po prečítaní knihy som mala pocit, že všetko bolo zidealizované. Ale na také základné zoznámenie s novozvoleným pápežom môže byť.
Phantasma je skutočne silný štart do série Diabolské hry. Spočiatku som bola rozpačitá a nevedela som, čo od knihy mám čakať, ale tajomná atmosféra ma doslova uchvátila.
Po pomalšom začiatku ma vtiahol temný svet s veľmi zaujímavou hlavnou hrdinkou Opheliou, ktorá sa mi veľmi ako postava páčila. Je navonok silná, ale aj zraniteľná, odvážna a cieľavedomá a vzťah s Blackwellom bol viac než iskrivý. V čítaní ma hnala zvedavosť a vďaka skvelému opisnému štýlu autorky som bola doslova súčasť diabolských hier. Autorka vytvorila dokonalú atmosféru, nápaditý a originálny príbeh, v ktorom sa prelína fantasy s pikantnými scénami a zároveň scény, ktoré vyvolávajú strach.
Tempo, ktoré nabralo po pomalšom začiatku na obrátkach bolo skvelé a niektoré pasáže mi doslova vyrazili dych, rovnako ako aj súťaže, ktoré boli, povedzme, svojské :-)
Oceňujem, že pikantné scény neboli do príbehu zasadené umelo a nepôsobili rušivo, ale práve naopak. Skvelo doplnili dej a Phantasma bola dokonalá presne tak, ako ju autorka vyskladala a ja už nedočkavo vyčkávam ďalší diel zo série.
