Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Výnimočná kniha o výnimočných vzťahoch, nie tak celkom košér. Nie je samozrejmosťou aby sa ortodoxní židia otvárali ľuďom mimo ich komunity, dokonca gójom (neveriacim). Z ich uzavretosti je stále cítiť náznak strachu a obozretnosti, snaha nevyčnievať, ktorá nikdy nevymizne.
Autorka nám umožňuje nahliadnuť do jej konverzácii s priateľmi, ktoré sú veľmi inšpiratívne a opäť raz ako aj v knihe Mazl tov, sa dozvedáme o sviatkoch, tradíciach, sposobe života ortodoxných židov. Z rozhovorov možno priam cítiť porozumenie no niekedy aj beznádej nad veľkými rozdielmi, pravidlami a zákazmi,ktoré sú pre nás nepredstaviteľné. Páčilo sa mi, že hoci priateliť sa za týchto podmienok je náročné, ak je prítomný vzájomný rešpekt a snaha porozumieť, nič nie je nemožné.
Keďže ľudí vždy fascinuje všetko čo je tajomné a svetu skryté, aj mňa život tejto uzavretej komunity veľmi zaujíma a nebyť kníh autorky Margot Vanderstraeten, moje poznanie by bolo oveľa chudobnejšie. Samozrejme, kniha nie je taká bohatá na poznatky a fakty ale skôr na medziľudské vzťahy a konverzácie ktoré kľudne mohli zostať zabudnuté, no na naše šťastie nezostali a ja som za to vďačná.
Čítanie kníh ako je Kasta sa ukazuje byť viac ako potrebné v svete akom žijeme a hoci si myslíme, že do minulosti sa nemusíme pozerať alebo že minulosť sa nás netýka, je to práve naopak. Predsudky a steoreotypy získané v minulosti sa prenášajú do prítomnosti a zabraňujú nám vidieť jasne. Autorka nám ukazuje na príbehoch ľudí ako rasizmus a kastový systém ovplyvňoval ľudí nielen v minulosti ale aj dnes keď by už na svete nemalo byť pre neho miesto.
Autorka sa zameriava na najväčšie kastové systémy v Spojených štátoch, Indii a nacistickom Nemecku a na ich podobné znaky.
Opisuje rozdiely medzi rasou a kastou,lebo hoci sa prepletajú neznamenajú to isté. Rasa je viditeľným činiteľom neviditeľnej kasty . "Kasta je rebríček, kasta sú hranice, ktoré posilňujú pevné zaradenia na základe vzhľadu ľudí. Kasta je udeľovanie alebo odopieranie úcty, postavenia, cti, pozornosti, privilégií, výhod voči niekomu na základe jeho vnímamanej hodnosti alebo postavenia v hierarchii".
Prosím, čítajte knihy ktoré vám niečo dajú. Napríklad Kastu, tá vám dá veľa. U mňa patrí určite k najlepším za tento rok. Má schopnosť otvoriť oči ale aj ústa v nemom úžase čoho sme ako ľudstvo boli schopní.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto že sa deje v Číne? Aké je dnes storočie? Sú Číňania vôbec ľudia? Tieto a mnohé iné otázky sa mi vynárali pri čítaní tejto knihy. Nemohla som uveriť tomu, čo čítam aj keď som vedela, že sa to reálne deje.
Mihrigül pochádza z Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang v Číne. Je to turkický národ s vlastnou kultúrou, jazykom, zvykmi a vyznávajú islam. Čínska vláda sa bojí, že by Ujguri vytvorili vlastny štát a odtrhli sa od Číny. Preto sú násilne odvedení do lágrov, ktoré však Čína nazýva "vzdelávacie inštitúcie" a slúžiť majú na prevýchovu Ujgurov a ich začlenenie do spoločnosti. No celá táto fraška má skôr znaky kultúrnej genocídy. Väznení sú v neľudských podmienkach natlačení v maličkých celách kde ich je naraz niekoľko desiatok, nemajú dokonca ani svoje vlastné postele a v noci sa musia striedať aby si mohli nachvíľu povediačky pospať. Popritom ich sledujú kamery 24/7. Nehovoriac o mučení, znásilneniach, nútenej sterilizácii a často aj popravách.
Po prepustení na "slobodu" sa to všetko však nekončí. Naďalej sú sledovaní na každom kroku a dokonca sú do rodín dosadení čínski "príbuzní", ktorí sledujú každý ich pohyb či výraz tváre.
Mihrigül mala neskutočné šťastie, že sa jej podarilo uniknúť ale vie, že ani teraz nie je v bezpečí, čínske chápadlá siahajú všade. "Dodnes se mi nepodařilo setřást pronásledovatele ze staré vlasti. Skoro už sem si zvykla na to, že mě pokaždé najdou."
Už ste niekedy čítali knihu ktorá vo vás zanechala toľko pocitov, že ste ich nevedeli opísať? Po prečítaní tejto knihy som si myslela že nebudem schopná napísať zmysluplnú recenziu. Ale pokúsim sa.
Autorka spracovala tému moderného otroctva a vykorisťovania ktoré sú stále pretrvávajúcim problémom. Ráhul pochádza z kasty nedotknuteľných, ktorí sa skoro ani nepovažovali za ľudí, mali menšiu hodnotu ako zvieratá. Nesmeli prakticky nič. Julija je chudobné dievča z Ukrajiny, ktorá aj spolu s matkou obchádzajú plné nádejí za lepším životom. To čo ich ale čaká má ďaleko od ich vysneného života.
Kniha bola od začiatku presiaknutá zúfalstvom, zlom ktorého sú ľudia schopní, ale aj vierou, húževnatosťou a odhodlaním žiť lepší život. Každou stránkou keď som myslela, že už to nemôže byť horšie, autorka prekvapila a pritvrdila ešte viac. Pri čítaní som sa veľa krát pýtala, kde sa podela ľudskosť a koľko toho môže človek za svoj život zniesť? A odpoveď je veľmi veľa pokiaľ má vôľu žiť. A samozrejme láska, tá ktorá aj hory prenáša.
Táto kniha je asi to na najsilnejšie čo som za tento rok prečítala a to som nečítala veru ľahké témy. Prečítajte si ak sa nebojíte príbehov ktoré zamávajú s vašim svetom.
